Bella noverca XV.kapitola

XV.kapitola – Prekvapivé ospravedlnenie

Robynne okamžite odskočila od lorda a trochu rozpačito sa zahľadela do zeme. Nevedela prečo, ale zrazu jej záležalo na tom, aby si lordov syn nevysvetlil zle ich nevinné objatie.
„Ach, Wayne! Už som ťa čakal,“ usmieval sa Theron a trochu sa mračil, keď videl, aká je jeho manželka nervózna.
„Zrejme nie až tak veľmi,“ Wayne prebodával macochu pohľadom a silou vôle sa ju snažil prinútiť, aby zdvihla hlavu.
„Mal som tu jeden dôležitý rozhovor s Robynne.“
„To vidím,“ precedil pomedzi zuby Wayne.
„Ehm... tak ja už pôjdem,“ zamrmlala Robynne, no akonáhle zdvihla hlavu, jej pohľad sa stretol s Waynovým. Preglgla a odrazu sa nevedela pohnúť z miesta.
„Pravdaže, Robynne. Som rád, že sme sa porozprávali.“
Lordov hlas ju vrhol späť do reality a ona sa unáhlene pohla k dverám. Zastavil sa však tesne pred nimi. Dôvodom bolo, že začula tichý šepot.
„Po rozhovore s otcom by som s vami chcel hovoriť, mylady,“ prihovoril sa jej lordov syn a ona akoby zamrzla. Chce jej opäť vyčítať to, čo predtým?
„Budem v salóne,“ odvetila po chvíli a vzápätí odišla, pričom za sebou veľmi potichučky zatvorila dvere.

Starý lord McCalden prešiel k stolu a opäť si sadol na stoličku, kde sedel aj predtým, než ho vyrušila Robynne. Unavene si povzdychol a uprene sa na syna zadíval. Potom mu pokynul rukou, aby si sadol.
„Posaď sa, Wayne,“ vyzval ho.
Ten sa trochu neochotne usadil oproti otcovi a opätoval mu dlhý pohľad.
„Chcel si so mnou hovoriť, otec?“ spýtal sa po chvíli.
„Áno, chcel som,“ odvetil Theron a trochu neprítomne sa díval na dvere, ktorými pred chvíľou odišla Robynne.
Wayne si to všimol a vlna hnevu sa v ňom opäť trochu zvýšila.
„O čom?“ dodal trochu netrpezlivo.
„Ehm...“ Theron potriasol hlavou a mysľou sa vrátil späť k synovi. „O mojej manželke, samozrejme. Myslel som si, že po včerajšom výstupe tento rozhovor očakávaš.“
„Bohužiaľ, otec, neviem o ničom, čo by ťa mohlo tak zaujímať,“ pokrčil Wayne plecami a pripadal si ako školák, ktorý niečo vyviedol.
„Naozaj? Nemyslím si. Vieš predsa, že vďaka Janelle nemusím byť prítomný a aj tak viem všetko, čo sa v tomto dome stane.“
„Nepochybujem o tom, ale včerajší incident sa ťa veľmi netýka,“ odpovedal Wayne trochu tvrdšie ako predtým.
„Ešte stále som pánom tohto domu a musím ti pripomenúť, že všetko, čo sa týka mojej manželky...“ pri slove manželka Wayne mierne nadskočil, „... sa týka aj mňa,“ dokončil Theron.
„O tom nepochybujem, no aj tak som včerajšiu situáciu zvládol bez nejakých väčších škôd,“ odsekol Wayne podráždene. Preboha, jeho sedemdesiatročný otec ho tu spovedá ako malé dieťa!
„Škody?“ vyhŕkol Theron prekvapene. „Nevedel som, že to bolo také vážne!“
Starý lord sa vzpriamil a zatváril sa ešte vážnejšie. „Neprajem si, aby sa niečo podobné opakovalo. Môžeš to odkázať aj tvojej sestre. Robynne sem prišla len prednedávnom a už tu zažíva samé nepríjemnosti!“
„Ako správny manžel ju chrániš, však?!“ vyhŕkol Wayne ostro.
„Presne tak!“ odvetil Theron a tvrdo sa mu zadíval do očí. „Tvoj pohľad sa mi vôbec nepáči, Wayne. Robynne je dobré dievča a navyše moja manželka...“
„Prepáč mi to, otec, ale mám ešte veľa práce. Budem musieť ísť,“ skočil mu do reči Wayne a vstal.
Theron zablýskal očami. „Ešte chvíľu počkaj. Chcem ťa o niečo požiadať, než odídeš.“
„Áno?“ obrátil sa Wayne, ktorý sa už-už zberal na odchod.
„Buď k mojej manželke chápavý, Wayne. Má to tu ťažké. Nie je zvyknutá na taký honosný život a sám vidíš, že ja jej pomôcť nemôžem,“ pozrel Theron prosebne na syna.
„Ako myslíš,“ súhlasil Wayne. „A aby som nezabudol, priniesol som ti listy. Na ten ples sa ozvali samé pozitívne ohlasy,“ položil listy na stôl a po krátkom úklone odišiel z otcových komnát.
Keď starý lord McCalden čítal blahoželannia, ešte dlho sa čudoval nad tým, ako rýchlo jeho syn pristal na jeho prosbu.

