Mary Matson6

6. Skúška

Mary bola na hodine matematiky. Trieda, v ktorej sa učilo, bola oveľa väčšia ako tá, na ktorú bola zvyknutá. Učili sa v nej ôsmaci a deviataci. James bol v deviatke, Mary a Chloe v osmičke. Matematiku učila na pohľad celkom milá profesorka Némethová. Ale to bol klamný znak. Némethová bola učiteľka, ktorá keď začala vysvetľovať učivo, všetci žiaci sa radšej venovali zábavnejším činnostiam . Chloe to využila a napísala Mary papierik.

Prepáč! Bola som hrozná! Chloe.

Super, že si si to priznala. Ale neviem si vysvetliť tvoje správanie. Mary.

Ani ja ! Ale, no tak, prepáč Mary! Chloe.
Prijímam tvoje ospravedlnenie. Počkaj, napíšem papierik Jamesovi! Čau! Mary.

Mary Jamesovi:

Ahoj James! Tá Némethová je vždy taká monotónna? Lebo zaspávam! Ešte dobre že si mám s kým písať! Mary

Konečne si mi napísala! Pozor, lebo sa sem pozerá Lana. Nevedel som, že Chloe vie byť aj taká, aká bola včera. Musel som trpieť jej sprosté poznámky! Preto som k nej nechcel ísť! Ale teraz je už hádam v poriadku, alebo nie? James

No, ako sa to vezme! Ospravedlnila sa mi. Cením si to. Bože! Práve som sa pozrela do rozvrhu a druhú hodinu máme jazdenie so Shwarzom! Mary.

Neboj, Shwarzovi dobre dáme! Naznačíme mu, že...veď ty vieš čo! Nechaj to na mňa! A keď si bude dovoľovať, tak na to doplatí! James.

ĎAKUJEM! Mary.

