Skrotenie Draka

2. kapitola
„To bola ale búrka však?“ spýtal sa Draka Eliah. „Áno a to poriadna, určíte stroskotala nejaká loď,“ povedal a zahľadel sa na more z terasy, kde raňajkoval „neverím, že by po takejto búrke ostala cela. Pripravili mi už Lagrimu? Ten kôň je horšie nedočkavý ako ja.“ Eliah naňho pochybovačné pozrel a povedal: „ Ty asi snívaš však? Veľmi dobre vieš, že ten kôň je nebezpečný rovnako ako ty a, že sa k nemu nikto nepriblíži je to divoch! Aden odišiel preč -iba on sa vedel postarať o to zviera.“ Drako sa šibalský usmial, pozrel ne neho nevinnými očami a povedal naoko urazene: „ To nemyslíš vážne, ja som v živote nevidel krotkejšie zviera!“ obidvaja sa zasmiali „Tak už sa choď prevetrať, prospeje to tebe aj Lagrimovi.“ Drako svižne vyskočil a šiel do stajne za domom. Aj keď bol postavený na ostrove vyzeral ako palác. Vošiel do stajne a jasne počul radostne zafrčanie všetkých koni. Každého tátoša pohladkal až prišiel k poslednému boxu, tu sa staval na zadne jeho najlepší kôň- Lagrima. Natiahol ruku a kôň akoby opovržlivo do nej štuchol, potom prišiel bližšie a nechal sa hladkať. Drako ho vyviedol von, vyskočil na neosedlaného plnokrvníka a vyrazil smerom k pláži. Tu ho popchol do rýchleho cvalu, keď´ už bol na pokraji síl zoskočil a nechal ho vydýchať. Vyzliekol si voľnú bielu košeľu a šiel si zaplávať do neďalekej zátoky, ako sa tak blížil zbadal nejaké vyplavene drevo. Šiel ďalej a zarazene pozeral na svoje obľúbené miesto, zachmúrene vykročil vpred keď za sebou začul kroky. Otočil sa a za sebou zbadal Lagrima a povedal mu : „ Ty si ma ale vystrašil.“ Pokračoval ďalej keď pred sebou uvidel nejaké šaty a zdalo sa mu akoby tam niekto ležal a hýbal sa. Pozeral pred seba, kedy uvidí ako niekto vstáva keď zrazu z otvoru na hlavu vyskočila malá opička. Zasmial sa a pokračoval ďalej v ceste a hľadaní......
Jasminda sa zobudila na hrozný smäd a bolesť hlavy. Jej prvá myšlienka bola : „ Všetci sú mŕtvy. Ostala som iba ja.“ povedala to so zlomeným hlasom. Opatrne vstala a pozerala okolo seba. Hystericky sa zasmiala a pomyslela si to nemôže byť pravda som sa ma a k tomu všetkému na opustenom ostrove. Pokúsila sa urobiť zopár krokov ale, veľmi jej to nešlo, bola vyčerpaná, smädná a hladná. Začula šuchot lístia a videla ako k nej niekto kráča – prvé čo ju napadlo bolo, že je zachránená – ale keď zbadala tu postavu čo k nej kráčala z odporným úsmevom na perách ľutovala, že nie je sama. Nebol to nikto iný ako : „ Vy žijete pán Cox?“ spýtala sa vystrašene Jasminda: Zatiaľ čo jej odpovedal premeriaval si ju žiadostivým pohľadom : „Áno moja drahá, ako vidíte žijem. A určíte viete, že ma nutne potrebujete.“ vravel a pomaly sa k nej približoval. Usmial sa chlipným úsmevom a keď sa na ňu vrhol vykríkla. Otočila sa a utekala čo jej sily stačili. Dochádzali jej sily, nevládala už ani krok, keď ju zdrapil a otočil k sebe a spýtal sa : „Kamže kam slečinka, to si ani nedoprajete zábavu? Ale no tak, nebráň sa mi.“ povedal a pobozkal ju, bolo jej na zvracanie. Čo to ma byt?!- Vravelo jej svedomie- to tak nemôže ostať a kopla ho z celej sily do slabín. Využila moment prekvapenia, otočila sa ale zabudla na to, že si omotal jej vlasy okolo zápästia. Cely zadychčaný ju otočil k sebe a povedal zo skrivenou tvarou: „Tak to si nemala!“ zdvihol ruku a z celej sily ju udrel po tvary. Ta facka ju dorazila a ona sa zosypala na zem...