Po odchode z miestnosti si Robynne vydýchla, avšak nie veľmi. Cítila, že rozhovor s mladým lordom prinesie iba nepríjemnosti. Možno jej bude vyčítať, čo povedala jeho sestre.
Ona však nemienila vziať slová späť. Dalia ju hlboko urazila a ona sama povedala o nej iba pravdu.
Pomaly sa dostala k schodom, ktorými vzápätí zišla do haly. Potom zamierila do salónika, v ktorom ju prvýkrát predstavili celej rodine po svadbe a v ktorom sa ako tak zoznámila s Waynom McCaldenom.
Hodiny práve odbíjali jedenástu hodinu. Pomaly prešla po modrom koberci so striebornými znakmi k oknu a zahľadela sa z neho von. Ako predpokladala už včera, mraky naozaj sľubovali ďalší sneh. A keďže sa tak nestalo predošlý deň, obloha asi chcela dohnať zameškané, pretože vonku sa strhla obrovská fujavica.
„Máte rada sneh, mylady?“ ozval sa niekde za ňou tichý hlas.
Stuhla, pretože ho spoznala. Nečakala, že za ňou príde tak skoro. Sťažka preglgla a obrátila sa k nemu tvárou v tvár. Stál však len malý kúsok od nej, preto trochu cúvla.
„Veľmi, mylord,“ odpovedala na jeho otázku rovnako slušne.
„Všimol som si to už skôr,“ črty mu trochu zmäkli, akoby sa chystal usmiať, no nevyšlo to.
„Myslíte si, že je na tom niečo zlé?“ spýtala sa uprene sa naňho dívajúc.
„Vôbec nie. Je to krásne,“ odvetil vážne. „Ale o inom by som s vami chcel hovoriť. Neposadíte sa?“
„Nie, ďakujem. Radšej postojím,“ dostala zo seba Robynne aj to však nebola pravda, pretože v skutočnosti si chcela nechať nejakú únikovú cestu, keby začal až priveľmi kričať.
„V tom prípade aj ja zostanem stáť,“ nadýchol sa. „Už ráno som mal v úmysle ospravedlniť sa vám.“
Jeho slová ju tak šokovali, že stratila reč a zostala pred ním meravo stáť.
Keď videl, že nič nehovorí, pokračoval: „Zachoval som sa k vám veľmi hrubo a je neodpustiteľné ak sa gentleman voči dáme správa neúctivo.“
„To je v poriadku,“ zasmiala sa. „Nikdy som dámou nebola a ani nikdy nebudem. Viem to.“
Jej smiech spôsobil, že mal pocit, akoby práve počul stovky zvončekov. So záujomom sa díval, ako z nej tie odvážne dobové šaty robia ženu a zároveň ju zjemňujú biele krajky.Zbadal, že aj vo vlasoch má perličky. Vyzerala ešte krajšie ako včera.
„Nepodceňujte sa, mylady. Ste teraz predsa vážená lady,“ mierne sa zamračil.
„Opica zostane opicou hoci aj v hodvábe. Myslím si, že práve toto príslovie sa týka aj mňa,“ povedala vážne a pozrela mu do očí.
„Nehovorte tak. Nestrpím, aby ste sa takto znevažovali. A navyše ste mi neodpovedali na moju otázku,“ nadvihol obočie.
„Akú?“ snažila sa spomenúť si.
„Či mi odpúšťate.“
„Ach, to! Nie, mylord. Nemám vám čo odpustiť. A teraz ma ospravedlňte. Potrebujem sa ísť pripraviť na obed,“ usmiala sa a za jemného šušťania jej šiat vyšla z miestnosti.
Wayne sa za ňou dlho nehybne díval, potom klesol na pohovku a vydýchol si. Tento rozhovor bol preňho ťažší ako stretnutie sa s kráľom.