“Čo to tam hádžete Wilsonovi, Matsonová?“
“Ech nič, pani profesorka!“
“Matsonová!“
“No dobre, tak servítku z desiaty!“
„Tak to bolo naozaj veľmi presvedčivé!“ ironicky poznamenala profesorka.
Žiaci sa začali smiať a Lana niečo šepkala svojej kamarátke. Dali sa z toho rozumieť
slová „tá trápna poslala“ a “zaľúbený list“. Mary sa s vražedným pohľadom pozrela na Lanu, ale tá ju ignorovala. Ako môže tušiť, že James sa jej páči? Ako????
Do kelu AKO?? Na Lanu si teda budem musieť dávať pozor! Hádam sa nevkradla do mojej izby a neprečítala môj denník! Zrazu však niekto Mary zamával pred očami a tým ju vyrušil z myšlienok. A Mary aj zistila prečo. Učiteľka Mary vyvolala k tabuli, ale ona ju nevnímala.
“Matsonová, žiacku na stôl!“ Ale Mary teraz nepočúvala profesorku, lebo Chloe jej práve hovorila o tom, ako sa teraz strápnila.
“Matsonová, nepočujete ma? Preboha, žiacku knižku!“ Mary si uvedomila, že to kričí na ňu a zobrala žiacku knižku. Položila ju Némethovej na stôl, ale tá jej prikázala, aby zostala pri tabuli.
“Takže, milá Mary! Teraz by som ťa poprosila, aby si mi venovala aspoň trochu pozornosti!“ sarkasticky povedala profesorka.
“Áno, už vás počúvam!“ zdvorilo odpovedala Mary.
“No to dúfam! Takže teraz prosím ťa, vypočítaj tieto príklady!“
“Všetky?“ zhrozene sa spýtala Mary.
“Áno. Veď to je len dvadsať príkladov! A snaž sa, lebo to je na známku!“
Po desiatich minútach mala Mary vypočítane všetko. Némethová vstala a išla skontrolovať Marinu prácu.
“Matsonová, od prvého po devätnásty zle, a dvadsiaty(mimochodom ten bol najľahší) dobre!“
“A akú známku dostanem?“
“A čo iné čakáš ako päťku?“
Mary sa na ňu zhrozene pozrela. Niežeby bola jednotkárka, ale zvyčajne mávala dvojky a trojky z písomiek. Keď zazvonilo, Mary vyšla z triedy tak rýchlo, ako len mohla.
„Mary, nemusela si to zbabrať hneď na prvý deň!“
„Ďakujem, že ma utešuješ!“
“Och, prepáč.“
“Pohnite si, lebo za desať minút máme jazdenie!“ zakričal na nich James a pobral sa do svojej izby.
“Čo tým myslel že za desať minút MÁME jazdenie? Veď on má iný rozvrh ako my! Chodí do inej triedy!“
“Že si lámeš takýmito blbosťami hlavu!“ povedala Chloe a tiež sa išla prezliecť do svojej izby. Mary tam zostala stáť. Obidvaja sa na mňa vykašľali! Chcela ísť do izby, keď zrazu uvidela Shwarza. A mal nejako naponáhlo. Zúrivo sácal žiakov z cesty. Čo len zamýšľa? Mary pozrela na hodinky. Má sedem minút do zvonenia. Za ten čas sa musí obliecť do jazdeckých nohavíc a osedlať koňa. To určite nestihne. Ale dodržiavať školský poriadok nepatrilo nikdy k Marinej silnej stránke. Nenápadne išla za Shwarzom. Zastal pri svojom kabinete. Podišiel k nemu muž v dlhom čiernom kabáte. Ten mu nervózne, potichu a panovačne hovoril:
“Podarilo sa?“
“Nejaká sopľaňa ma podozrieva!“
“Prosím?“
„Áno, presne tak. Volá sa Mary Matsonová, má dlhé hnedé vlasy, je vysoká a štíhla!“
„Ty len rob, čo som ti povedal a ja sa o ňu postarám! Nebude tu zavadzať!“
“Dobre, už radšej choďte! A kedy dostanem tú dohodnutú vec?“
“Keď bude po všetkom!“ Muž sa otočil a odišiel. Mary chcela utiecť, aby si ju Shwarz nevšimol, ale už bol veľmi blízko. Jej mozog pracovala na plné obrátky. Obzerala sa po stenách a zrazu...Mary potichu zodvihla veľký kus omietky zo zeme a hodila ho za roh na koniec chodby. Shwarza to odpútalo a išiel sa pozrieť, kto to hodil. Mary využila čas a rozutekala sa do izby. Navliekla si jazdecké nohavice a utekala pri stajne. Boli tam už všetci študenti a dokonca aj Shwarz! Ako to mohol stihnúť?
“Ale, ale Matsonová! Myslím že mi budete musieť dať žiacku knižku!“ oznámila jej hneď na úvod Shwarz.
“Nech sa páči, pán tréner!“ nahnevane povedala Mary, pri čom zdôraznila posledné slová. Shwarza si už nevšímala a odišla osedlať koňa. Uvidela Chloe .
“Mám nové informácie! Ale až po hodine!“ povedala Mary.
Očistila a osedlala koňa. Ale Mary problém bol v tom, že to nebol kôň, čo bol ku nej pridelený, lebo toho nechala v lese. Dúfala, že Shwarz si to nevšimne. Asi čakala priveľa, pretože to, čo si myslela, sa obrátilo proti nej. Hneď keď vyšli s koňmi zo stajne, Shwarz začal hovoriť.
