Bella noverca XXX.kapitola

XXX.kapitola - Prichytení

Waynova ruka jej jemne prešla po líci a následne po perách. Pocítila taký silný nával túžby, až zavzdychala. Panebože, je možné, že už tak dlho túži po tomto mužovi a ešte stále je schopná tomu odolávať?? Cítila, že ak ju pobozká, následky budú priveľké na to, aby sa dali zvládnuť.
No aj tak sa jeho pery nezadržateľne približovali k jej tvári. Pootvorila tie svoje a privrela oči...
„Wayne! No tak Wayne, kde si?!“
Obaja sa strhli naraz a obaja v tom istom okamihu otvorili oči. Tmavohnedá sa stretla s prenikavo modrou.
„Wayne! Kam si sa stratil?“ kričala Dalia teraz už podráždene a jej hlas sa ozýval čoraz bližšie.
Lord McCalden vyskočil na nohy a začal sa oprašovať. Robynne sa bezmocne snažila aspoň posadiť, ale cez veľké množstvo spodničiek sa jej to veľmi nedarilo.
Nakoniec si predsa len všimol, v akom je stave a tiež jej pomohol vstať. Rýchlo si zviazala vlasy a skryla si ich pod plášť, pretože na drdol už nemala čas.
Kým sa Dalia priblížila na dohľad, ako-tak si ešte upravila šaty.
„Wayne! No konečne! Myslela som si, že ťa už ani nenájdem!“ zvolala Dalia a vydýchla si, pretože to znamenalo, že s tým bezočivcom Gallagherom nebude musieť stráviť už ani minútu.
„Ako vidíš... som tu,“ odvetil Wayne trochu zadychčane a ešte si nestihol všimnúť priateľa, ktorý stál za Daliou.
Ten však veľmi rýchlo zhodnotil situáciu a pomohli mu k tomu aj dlhoročné skúsenosti. Pohľad mu okamžite padol na priateľove rozstrapatené vlasy a na ladyin neupravený zovňajšok, korzet mala nehorázne nízko.
Uškrnul sa a vyšiel z Daliinho tieňa.
„Finley??“ Waynovo obočie vyskočilo do vlasov, keď zbadal priateľa. „Čo tu robíš?“
„Nemôžem navštíviť lorda McCaldena? Má snáď priveľa práce?“ zatiahol a jeho úškrn sa ešte viac rozšíril.
„Nežartuj!“ zvolal Wayne a podišiel k nemu, aby ho vzápätí mohol poriadne objať. „Som rád, že ťa vidím.“
„Ja takisto, ale mám pocit, že som ťa vyrušil,“ pozrel naňho spýtavo.
Zdalo sa mu to alebo jeho priateľ akosi previnilo sklopil zrak? Takže je to predsa len pravda! Bude musieť z neho vytiahnuť čo najviac.
Zdalo sa, že Dalia si na rozdiel od lorda Gallaghera nič nevšimla. Tá si totiž vydýchla, že sa môže čo najskôr vzdialiť a previnilé výrazy macochy a brata ani nezaregistrovala.
„Nemaj strach, nič sa nestalo,“ ubezpečil ho Wayne a ukradomky pozrel na macochu, ktorá sa dívala do zeme. „Ale myslím, že by sme mali ísť do pracovne. Aj tak som už veľmi unavený, tam sa porozprávame,“ navrhol.
„Dovidenia, mylady,“ na malý okamih sa obrátil k macoche a potom pozdravil aj svoju sestru.
„Och, asi si už na mňa nespomínate. Volám sa Finley Gallagher, stretli sme sa jediný raz – na plese, ktorý sa konal na počesť vášho sobáša s lordom McCaldenom,“ podišiel Finley k Robynne a dvorne sa uklonil.
„Pravdaže sa na vás pamätám. Tancovali sme spolu,“ usmiala sa Robynne, keď ju tak slušne pozdravil a prihovoril sa jej.
„V tom prípade vás musím pozdraviť po takom dlhom čase,“ zahľadel sa jej do očí, vzal jej ruku a pobozkal vzduch nad ňou.
„Ste veľmi milý,“ zahabkala, pretože jeho úsmev pôsobil naozaj mätúco.
„Už pôjdeme!“ ozval sa za nimi Waynov drsný hlas a on sám vzápätí schmatol Finleyho.
Obaja vykročili po trávniku, aby boli čo najskôr vo vnútri. Avšak lord Gallagher jej ešte stihol poslať prívetivý úsmev a Dalii zase provokatívny.
Robynne zostala s Daliou sama. Tá na ňu nesmierne zazerala a tak chcela byť čo najskôr osamote.
„Zabávali ste sa tu?!“ vyhŕkla zostra po chvíli.
„Č-čo... ehm... áno, lord McCalden ma učil korčuľovať sa,“ vyjachtala Robynne, pretože nečakala, že sa jej Dalia prihovorí.
„Zaujímavé, že mňa to nikdy nenaučil!“ prižmúrila oči a hľadela na macochu rovnako nenávistne ako vždy.
„Určite vás to mrzí. Je to úžasný pocit,“ poznamenala Robynne trochu roztrasene. „Ale ospravedlňte ma, spomenula som si, že mám isté neodkladné záležitosti,“ trochu sa zakolísala, keď sa ukláňala a vzápätí sa priam rozbehla preč.
Avšak nie do domu, ale k stajniam a potom ešte ďalej.
Dalia prižmúrila oči a ešte dlho nehybne prepaľovala pohľadom miesto, kde len pred chvíľou stála lady McCaldenová.