Drako počul výkrik, pozrel tým smerom a pustil sa do behu, keď už jasne videl postavy ostal stať ako obarený. Preboha čo to robí ten bastard?! Nemal rad keď ubližovali slabším a to čo videl ho rozzúrilo. Videl ako dievča padá k zemi a ten chlap si rozopína nohavice –to mu úplné stačilo. Skríkol na toho podliaka a vyrazil smerom k nemu. Keď ho Cox zbadal zabudol zatvoriť ústa. Drako využil jeho prekvapenie, vrazil mu a Cox ostal nehybne ležať. Teraz sa pozrel dole a zbadal spiacu krásavicu. Mala dlhé vlnite vlasy neurčitej hnedej farby, ktoré mali bordovo čierny lesk. Pleť mala ako alabaster a na jednom líci mala odtlačok ruky – to ho nahnevalo- ale ďalej skúmal neznámu. Rad by videl do jej očí, ktoré teraz zakrývali viečka s dlhými tmavými mihalnicami vytočenými dohora. Otočil sa a zviazal chlapíka v bezvedomí, potom vzal na ruky svoj krásku v bezvedomí a zapískal na Lagrima. Pricválal a Drako naňho vyskočil. Jasmindu opatrne oprel o svoju svalnatú hruď a žrebca popchol do klusu. Sedel a zaujato pozoroval Jasmindu, vdychoval jej vôňu jazmínu a marhúľ. Keď došli k domu, povedal jednému strážcovi, aby vyzdvihol Coxa a zamkol do väzenia v podzemí. Jasmindu odniesol do svojej spalne a polozil na posteľ. Neprebrala sa ani keď jej umýval tvar handričkou, jedine čo spravila bolo, že niečo zamrmlala zo spánku a otočila sa na druhu stranu. Pousmial sa a odišiel z izby aby jej pripravili niečo ľahké na jedenie. Prišiel večer a jeho návštevníčka sa ešte neprebudila. Nechal si priniesť vodu na kúpeľ do spalne a zasvietil sviečky, ktoré boli porozkladane po celej izbe. Keď zažal polovicu sviečok vyzliekol sa a začal sa kúpať. Veľmi sa čudoval keď Jasminda ešte stále spala. Vyšiel z vane, opásal si uterák okolo štíhlych bokou a vyšiel na chodbu nájsť sluhu. Keď sa vracal do izby na chodbe ho zastavil Eliah. Sluhovia za ten čas poodnášali vodu a sám vykročil smerom k svojim komnatám.
Jasminda sa prebudila na zabuchnutie dverí. Posadila sa na posteli a začudovala sa ako sa sem dostala, ale jej myšlienku nahradila iná.......... „Bože môj, kde to som?“ vstala z postele a začala si celu izbu prezerať, upútala ju predovšetkým posteľ – bola z dubového dreva. Bola obrovská a prikrytá červeným saténom, dokonca aj všetky vankúše v celej izbe boli červené. Začudovala sa ale ďalej si obzerala posteľ na ktorej spala. Mala tiež plachty proti hmyzu – červenej farby – bolo jej do smiechu. Zarazila sa a ďalej skúmala neznáme miesto – je to určite chlapská izba – upozornili ju na to šaty pohodené na čiernom koženom kresle. Ako si všimla prevládala tu tiež aj čierna farba. Hlavne nábytok tej farby. Niektoré sviečky zhasli a ostalo ich iba par –tie vytvárali romantickú takú vábivú atmosféru. Napadlo jej aj slovo vášnivú – ale tu predstavu hneď zavrhla.