“Mám tu na vás jednu otázku!“ Pri slove „vás“ sa pozrel na Mary.
“Milé od neho, že nepovedal hneď: ,Mám na Matsonovú jednu otázku!´“ pošepla Mary Chloe . Chloe sa išla popukať od smiechu a Shwarz na to stručne zareagoval:
„Žiacku!“ Keď mu Chloe podala svoju žiacku knižku, Shwarz pokračoval.
“Chcel som povedať, že včera sa k nám vrátil jede kôň. Asi bol zatúlaný a prišiel. Bol celý od blata. Rozmýšľam, komu by tak mohol patriť,“ ironicky oznamoval Shwarz.
A je to tu! pomyslela si Mary. Som odhalená! Lenže ako sa vyhovoriť?
“Matsonová, nechcela by si nám niečo povedať?“
Mary nevedela, čo na to povedať. Ale ozvala sa za ňou nejaká odpoveď.
“Nie, nechce!“ Mary sa obzrela, kto ju zachránil a uvidela Jamesa!
Pohľadom sa mu poďakovala a on sa na ňu usmial. Mary to potom došlo. Asi im chýba trénerka a sú s nami spojení! Na tejto hodine boli až dve triedy a preto bol Shwarz ešte nepríjemnejší.
“Wilson, pýtal som sa vás niečo?“ zúrivo reagoval Shwarz. Keď uvidel Jamesa, skoro mu vypadol notes s perom. Nerátal totiž, že James sa vyslobodí z lesa. Z jeho tváre vyžarovala zlosť, ale zároveň aj prekvapený výraz. To ale Mary uspokojilo. Bol bezmocný. Nič nemohol teraz robiť, lebo by sa prezradil.
„Čo je na tom zlé? Len som vám oznámil, že Matsonová vám nechce nič povedať!“
“Nezdá sa vám to podozrivé?“
“Nie, nezdá!“ dosť drzo odpovedal James. Bol rozhodnutý obrániť Mary. Dlhoval jej veľa.
“No tak Wilson, myslím že aj vám pribudne v žiackej záznam!“ pokojne oznámil Shwarz.
“Ale až po hodine Wilson! Teraz mám pre vás veľmi dôležitý oznam!
Ako vždy sa konajú Krajské majstrovstvá. Ako iste viete, naša škola sa nachádza v malom mestečku Longford. Vyberieme z vás troch reprezentantov našej školy a tí pôjdu na tie Krajské majstrovstvá. Keď na nich vyhráte, postúpite na Majstrovstvá Írska. Na nich je už vaše víťazstvo veľmi dôležité. Víťaz dostane štipendium na jazdeckú školu v Austrálii. Tá je určená pre tých, ktorý sa chcú dostať na vrchol. Nášho sveta. Jazdeckého sveta. Tam sa už s vami nebudú hrať. Buď budete mať úspech, alebo pohoríte. Naša škola je pre tých, ktorý sa chcú jazdeniu venovať vážnejšie. Ale škola v Austrálii je na oveľa vyššej úrovni. Získala už mnoho certifikátov. Vyučili sa na nej tí najlepší jazdci. Tak už len sami zvážte, či tieto postupové testy budete brať na ľahkú váhu, alebo sa budete snažiť, najlepšie ako viete. Roztrénujte sa teraz prosím a potom si vás budem volať! Aešte niečo. Musíte rátať, že na týchto testoch sa ukážu na mnohých z vás vaše nemožné úvahy,“
uškrnul sa a išiel si zapísať mená žiakov do notesa.
“Myslíš, že urobíme tie testy?“ so strachom sa spýtala Chloe.
„Ále, určite!“ nie veľmi presvedčivo odpovedala Mary.
“Hej, čo sa bojíte!? Tie skúšky budú hračka!“ ľahkovážne povedal James.
„Počkaj! Povedal si skúšky? To sa bude aj známkovať?“
„Samozrejme, že áno!“
“Och, do kelu !“
“veď to je ľahké! Minule som sa dostal až do MÍ a tam som vyhral. Ale vtedy tam dávali len finančnú odmenu. No ale teraz musím vyhrať, keď tam dávajú to štipendium! Ale keď sa tam dostanete aj vy, tak to už bude iné!“
“Ale veď to je jasné, že vyhráš ty! Ja tam nemám žiadnu šancu,“ povzdychla Chloe.
“Ozaj, Mary! Už ma zase preradili zo začiatočníckej skupine sem. Už im to došlo, že až taká zlá nie som!“ oznámila jej Chloe. Mary už mala myšlienky úplne inde. Mala totiž obavy z testu.
„Takže ideme na to!“ skríkol za nimi Shwarz. “Dúfam, že všetci ste sa už roztrénovali, lebo už idete robiť testy! Takže prvá ide Matsonová!“
“To malo byť akože naschvál?“ nahnevane sa spýtala Mary. Shwazovi to však neuniklo. “Matsonová, chcela si mi niečo povedať?“
“Áno, chcela by som vám povedať veľa vecí, ale tie si radšej nechám pre seba!“ v prívale hnevu odsekla Mary. Na jej prekvapenie jej Shwarz nič nepovedal.
“Matsonová, tu máte prekážky! Najprv klusajte a potom cválajte! Musíte to celé obísť za tri minúty!“ prikázal jej Shwarz. Mary sa snažila úlohu splniť čo najlepšie. Aj preto, aby Shwarzovi neurobila radosť, ale hlavný dôvod jej snahy bol James. James, ktorý tam bez slova stál a uprene pozoroval Mary. Aj on