Spies - Zrodenie Spies

13.kapitola

Ráno sa Amy zobudila ešte unavenejšia ako večer, keďže celú noc nemohla zaspať. Prenasledovali ju totiž výčitky, ktoré sa síce snažila zahnať neprístupnosťou a rozhodnosťou, no nepodarilo sa jej to. Pospala si asi dve hodiny a ku všetkému sa ešte pridali aj starosti s Markom. Večer mu zavolala, že nemôže ísť von a podľa tónu jeho hlasu tušila, že nie je dvakrát nadšený. „Odpustil“ jej to však len pod podmienkou, že sa na druhý deň v agentúre stretnú. Amy súhlasila, lebo potrebovala aspoň nejakú spríbuznenú dušu.
Teraz zamierila do šatníka a rozhodne sa nemienila nejako špeciálne obliekať. Našla si riflové kraťase a biele elastické tričko. Z domu sa ponáhľala, lebo ju matka zdržala kázňami o tom, že si zanechaním kariéry roztlieskavačky zbabrala celý život a tak prišla do chemických labákov práve včas, aby stihla hodiť tašku na zem. Vzápätí vstúpil do učebne profesor a začal monotónne vysvetľovať postup dnešnej laboratórnej práce. Amy sa poobzerala okolo seba. Sam a Madison zbadala takmer okamžite. Sedeli neďaleko a vyzerali dosť neisto, čo ju prekvapilo. Uvedomila si však, že aj ona asi tak musí vyzerať. V noci sa totiž odhodlala na závažný krok – konečne ich začne brať inak ako baby, ktoré jej otravujú život a prestane sa povyšovať. Koniec koncov teraz už nemá žiadne kamošky, Regina ich všetky zmanipulovala a ona zostala sama ako prst. Chalanov samozrejme nerátala.
Profesor za niekoľko minút vyhlásil, že sa majú dať do skupiniek a začať pracovať. Amy si povzdychla, no kým sa stihla spamätať, už pri nej stáli Sam a Maddie a tvárili sa ešte nervóznejšie ako pred chvíľou.
„Ehm...“ začala Madison, no zdalo sa, že nie je schopná povedať to, čo má na jazyku.
„Ahojte,“ zaškerila sa Amy, aby prerušila to trápne ticho a obrátila sa k skrinke, aby z nej vybrala nástroje na prácu.
„Totiž ja sa ti chcem ospravedlniť, Amy!“
„Ja tiež!“
Prekvapene sa obrátila a videla na tvárach oboch dievčat odhodlaný výraz.
„A za čo??“
„Je mi veľmi ľúto, čo som ti včera povedala, pretože si to vôbec nemyslím!“ začala Madison. „Absolútne nie je pravda, že myslíš len na šaty a peniaze, pretože to si dokázala, keď si bojovala s majstrom a neskôr získala čierny pás! A aj keď sa niekedy správaš fakt neznesiteľne, bola by som rada, keby sme sa už nemuseli večne hádať!“
Amy zažmurkala a usmiala sa. „Jasné! Ani mňa to už nebavilo!“
„A... prepáč aj mne... mala si pravdu, chalani za to nestoja,“ dostala zo seba aj Sam a tiež sa usmiala.
„To som ja nepovedala!“ obraňovala sa Amy a všetky tri sa na tom schuti zasmiali.
„Okej, keď sme už teraz také veľké kamošky, môžete mi poevdať, čo máme robiť??“ spýtala sa Amy s nádejou.
„Jasnačka. Najprv treba pripraviť tieto fľaštičky a poprelievať kyselinu sírovú do...“ Amy a Madison viac-menej zdesene civeli na Sam.
„A... čo je kyselina sírová??“ nevinne sa opýtala Amy.
Sam vyvalila oči a vzápätí vybuchla smiechom. „Neboj sa. Ja to spravím.“
„Inak kam si včera zdrhla, Amy? Max nám chcel povedať niečo fakt dôležité a...“
„Určite ste sa dobre bavili aj bezo mňa,“ povzniesla sa nad to Amy.