Drako došiel k dverám a otvoril ich. Vošiel dnu a hneď ho upútala stojaca postava otočená chrbtom k dverám. Jasminda vycítila niečiu prítomnosť a otočila sa. Zo záujmom si pozreli do oči. Jeho pohľad ju spaľoval, až jej prechádzalo vzrušenie po chrbte. Jeho oči tmavomodrej farby ju hypnotizovali. Drako jej uprene hľadel do čokoládovohnedých očí zo zlatými škvrnkami, ktoré na neho zaujato a vystrašene hľadeli. „Neboj sa ma.“ povedal to tichým zachrípnutým hlasom „Nechcem ti ublížiť.“ Usmial sa a vravel ďalej „ Volám sa Drake a si na mojom ostrove. Mam pocit, že tvoja loď stroskotala v tej búrke. Je to tak ?“ Jasminde sa v očiach objavili slzy ale rýchlo zaklipkala ocami, aby ich nevidel cudzinec : „ Áno, bola to moja loď.“ Povedala smutným hlasom, ktorý mu vo vnútri robil zmätok. Na jej tvári by veľmi rad videl úsmev. Avšak nič smiešne ho nenapadlo tak povedal : „ Slečna, kto bol ten človek čo vás udrel a čo sa v noci stalo?“ Jasminda sa hneď chytila za líce, kde sa začínala robiť modrina : „ Je to námorník z mojej lode, tesne pred odchodom lode ho otec prijal. Z noci keď sme stroskotali si veľa nepamätám iba to, že som večerala a potom som sa zhovárala so svojou spoločníčkou. Okolo polnoci odišla a ja som zaspala, zobudila som sa na silne hádzanie lode, tak som šla na palubu no – narazili sme na skaly a bola som vo vode. Ja som nikoho nepočula, držala som sa brvna ale nikoho som nevidela. Nechápem tomu, nezniesla som ten pocit tak som sa pustila a potom mi do hlavy udrelo iné brvno – nič viac si nepamätám. Zobudila som sa až tuná na ostrove a mam taký pocit, že viete čo sa ďalej odohrávalo.“ Pozrela na neho zvedavými ocami a až teraz si uvedomila, že nie je oblečený. Trocha sa začervenala a chcela ho napomenúť, keď jej zrazu zaškŕkalo v bruchu. Jasminda nevydržala a začala sa smiať. Drako očarene hľadel na tu premenu : jej oči sa rozžiarili a mali zlatohnedú farbu, jej úsmev ho opantal a jej smiech mu znel ako vábivá hudba. Pristúpil bližšie a chytil ju za bradu ,aby sa pozrel na líce – ona sykla a odtiahla sa „Prepáč, nechcel som. Budeš na to potrebovať obklad.“ Pozrela do jeho hlbokých očí a povedala „ Nevadí ale trocha to boli. Mohla by som vás poprosiť o jedlo?“ spýtala sa neisto. „ Pravdaže, cíť sa tu ako doma....“ ona si až teraz uvedomila aká bola neslušná, že sa nepredstavila : „ Prepáčte, ja som Jasminda.“ Usmial sa a povedal: „ Jedlo máš na stole Jasminda, no a ja sa pôjdem obliecť.“ Ešte vacšmi očervenela a poponáhľala sa s stolu kde na nu čakalo ovocie, chlieb s maslom a džemom a iné pochutiny. Zamrmlala niečo na poďakovanie a pustila sa do jedla. Drako si vzal čisté šaty a odišiel do inej izby. Neustále mal jej tvar pred očami. Nikdy v živote ho žiadna žena natoľko neupútala ako ona – stačil jediný pohľad do jej očí a srdce sa mu začalo rýchlejšie búšiť v hrudi.
