Bella noverca X.kapitola

X.kapitola – Uvítací bál

Hľadeli si navzájom do očí – jeho zrak bol mierne zahmlený a videl ju skôr ako vílu, než ľudskú bytosť. Všimol si, že neznesie dlho jeho pohľad, pretože sa začervenala a ešte tuhšie sa pritisla k Theronovi. Ten sa na ňu zvrchu usmial a takisto rozdával úsmevy všade naokolo.
Wayne z nej však nespúšťal oči a bol si takmer istý, že to čo vidí, je len prízrak.
„Nemôžem tomu uveriť! Nehovoril si, že to dievča je neuveriteľne mladé a nepekné? Braček, preboha kam si dal hlavu?! Tá žena je pravý opak!“ zvolal Finley, ktorý z mladej lady tiež nevedel spustiť zrak.
„Nemusíš mi to pripomínať,“ zamrmlal Wayne a ešte stále neveriacky civel na svoju novú macochu.
„No teda! Musím uznať, že mať doma takú macochu ani by som sa od nej nepohol,“ rozrehotal sa jeho priateľ.
„Mohol by si s tým prestať?!“ zavrčal Wayne a konečne sa k nemu obrátil tvárou. Neustále sa však musel aspoň kútikom oka presviedčať, že to, čo pred chvíľou videl, nebola iba jeho fantázia.
„Ale veď sa už toľko nečerti,“ rozosmial sa Finley a vzápätí naňho sprisahanecky žmurkol: „Priznaj sa, že sa ti páči!“
„Ty si sa už načisto zbláznil!“ zvolal Wayne čoraz viac nahnevaný.
„Vidím to na tebe... a takisto na ďalších dvoch stovkách mužov v tejto sále,“ uškrnul sa.
„Je to moja macocha!“
„Práve preto. Teraz sa budete dosť často vídať,“ rozrehotal sa Finley ešte bláznivejšie.
„Priznávam, že som ani netušil, aká je, keď na sebe nemá smútočné šaty a roztrhaný kožuch, no práve som prišiel! Vidím ju asi tretíkrát v živote!“ pokrútil Wayne hlavou a na jeden dúšok do seba vylial ďalší pohár šampanského.
„Dokelu, to tu nie je nič iné len táto poondiata žbrnda?!“ zanadával, pretože bledá tekutina mu chutila skôr ako voda, než alkohol.
„Upokoj sa, braček a radšej sa choď zvítať so svojou macochou. Myslím, že tvoj otec sa pokúša už nejakú tú chvíľu upútať tvoju pozornosť,“ oznámil mu Finley a oveľa pokojnejšie si odpíjal zo šampanského.
Wayne sa zamračil a obrátil sa tým smerom, ktorý ukazoval jeho priateľ. Všimol si, že otec naňho nebadane kýva, aby prišiel k nemu. Podráždene si odfrkol a pobral sa pomedzi ľudí a všetky tie vydajachtivé dámy k otcovi a jeho novej manželke, ktorá očarila háda celé mužské pokolenie v sále, zatiaľ čo ženy si išli zodrať jazyk, ako klebetili a zosmiešňovali ju.
„Potrebuješ niečo, otec?“ zamrmlal Wayne potichu, aby ich nikto nepočul.
„Nie veľa. Zostaň tu pri mne a sľúb mi, že keď ťa o niečo požiadam, splníš to,“ odvetil Theron čakajúc na odpoveď.
„Zvláštna požiadavka, otec,“ nadvihol jeho syn obočie.
„Len mi to prisľúb,“ naliehal Theron.
„Ako si želáš,“ rezignoval Wayne a kým sa otec prihováral nejakému aristokratovi, on sa snažil nájsť nejaký alkohol, keďže sa ocitol až podozrivo blízko pri macoche.
Tá akoby ešte viac zneistela, keď ho zbadala a radšej sa snažila sústrediť na staršieho lorda McCaldena, ako na jeho syna.
Wayne si odfrkol a opäť do seba obrátil ďalší pohár alkoholu. Niekto by sa možno mohol čudovať nad tým, že ešte nie je úplne na mol z toho všetkého, čo vypil, no on bol zvyknutý na oveľa silnejší alkohol. Z toho dôvodu mal teraz pocit, akoby sa napil nejakej ovocnej šťavy a nie desiatich dúškov šampanského.