„To teda nie. Bol naštvaný, že si mu nadávala a potom si sa opovážila utiecť. Preto nám nechcel oznámiť ani tú dôležitú správu,“ zamračila sa Maddie.
„Niečo ti poviem. Mne je ten chalan absolútne ukradnutý a presne to som mu aj ja. Mohol vám pokojne všetko povedať, určite by som neumrela, keby som sa to hneď nedozvedela!“ rozhovorila sa Amy.
„Dobre, dobre, upokoj sa. Počujte, nepôjdeme dnes po škole niekam? Mama nie je doma,“ navrhla Maddie s tajomným úsmevom.
„Myslíš ísť niekam po tom, ako sa budeme asi tri hodiny v agentúre učiť nové chmaty?“ ihneď ju schladila Amy trochu otrávene.
„Neviem, myslela som len... mohli by sme...“
„Ja by som náhodou šla,“ zamrmlala Sam sklonená nad skúmavkami.
A tak sa teda zhodli, že večer si určite musia vyjsť von a byť tam až do rána. Našťastie zazvonilo, ony nemuseli meditovať nad chémiu a mohli zamieriť na ďalšiu hodinu, avšak len vtedy, keby im v tom niečo nezabránilo. Akonáhle sa totiž dostali ku skrinkám, zem sa pod nimi ZNOVU otvorila a už neviemkoľkýkrát sa šmýkali dolu do agentúry.
„Prisahám, že ak to ešte raz urobí, tak ho nakopem!!“ zrevala Amy počas cesty dolu.
„Pridám sa!“ súhlasila Sam, pretože práve mala v pláne zájsť za profesorom biológie, aby sa ho spýtala, kedy bude tá biologická olympiáda.
Buch! Buch! Buch!! Dievčatá popadali na trampolínu a niekoľko ďalších sekúnd sa raz ocitli na látke a raz vo vzduchu. Keď sa konečne na trampolíne ustálili, všetky tri popadali na seba – Maddie na Amy a Sam na Maddie.
„Au!“ ozvalo sa Amyino pridusené zastonanie, pretože takú váhu na sebe ešte nemala.
„Prepáč, ale ja sa tiež nemôžem pohnúť. Sam, zlez zo mňa!“ okríkla ju Maddie a Sam sa zo šomraním pokúsila zliezť. No nanešťastie sa zošmykla tak nešťastne, že namiesto na mäkkú plochu, dopadla na tvrdú dlážku.
„To nie je možné!! Už zase!“ zvolala nespokojne.
Potom aj Maddie zliezla z Amy, avšak ona dopadla na trampolínu.
Amy sa prevalila na chrbát a šúchala si ruky.
„Dobré ráno!“ ozvalo sa od dverí. Bol to Max a ako inak, aj ketraz bol celý v čiernom.
„Ak si si ešte nevšimol, je jedenásť hodín!“ ihneď odsekla Amy. „Nechápem, prečo sme nemohli ísť po škole...“
„Aby si zas neušla ako minule!“ prerušil ju Max. „Musím povedať, že to bolo od teba veľmi nezodpovedné a úprimne považujem za dosť detinské, keď sa ešte niekto v tvojom veku neustále uráža...“
„Daj mi pokoj, dobre?!“ okríkla ho a postavila sa mu tvárou v tvár. „Buď ticho a vysyp, čo si od nás chcel! Ešte som nič nejedla a obednú prestávku teda nemienim zmeškať!“
„Ta mo nezaujíma. Nemala si včera utiecť. Ale dobre, radšej sa hneď presunieme do inej miestnosti, aby som vám konečne mohol oznímiť zaujímavú novinku bez toho, aby ma niekto prerušil!“ nevraživo pozrel na Amy.
