Bella noverca XXIII.kapitola

XXIII.kapitola - Návrat

Veľmi pomaly sa obrátila a neveriacky naňho hľadela. Stál pred ňou a s koňom Cryosom po boku. Nebola schopná slov, iba si uvedomovala, že jej srdce sa muselo zblázniť, tak silno búchalo.
„Dlho sme sa nevideli,“ prerušil ticho lord McCalden, keď videl, že sa akosi k slovu nemá.
„A-áno... veľmi d-dlho,“ vyjachtala a mala pocit, akoby ho videla prvýkrát. Všímala si každú črtu jeho tváre, každé žmurknutie či pohyb.
„Dúfam, že ste sa tu mali dobre, mylady,“ nadvihol obočie a pobavene sa usmial jej ohromeniu.
Vtedy sa Robynne konečne spamätala a zahanbene sa začervenala, keď si uvedomila, ako asi pred ním teraz vyzerá.
„Prepáčte mi moje ohromenie, mylord. Viem, čo si teraz o mne musíte myslieť, ale naozaj sme vás nečakali,“ konečne prehovorila súvisle a zrozumiteľne.
„Veru neviete, čo si o vás myslím,“ zasmial sa a vzal do dlaní jej ruku. Vyvalila oči a dych sa jej zrýchlil, no on jej iba pobozkal vzduch nad rukou a potom ju pustil.
„Takmer by som zabudol na dobré spôsoby,“ pousmial sa.
„Ja... ešte stále neviem, čo povedať, mylord,“ krútila hlavou a zahryzla si do pery, ako to mávala vo zvyku, keď bola nervózna.
„Čo tak začať malou prechádzkou? Cryosa môžeme nechať tu,“ navrhol a ponúkol jej rameno.
Nevediac ako odmietnuť, musela sa doňho zavesiť a potom sledovať tempo jeho kroku.
No prerušil ticho, ešte kým nastalo. „Stále ste mi neprezradili, či ste sa tu mali za ten mesiac dobre, mylady,“ pozrel na ňu zboku.
„Och, nič mi nechýbalo,“ odvetila roztržito, pretože jeho blízkosť ju znepokojovala.
„To predsa nie je odpoveď a vy to viete,“ zamračil sa, ale len mierne.
„Tak dobre teda. Po pravde mala som sa priam vynikajúco. Všetci boli ku mne veľmi milí,“ klamala poctivo a tvárila sa pritom nanajvýš nevinne. V duchu tušila, že mladý lord McCalden akosi prevzal povinnosti po svojom otcovi a vedela, že cíti povinnosť sa o ňu starať.
„Navyše... čakali sme od vás nejakú správu, ale... niektorí sa o vás báli,“ nepriznala sa, že to ona sa najviac strachovala.
Odrazu sa zastavil a pozrel jej do očí. „Nikdy by som vás neopustil, mylady.“
Bolo ťažké pozerať mu do očí, preto si odkašľala a povedala: „Poďme radšej ďalej. Rada by som vedela, čo ste robili vy celý ten čas, mylord.“
Keď sa pohla ďalej, nemohol inak, než jej zase ponúknuť rameno.
„Kráľ mal starosti, ale nebolo to nič, čo by sa nedalo vyriešiť. Bol sklamaný, že chcem tak rýchlo odísť, avšak v tejto situácii... pochopte ma, bál som sa, ako to tu vyzerá. A poviem vám na rovinu, že ma ani trochu neuspokojila vaša odpoveď, že k vám boli všetci milí,“ jeho hlas sprísnel.
„Niekedy je malá lož lepšia ako pravda,“ zamrmlala Robynne zahanbene, pretože prekukol jej navonok dobrú náladu.
„Ale nie v takomto prípade. Myslíte si, že som si nevšimol vašu strhanú tvár a kruhy pod očami?!“
„Myslím, že takéto veci by dobre vychovaný muž nemal vravieť dáme,“ odsekla trochu ostrejšie ako predtým zamýšľala. Koniec koncov on netušil, že to kvôli nemu vyzerá ako duch.
„Prečo ich kryjete, mylady? Chápem, že Damyana máte veľmi rada, ale moja sestra...“
„Aj vašu sestru mám rada,“ prerušila ho urazene. „A neprestanem ju mať rada kvôli nejakým malým nezhodám.“
„Pamätáte sa vôbec ešte na to, čo som vám vravel pred odchodom?“ pokrútil hlavou a nevedel, kde sa v nej odrazu berie toľká tvrdohlavosť.
„Vaše slová som pochopila veľmi jasne, ale ak to znamená, že by som voči druhým mala byť odmietavá alebo dokonca im niečo vyčítať, nemôžem vašu radu poslúchnuť,“ zhlboka sa nadýchla a zastavila sa. „Mylord, myslím si, že ak by sme pokračovali v tomto rozhovore, nedopadlo by to najlepšie. Preto vás prosím, aby sme sa vrátili.“
Počiatočné ohromenie zmizlo a nahradil ho ešte väčší záujem. „Aj ja mám ten pocit. Asi to bude najlepšie.“
Opäť sa bok po boku mlčky vrátili k soche a ku Cryosovi. „Viete, že dnes je Štedrý deň, však mylady?“ ozval sa Wayne ako prvý.
„Viem, mylord,“ odvetila Robynne potichu a veľmi zahanbene. Nevedela, čo to do nej pred chvíľou vošlo. Ani len netušila, že sa v nej skrýva táto výbušná povaha.
„Tak potom nezabudnite na večeru, ktorá sa bude podávať ako vždy o siedmej. Oblečte sa slávnostne,“ poradil jej a vysadol na svojho krásneho snehobieleho žrebca.
Potom odcválal vez toho, aby sa vôbec obzrel. Robynne od zúfalstva vhŕkli slzy do očí. Teraz si určite myslí, že jej jeho prítomnosť prekáža. A pritom opak je pravdou!