Práve keď sa už-už chcel vytratiť do pracovne, aby sa konečne poriadne napil, jeho otec si dôležito odkašľal. Všetci v sále stíchli, aj keď niektoré dámy si ešte stále neskrývajúc ukazovali na lady McCaldenovú.
„Dámy a páni!“ zvolal Theron hlasno, aby sa jeho hlas niesol celou sálou. „Rád by som vás oficíalne privítal na tomto plese, ktorý som zosnoval na počesť mojej manželky lady McCaldenovej, s ktorou, ako už ste všetci viete, sme sa vzali len prednedávnom.“
Wayne sa pozrel na ženu vedľa seba a zbadal, že sa červená a je celá nesvoja z toho, aká pozornosť je jej zrazu venovaná.
„Preto by som sa jej teraz chcel verejne poďakovať za to, že pristúpila na môj návrh a neodmietla ho!“ Lord sa obrátil k Robynne a nadvihol pohár šampanského za mohutného potlesku všetkých v sále. Uprene jej hľadel do očí a ona vedela, že jeho slová majú ďalší skrytý význam a on jej vlastne ďakuje za to, že prijala jeho ponuku, aby svoj život dožil v blízkosti niekoho, koho mal neuveriteľne rád.
Preto sa teraz naňho jemne usmiala a on jej úsmev opätoval.
„Myslím, že teraz by som sa mal podieľať na otvorení tanečného večera,“ pokračoval Theron. „Bohužiaľ, moje nohy mi už neslúžia ako kedysi a moja manželka by si určite rada zatancovala so skúseným tanečníkom. Preto by som chcel požiadať môjho syna, aby túto úlohu odo mňa prevzal!“
Sálou sa rozľahol ďalší potlesk a všetci vrátane lorda sa zahľadeli na dvoch ľudí, ktorým sa to zdalo najmenej úžasné.
Wayne sa nahnevane obrátil na Robynne mysliac si, že to ona sa podieľala na tomto úžasnom návrhu, no zbadal, že sa tvári rovnako neveriacky ako on sám.
Nezostávalo mu teda nič iné, ako jej ponúknuť rameno, ktoré prijala až po miernom zaváhaní.
Odviedol ju do stredu parketu. Vložila si jednu ruku do tej jeho, druhou ju objal okolo pása a pritiahol k sebe. Cítil ako stŕpla a videl, že si opäť zahryzla do pery, ako to mávala vo zvyku, keď bola nervózna. Netrpezlivo si povzdychol a čakal, kým začnú muzikanti hrať.
Stalo sa tak až o nejakú chvíľu, pričom Wayne celý ten čas tŕpol, či vôbec jeho macocha vie tancovať! Vedel, že je z chudobnej mešťanskej rodiny a práve preto si bol istý, že sa to nemala od koho naučiť! Otec nemohol stihnúť za ten jeden týždeň všetko! Už aj teraz bol naňho poriadne nahnevaný, že ho požiadal o tento tanec, pretože ženu, ktorú držal v náručí nemohol vystáť. Bol stále presvedčený, že svoju nevinnosť len predstiera a skôr či neskôr pravda vyjde najavo.
Jeho myšlienky prerušili prvé tóny toho kráľovského tanca, valčíka, a on vykročil prvou nohou trochu neisto, pretože jej nechcel tak silno dupnúť na nohu. Aké však bolo jeho prekvapenie, keď sa k nemu ladne pridala a stúpila nohou dozadu. Mierne ho to prekvapilo a v domnení, že to bola iba náhoda, začal tancovať rýchlejšie presne tak ako si to hudba vyžadovala.
No nielenže jej ani raz nestúpil na nohu, dokonca spolu vytvorili nádherný tanečný pár. Vznášali sa po sále, akoby lietali a on v tej rýchlosti videl iba trblietavý lesk jej šperkov a jej žiariace oči.
Nevedomky sa mu ústa roztiahli do úsmevu a tanec s macochou sa mu už nezdal taký hrozný. Práve naopak, pritiahol si ju ešte bližšie a úplne sa uvoľnil.
V tom opojení si však neuvedomil, že tanec svojimi pochmúrnymi myšlienkami úplne premárnil a hudba o malú chvíľu prestala hrať.
Pomaličky sa spamätával, keď púšťal tú krásnu ženu zo svojho objatia. Ponúkol jej rameno a odviedol ju späť k otcovi, zatiaľ čo ostatní v sále začali konečne tancovať tiež.
