Skrotenie Draka

7kapitola
Keď sa ho dotkla hneď sa prestal stavať na zadne a pristúpil ešte bližšie. Jasminda ho chytila za dlhú hrivu a vyšla s nim von, tam na neho svižne vyskočila a popchla ho. Jej kôň bol ešte väčší- spomenula si. Rozpustila si vlasy, ktoré okolo nej viali, ako zástava. Nečakane sa pred ňou zjavil nejaký sluha, ktorý si myslel, že je duch a začal vykrikovať. Keď Lagrima cválal popred vchod, vyšlo aj ostatne služobníctvo. Všetci vykrikovali ako zmyslov zbavení. Drako stal pri okne a díval sa von čo sa deje, zbadal tam statného koňa, ktorý sa staval na zadné a nejaké dievča v bielom. Zdalo sa mu, akoby to bol iba prízrak- pokiaľ v tom zvierati nespoznal Lagrimu. Otočil sa a rútil sa k dverám akoby mu slo o život, preboha čo to dievča vyvádza?! Chce sa zabiť?! Avšak pokiaľ vyšiel von obidvaja zmizli. Zapískal na žrebca, ale nevracal sa. Dočerta!
Jasminda sa usmievala, mala skvelú náladu aj keď veľa ľudí vystrašila. Draka prekvapila, pozeral akoby videl ducha. Začula hvizd, na ktorý reagoval kôň, no užasne –pomyslela si Jasminda ironicky, už to vie! Koho asi poslal? Musela ho upokojiť, vedela veľmi dobre, akoby to vyzeralo keby sa tam plným cvalom prirútila. Zliezla z chrbta zvieraťa a sadla si na skalu, ktorá bola neďaleko. Užívala si ten pokoj plnými dúškami. Avšak nič netrvá večne- ani ten pokoj, pretože začula šuchot lístia vyliezla na palmu do prítmia. Nevedela, či to bude nejaké zviera alebo človek. Vtom sa zjavila vysoká postava- hneď zoskočila a potichu sa prikradla. Zatiaľ čo sa muž venoval koni Jasminda mu priložila dýku na krk. Chlap ostal bez pohybu.
Konečne- pomyslel si Drako, keď zbadal svojho koňa. Cítil niečiu blízkosť, ale tváril sa, že o tom nevie. Pre istotu si vybral malú dýku, ktorú mal schovanú. Zacítil chlad čepele, ale ostal stať bez pohnutia. Potom však zacítil povolenie a chcel to využiť, avšak nečakal podkopnutie. Ocitol sa na chrbte- tak to sa mu už niekoľko rokov nestalo! Chcel sa vyšvihnúť na nohy, ale to DIEVČA na neho namierilo dýku. Dievča- aká hanba!!Keby aspoň mesiac nezašiel za tie sprosté mraky! Chcel jej vybiť dýku, ale ona sa pružne uhla a pritom mu sadla na brucho. Takže teraz na ňom sedela a nôž sa opieral o jeho svalnatý krk. Potichu sa ho spýtala „Que queres?“ cítil sa nepríjemne „Čo chcem? No predsa koňa patri mi!“ Zacítil ako stuhla a že odťahuje dýku, využil ten moment a prevalil sa na ňu. Vytrhol jej dýku a obe zápästia držal v jednej ruke. Druhou rukou jej odhrnul vlasy ale aj tak jej nevidel dobre do tvare. Ako ležal na nej, spomenul si na Jesi- nechápal prečo. Zistil to až keď zmizli mraky a pozeral do Jasmindiných tmavých oči. „Mňa asi klame zrak!“ „ Nie neklame a láskavo zo mňa zles.“ Povedala Jaminda. „Tak počkaj, to ti len tak neprejde. Povedz mi čo to malo znamenať?! A láskavo mi povedz ako si sa dostala na môjho koňa?! To mi fakt nejde do hlavy... ešte niečo... ako to, že som sa ocitol na zemi? Kto ťa to učil?“Jasminda na neho pozerala so široko otvorenými očami. „No náhodou máš krotkého koňa, a s tým ako som ťa zložila na zem neviem ani ja sama.“ Postavil sa a pomohol jej na nohy „Hmm....a vysvetlíš mi prečo si takto oblečená- alebo skôr vyzlečená.“ Jasminda sa pod jeho pohľadom začervenala „ Dobre ja ti to vysvetlím, vieš....“ nedopovedala pretože jej začali po hlave lietať myšlienky, spomienky to všetko. Bolo to priveľa- spomenula si na všetko. Úplne všetko. Keďže bola otočená tvarou k nemu videl, že niečo nie je v poriadku. „ Jesi si v poriadku drahá?“ Keď začula jeho hlas jej prvou myšlienkou bolo ako s nim ležala v posteli- ten bastard! O krok ustúpila a pozrela na neho a s nenávisťou v hlase povedala „ Ty bastard, ako si mohol? Ty ....och ani neviem ako sa mam vyjadriť!“ Pozeral na nu ako na blázna, keď mu svitlo- spomenula si. Pozerala ne neho uprene a so sladkým hláskom dodala „Prepáčte, ja by som takmer zabudla“ pristúpila o krok k nemu, ze cítil jej teplo- ale nepáčilo sa mu aká bola zrazu INA „ Som vám niečo dlžná.“ pristúpila ešte bližšie takže sa dotýkali telom chytila mu hlavu a pobozkala ho- hneď zareagoval, avšak nestihol ju chytiť v pase. Švihla a kolenom sa mu zaborila do slabín. Zaúpel a veľmi bolestivo, pozrela na neho so spokojnosťou v očiach a otočila sa, keď ju nevidel rozbehla sa smerom k domu. Tak to ti nedarujem ty mala potvora. Drako sa spamätal troška neskôr- no to bol teda švih. Vysadol na Lagrimu a hnal sa cvalom k domu, ak budem mať šťastie chytím ju tu. No nestalo sa tak, až na nádvorí pred domom. Dal sa rýchlim krokom k domu a ona sa rozbehla dnu. Tam zazrela Alejandra, šla ďalej ale v tom jej niečo napadlo. Usmiala sa. „Alejandro, mohol by si na chvíľočku?“ keď sa otočil a zbadal ju hltal ju očami- to musím vyzerať ako nejaká ľahká žena. Keď došiel k nej vábivo sa usmiala, akurát vošiel Drako a hľadal ju pohľadom. Rýchlo pristúpila k Alejandrovi a pobozkala ho. Drako pozrel tým smerom a to čo videl mu stačilo. Keď sa od neho odtrhla povedala „Prepáčte že som vás ....hm...zneužila.“ jej oči iskrili. Vedel veľmi dobre prečo zvolila to slovo, uvedomoval si Drakovu prítomnosť. Teatrálne vzdychol a povedal „Mylady zranili ste moje city.“ Neodolal a pobozkal ju ešte raz, ale to už bol Drako pri nich. Jasminda rýchlo ustúpila z jeho dosahu a utiekala k schodišťu. Neodolala „Prepáčte drahý muž môj,“ to povedala veľmi ironicky „ ale dnes sa necítim dobre, budete spať v inej izbe. Dúfam, že vám to nevadí. No a vám drahý Alejandro ďakujem za bozk na dobru noc. Prajem vám sladké sny páni.“ Rýchlo vybehla do izby a zamkla ich, taktiež tam presunula skriňu- čo jej zabralo veľa námahy. S uspokojením pozrela na svoje dielo, dala sa do poriadku a šla spať.