Wayne dorazil do stajne a nechal Cryosa koniarom, ktorí sa k nemu okamžite vrhli. Po takej dlhej ceste si starostlivosť naozaj zaslúžil. Inokedy by im pomohol, tak ako to robieval, pretože vedel, že o koňa sa treba starať, avšak teraz mal hlavu plnú iných myšlienok. Podvedome sa pohol k domu, no pred očami nemal cestu, po ktorej išiel, ale tie veľké temné oči, ktoré sa tak vedeli rozžiariť a on o tom ani nevedel. Vždy považoval macochu za nekonfliktnú povahu a teraz o nej zisťuje nové skutočnosti!
Zamračil sa, keď si uvedomil, že túžba byť s ňou stále ho už úplne ovládla. Dokonca sa mu videla príťažlivejšia, keď sa naňho hnevala!
Dosť! okríkol sa v duchu a pre istotu pokrútil hlavou, aby si tieto myšlienky už raz a navždy vyhodil z hlavy.
„Brat môj!“ vykríkol niekto pred ním a on sa trochu vyľakane strhol. Ruka mu okamžite vyletela k meču, ako bol zvyknutý v armáde. Vzápätí však zase klesla.
Bola to jeho sestra Dalia, ktorá teraz vyzerala nadšene.
„Och, panebože! Je to vôbec možné, že si sa vrátil tak skoro?“ zvolala už z diaľky a vzápätí sa rozbehla k nemu, aby sa mu o malú chvíľu vrhla do náručia.
„Aj ja som rád, že ťa vidím, sestrička,“ usmial sa Wayne jej radosti.
„Už sa to tu bez teba skoro nedalo vydržať,“ sťažovala sa hneď, keď ho pustila.
„Prečo?“ spozornel.
„Ach, nechcem byť klebetná, ale tá naša macocha je úplne neznesiteľná!“ našpúlila pery a založila si ruky. „Najradšej by som ju odtiaľto vyhodila!“
Wayne sa zhrozil nad tým, čo hovorí, keď si spomenul, že len pred chvíľou sa práve pre ňu a Damyana s macochou pohádal! A ona ich tak vehementne obhajovala!
„Dalia, radím ti, aby si o nej tak nehovorila. Je to otcova manželka...“
„Bola! Teraz by už mohla niekam zmiznúť!“ vykríkla nadurdene a vtedy sa na Waynovo zdesenie ozval za nimi tichý hlas: „Prepáčte, nechcem vás rušiť. Idem do svojej izby.“
Robynne prešla okolo nich a jeho hnev sa zmenil na zúrivosť, keď zbadal, že oči má akési lesklé.
„Nevieš nič iné iba intrigovať, Dalia?!“ oboril sa na sestru.
„A čo som urobila?“ dovolila si ešte aj nahodiť nevinný výraz. „Po tom mesiaci musí byť na to zvyknutá.“
Zhrozene vyvrátil oči k stropu. Panebože, čo tu musela zažívať!
Vtedy ho vyrušil ďalší zvuk, keď sa ozval Damyanov dupot a vzápätí nadšené zvolanie, keď zbadal brata.
„Braček! Som taký rád, že ťa vidím. Už sme to tu bez teba nemohli vydržať!“ chcel ho objať, ale Wayne ustúpil a na tvári sa mu usadil kamenný výraz.
„Braček?“ ozval sa Damyan neisto.
„Čo ste to všetci za ľudia?! Panebože, toto sú moji súrodenci?! Nemôžem uveriť tomu, čo robíte!“ skríkol.
„A-ale... Wayne...“ jachtala Dalia vyjavene.
„Nechcem už nič počuť! To ako ste sa správali k otcovej manželke je viac ako odsúdeniahodné! Nikdy by som si o vás nepomyslel, že ste takí bezcitní! A ty Damyan!“ obrátil sa na brata, ktorý naňho doteraz vyvaľoval oči a teraz zahanbene sklopil zrak. „Otec ti veril. Spoliehal sa na teba!“ pokrútil hlavou a nahnevaný odišiel do svojich komnát.
Na poslednom schode sa však obrátil a zavolal za nimi: „Večera bude o siedmej ako vždy!“
Po týchto slovách zmizol v pracovni a nechal tam zdesených súrodencov, ktorí však obaja zmýšľali úplne rozdielne.