Prevrátila očami a pobrala sa za ostatnými dlhou chodbou do ďalšej miestnosti, ktorá vyzerala podobne ako tá hlavná, do ktorej pravidelne padali. Steny boli z ocele a dlážka tiež z nejakého sivého materiálu. Len niečo tu bolo navyše. Stáli tu tri veľké stroje, aké ešte nevideli. Skladali sa z množstva pospájaných káblikov a šnúr a na každej boli dvere a schodíky, ktoré k nim viedli.
Dievčatá sa prekvapene obzreli na Maxa, ktorý sa záhadne usmieval a zdalo sa, že už zabudol na spor s Amy.
„Dovoľte, aby som vám predstavil naše tri najnovšie simulátory!“ zvolal dramaticky.
Sam podišla k jednému a opatrne sa ho dotkla. „Simulátory?“
„Presne tak,“ potvrdil Max.
„Ale načo?“ spýtala sa nechápavo a ďalej si ich pozorne prezerala.
„V nich budete robiť záverečné skúšky!“ vyhlásil Max.
Všetky až nadskočili. „Č-čože??“ zvolala Maddie vydesene
„To nemyslíš vážne!!“ oborila sa naňho Amy.
Max na ne prekvapene hľadel. Mali na tvárach rovnaký pobúrený výraz.
„Hádam ste si nemysleli, že sa stanete špiónkami len tak!“ bránil sa.
„Mysleli sme si, že po štyroch mesiacoch by to bolo pochopiteľné! Makali sme tak tvrdo len preto, aby sme teraz pohoreli na skúškach?!“ vyrútila sa naňho Amy.
Prižmúril oči. „Ak na nich pohoríte, neznamená to, že ste mali nedostatočný výcvik, ale že zrejme máte nedostatok mozgového tkaniva!“ vyštekol nepríjmne.
Stáli tam a prepichovali sa nenávistnými pohľadmi, keď ich Sam prerušila: „Je pravda, že v zmluve nebolo nič o záverečných skúškach.“
Max sa k nej netrpezlivo obrátil. „Už si počula o nejakom cvičení alebo úlohe, ktorá sa neskončila testom?! Pochybujem. A prestaňte sa už odvolávať na tú hlúpu zmluvu. Beztak slúži len na to, aby sme upokojili nováčikov!“
„Ale to ste nám tak trochu zatajili, nie?!“ zavrčala Amy.
„A skončil som! Robte si, čo chcete! Mal som vás ešte dva týždne učiť, ale zrejme si to vôbec nezaslúžite! Je mi jedno, či tie skúšky spravíte alebo nie, ale rozhodne budú!“ stratil trpezlivosť a vrcholne pobúrený vyšiel z miestnosti, pričom za sebou nezabudol zatresnúť dvere.
„A čo teraz?“ povzdychla si Sam bezradne.
„Čo by bolo?! Zaobídeme sa aj bez neho! Ja osobne ho nemôžem vystáť už od začiatku!“ vyhlásila Amy rozhodne a chystala sa tiež odísť.
„Kam ideš?“ spýtala sa Maddie začudovane.
„Domov. Aj vy už poďte. Chceli sme ísť predsa von, nie?“ pozrela na ne.
„Ale... v tejto situácii neviem...“ neisto začala Sam, no Amy ju prerušila: „A čo iné by si chcela robiť? Cvičiť sama?“
Rusovláska si povzdychla a tiež sa pohla k dverám. „Okej, poďme. Aspoň sa trochu odreagujeme.“
„Jasné, len ma musíte ešte počkať. Zavolám Markovi,“ oznámila im Amy cestou.
„Máš jeho telefónne číslo?“ nadvihla Sam obočie.
„Samozrejme,“ zasmiala sa Amy.
„Ale nebudeme tam potom ako piate koleso na voze?“ neisto sa opýtala Madison.
„Jasné, že nie! Nebojte sa, nájdem vám tam takých chalanov, že uvidíte!“ usmievala sa Amy a vyťukávala číslo.