Podišiel k starému lordovi McCaldenovi, ktorý sa naňho vďačne usmial a Robynne sa ho zatiaľ pustila.
Potom sa však vrátil hnev, že ho otec prinútil urobiť niečo také ponižujúce, ako tancovať s tou falošnou ženou. Uklonil sa jej, no pery sa mu vykrivili v odpore. Pobozkal vzduch nad jej rukou a vyšiel bočnými dverami zo sály. Hneď potom zamieril do pracovne, aby sa konečne poriadne opil a zabudol na tento ponižujúci zážitok, ktorý sa mu dokonca chvíľu zdal pekný! Panebože, tuším už naozaj potrebuje nejakú ženu!

Robyne zmeravela, keď videla, ako na ňu hľadí. V tej chvíli cítila, ako sa scvrkáva a najhoršie na tom všetkom bolo, že na ňu pozeral ako na nejaký nepríjemný hmyz, ktorý treba zašliapnuť. Do očí jej vhŕkli slzy, ktoré sa stoj čo stoj pokúšala potlačiť. A tak so sileným úsmevom počúvala starých šľachticov, ktorí s vážnymi tvárami debatovali o stúpaní cien obilnín a živo pritom gestikulovali.
Pred očami však stále mala ten jeho znechutený výraz a cítila neuveriteľne silný pocit poníženia.
Po niekoľkých minútach to už nevydržala a ospravedlnila sa, že sa musí nadýchať čerstvého vzduchu. Keď za sebou zabuchla obrovské dvojkrídlové dvere, poobzerala sa okolo seba. Nikoho nevidela a tak sa ozlomkrky rozbehla von do tej ukrutnej zimy.
Tá ju však teraz skoro až príjemne chladila a nebyť nádherných šiat, možno by sa rozbehla odtiaľto kade ľahšie.
Čupla si a dotkla sa jemného bieleho páperia, ktoré sa opäť začalo valiť z oblohy.
Slzy sa odrazu niekam vytratili a ona vyvrátila hlavu dohora. Mala chuť si zatancovať, ako to robievala vždy, keď snežilo, no bránilo jej v tom postavenie, o ktoré však vôbec nestála.
S ťažkým povzdychom sa vrátila späť do sály a nevšimla si mladého šľachtica lorda Gallaghera, ktorý ju celý čas zamyslene pozoroval.
Ten sa zľahka usmieval a ihneď zamieril dovnútra a vzápätí hore schodmi. Pristúpil k obyčajne vyzerajúcim dverám a vošiel do pracovne, v ktorej bol už nespočetne veľakrát.
Ako očakával, zbadal tam mladého lorda McCaldena, ktorý s potešením lila do seba čoraz viac alkoholu. Trochu podnapito sa zatackal, keď začul tiché zatvorenie dverí a keď videl, že je to len jeho priateľ, nalial si opäť.
„Už by si nemal piť, Wayne,“ pristúpil k nemu Finley a priam mu vytrhol pohárik z ruky.
„Nechaj ma!“ zvolal Wayne a napil sa z fľaše, keď si už nemal do čoho naliať.
„Čo sa deje, braček? Naozaj sa tak veľmi bojíš o otca alebo neveríš, že by ešte niekedy mohol mať rád aj inú ženu?? Alebo naňho žiarliš?“ uvažoval Finley nahlas, za čo ho Wayne neprirodzene škúliac chytil pod golier a pritisol k stene.
„Môj otec mal byť verný pamiatke mojej matky až do konca života! Nikdy mu neodpustím, že na ňu zabudol!“ zreval.
„Správaš sa ako malý chlapec!“ dychčal Finley lapajúc po dychu. „Priznaj, že je za tým niečo viac!“
„Neotravuj ma a choď si po svojom!!“ skríkol Wayne a odsotil svojho najlepšieho priateľa, ktorý sťažka dopadol do kúta.
„Nemsti sa tomu dievčaťu, Wayne!! Nezaslúži si tvoje pohŕdanie! Viem, že je v tom nevinne!“ zvolal ešte poslednýkrát.
„Vypadni!!“ zareval Wayne a pohol sa k nemu. Finleymu nemusal nič hovoriť dvakrát. Postavil sa a rýchlo odišiel. Nechal tam rozzúreného muža, ktorý vzápätí hodil krištáľovú karafu o stenu.