Skrotenie Draka

3.kapitola
Jasminde sa sníval vzrušujúci sen, bola pri malom vodopáde, kde sa kúpala. Nebola tam však sama, ale s niekým, kto ju vášnivo bozkával. Tu postavu však nevidela zreteľne. Pomaly sa jej obraz zaostroval keď zrazu zbadala Draka.... zobudila sa a dychčala akoby ubehla niekoľko míľ. Bola cela spotená a vyvedená z miery, cítila niečiu prítomnosť v izbe. Otočila sa a zbadala nad sebou Draka. Usmieval sa nebezpečným, ale veľmi zvodným úsmevom a pritom jej uprene hľadel na pery. Zrazu si uvedomila, že ju musel pobozkať keď spala. Oblizla si pery, lebo mu chcela vynadať, keď zbadala ako sa mu zaiskrilo v očiach a začal sa približovať k jej perám. Pozrela na neho rozšírenými očami a dala mu facku. Vyskočila z postele a zbadala ako neveriaco na ňu hľadí a drží sa za sčervenané líce. Usmiala sa a povedala mu chladno: „ Nech sa to viac neopakuje, rozumeli ste?“ jej oči metali blesky. Bola taká nazúrená, že nevedela čo mu spraví, ako sa opovažuje?! Drako sa postavil z postele a vykročil k nej, mala trošku strach ale nedala ho najavo. Stála s hrdo vztýčenou hlavou. Pristúpil k nej natoľko blízko, že cítila teplo jeho tela. Chladno sa usmial a povedal: „Prepáčte moja drahá, asi som vám nerozumel.“ pozeral na ňu z hora a jej sa to vôbec nepáčilo. „ Povedala som, aby sa to viac krát neopakovalo - tým som myslela ten bozk.“ Do čerta musím odtiaľto preč a to hneď! Urobila krok dozadu, obišla ho a šla k dverám, keď začula jeho chladný hlas „ Nedovolil som vám odisť, ani ste ma o to nepožiadali.“ Otočila sa smerom k nemu a povedala z predstierajúcim ospravedlnením „Prepáčte milord, ale odchádzam z tejto izby, je tu príliš horúco.“ V očiach sa jej iskrilo potláčaním smiechu. Hľadel na ňu z neskrývanou zlosťou, veď ona sa mu smeje! „ Ženská jedna veď ja...“ Urobil krok k nej a ona vyprskla smiechom, otočila sa a vybehla von z izby a potom aj z domu. Šiel za ňou ale vonku sa mu stratila z dohľadu. Upútal ho krik spoza domu vykročil tam keď k nemu pribehol malý chlapec menom Bobbi a povedal mu po španielsky „ Pane on ušiel, poďte rýchlo, a paso de carda.“ Drake došiel k dverám, ktoré viedli k pivniciam a väzniciam a spýtal sa starej gazdinej „ Čo sa stalo? Desandar lo andato?“ ona mu odpovedala „ Ten človek, ktorého ste zavreli on ujsť sali pitarando.“ Vošiel dnu, prezrel si celu v ktorej bol a hľadal nieco čo mu pomohlo dostať sa von. Pristúpil k nemu jeden z chlapov a povedal „ Ja mu doniesol piť a jest on ma udrieť percutir.“ Bol vystrašený, lebo sa bal trestu ale priznal sa, bol statočný. Drako prikývol keď mu zrazu prišlo na um, že Jasminda je vonku a ten bastard tiež. Dočerta! Vybehol von a rozbehol sa smerom k palmám, videl nejaké stopy nielen jeden ale dvoje! Vydal sa tým smerom a nadával ako len vedel. Zastal, začul nejaké šuchtanie pred sebou a potom Jasmindin výkrik. Vyšiel spoza paliem a videl ako Cox natrhol Jasminde šaty a potom keď mu dala facku odhodil k skale, ktorá bola asi dva metre od nich. Jasminda udrela hlavou o skalu a ostala ležať. Drako k nemu vykročil ako jaguár, ktorý sa približuje k svojej obeti. Cox sa otočil a vytiahol nôž, ktorý mal zastrčený v opasku. Boj sa začal, Cox zaútočil a nepatrne zranil Draka. Ten sa pozrel na krv, ktorá mu začala presakovať cez košeľu. Drako vykročil, uhol sa pästi a sám vrazil Coxovi päsťou do sánky, potom ešte raz a odhodil ho ku skale. Pozviechal sa a vstal, hodil nožom z posledných síl ale Drako sa hravo uhol nožu letiacemu na srdce a posledný krát dal ranu a ta bola smrtiaca. Drako pristúpil k Jasminde a zobral ju na ruky. Postavil sa a pozrel na jej tvár, bola trochu bleda. Pozrel sa na miesto kde ležala a zbadal krv. Otočil sa a ponáhľal sa do domu. Položil ju na posteľ a zavolal na starú slúžku, aby sa o ňu postarala. Bol veľmi nahnevaný, ale nevedel či na seba, Jasmindu alebo Coxa. Sadol si do pracovni a nalial si plný pohár brandy a vypil ho na dúšok. Postavil sa a šiel na plaz, aby si zaplával. Cítil sa zvláštne, spomienky sa vrátili. Jeho mama, malý brat, otec...Zahnal ich do najtmavšieho kúta svojej mysle. Voda ho osviežila, cítil sa plný energie. Vrátil sa do domu a šiel sa pozrieť na Jesi.
Jasminda pozrela na slúžku, ktorá jej dala piť len čo otvorila oči. „ Čo sa mi stalo? Hlava ma bolí akoby mi po nej prešlo stádo koni.“ nevedela kde je a slúžka iba mlčala, nepovedala ani slovo. Pozerala na ňu ako na zjavenie. Otočila sa a rýchlo vyšla z izby. Jasminda nevedela čo si má o tom myslieť...