Zatiaľ čo Jasminda jedla, Drako rozmýšľal o väzňovi , ktorý bol v pivnici. Sluha ho upozornil, že sa už prebral a snažil sa dostať von. Rolf Cox ani zďaleka nevyzeral slabý, iba vyčerpaný ako aj Jasminda. Bude si na neho musieť dávať poriadny pozor. Svoje myšlienky ukončil rozhodnutím, ze o týždeň ho vezme so sebou do Španielska a dá ho polícií. Keď už bol oblečený, vošiel do miestnosti kde bola krásna dievčina.
Jasminda bola v rozpakoch, nevedela čo si ma o tom Drakovi myslieť. Veď ho absolútne nepozná, dôverovať mu bude ťažko. Ako by bola rada, keby sa jej nepodarilo presvedčiť rodičov k tomu bláznivému výletu. „Ach bože.“ Vyletelo jej z úst, nevedela čo si počať – to sa na ňu absolútne nepodobá, ona taká odvážna a smela, vyhľadávajúca dobrodružstvá teraz ľutuje svoje rozhodnutia. Požiada Draka, aby ju dopravil domov, určite ma nejakú loď. V tom akoby na zavolanie vošiel Drako. Jesi sa postavila a pozrela mu do očí : „Chcem vás o niečo požiadať“ povedala „ak mate nejakú loď bola by som, rada keby ma dopravila naspäť do Londýna.“ Drako prišiel bližšie a zdvihol obočie „ A čo ak nemám loď, je možné že nám tu donášajú veci, ktoré potrebujeme raz za tri mesiace.“ Provokuje ma, povedala si v duchu Jasminda. Pozrela na neho podráždeným pohľadom a on sa usmial „ Áno mam lode ale idem iba do Španielska, v Anglicku som bol len teraz.“ Jasminda povedala „ Mne to nevadí, v Španielsku ma otec jedného dobrého priateľa. Otec by tam po mňa prišiel takže to nie je problém.“ Drako jej povedal iba toľko „ Porozmýšľam a dám ti vedieť , teraz si chod´ ľahnúť a ja pôjdem vedľa. Ráno sa o tom ešte pozhovárame.“ Jasminda prikývla a Drako sa rozlúčil a odišiel preč.
Jasminda dlho do noci rozmýšľala, čo ju čaká v najbližšej budúcnosti. Ak pocestuje domov čo najskôr, bolo by to iba dobre. Premýšľala tiež o svojich rodičoch, ktorí nemajú ani tušenia čo sa stalo, a s touto myšlienkou zaspala.
Drako pozeral na dvere čo viedli do jeho izby, bol vo veľkom pokušení. Už dlho nemal žiadnu ženu a ta čo spala v jeho vlastnej posteli bola ako anjel. Pousmial sa, veď tuto situáciu by mohol aj využiť.....
Bolo nádherné ráno do ktorého sa zobudil Drako. Vyskočil z postele a šiel si po veci do svojej izby, Jasminda ešte stále spala keď vošiel. Spala na boku otočená k dverám, jednu ruku mala pod hlavou a druha ruka bola voľne spustene pri tele. Vlasy boli rozprestrete na vankúši a krásne sa leskli vo svite vychádzajúceho slnka. Šaty, ktoré mala oblečené mala vyhrnuté po kolena. Ostal ako omráčený, avšak vzdych ktorý vyšiel z jej pootvorených úst ho prebral. Vzal si veci ale jednému neodolal, prikradol sa k nej a priložil svoje pery na jej, a potom pomaličky prešiel jazykom po jej perách. Odtiahol sa, lebo čakal, ze sa prebudí ale na jeho veľké prekvapenie sa s úsmevom na perách otočila na druhu stranu a spala ďalej. Pozrel na nu začudovaným pohľadom a ešte stále bol nad ňou sklonený...