„Môžeš mi vysvetliť, čo tu robíš?!“ pýtal sa Wayne trochu podráždene, keď už boli obaja v pracovni.
Finley sa pohodlne usadil vo Waynovom pracovnom kresle, kým lord McCalden nalieval do pohárov whisky.
„Už som ti predsa povedal, že som ťa prišiel navštíviť len tak,“ prekvapene naňho pozrel Finley.
„Neverím ti. Tvoje návštevy majú vždy opodstatnenie,“ vyhlásil Wayne a podal mu jeden pohár, kým ten druhý si nechal a oprel sa o okenný rám. Napil sa a so svetlom za chrbtom si priateľa podozrievavo premeriaval. Priateľovi však aj tak neušla jeho nesústredenosť. Zrejme bol myšlienkami úplne inde.
„Si veľmi nespravodlivý... a navyše neopatrný,“ pokojne sa napil lord Gallagher, no oči mu šibalsky svietili.
„Dobre povedzme, že ti budem veriť a... počkaj. Povedal si, že som neopatrný?“ zažmurkal Wayne.
„Presne tak. Mal by si si dávať väčší pozor, keď sa oddávaš radovánkam.“
„Aké radovánky?!“ vyvalil Wayne oči.
„Ale, priateľ môj! Predsa si nebudeme nič nahovárať. Tvoja macocha nevyzerala upravene ani náhodou,“ rozosmial sa Finley.
„Čo tým myslíš?!“ snažil sa Wayne predstierať, no vedel, že ho nepresvedčí. Veď čo chcel pred chvíľou urobiť? Už by mal prestať klamať sebe samému!
„Nechceš sa tváriť nevinne, však?“ pokrčil Finley čelo a zase si odpil.
„Nie... máš pravdu, ja... ach, Bože! Ani si nevieš predstaviť, ako po nej túžim! Najradšej by som ju v tomto okamihu odvliekol k sebe do postele!“ zvolal odrazu poriadne nahlas a vyprázdnil pohár. Vzápätí si nalial ďalší a ten do seba tiež vylial, akoby to bola obyčajná voda.
„No teda! Nikdy som ťa takéhoto nevidel, braček. Je to s tebou naozaj vážne,“ prekvapene sa vzpriamil Finley, ktorého priateľova otvorenosť trochu zaskočila. Čakal, že z neho bude pravdu ťahať oveľa dlhšie.
„Ani si nevieš predstaviť ako! Trávim s ňou všetok voľný čas a niekedy mám pocit, že sa naozaj neudržím. Je taká nevinná a... naivná... strašne ma to priťahuje!“ zastonal Wayne a klesol na diván.
„Si zamilovaný?“ položil Finley otázku do ticha.
„Nie! Preboha, to nie! Veď vieš, aký mám názor na lásku k žene, ale...“
„Ale?“
„Už to dlhšie nevydržím. Dnes popoludní som sa definitívne rozhodol, že ju dostanem. Veď vieš, ako dlho som už nemal ženu.“
„A ako to chceš urobiť? Prídeš k nej v noci a povieš jej, že ju chceš alebo čo?“ pobavene sa usmial Finley, aj keď len tak naoko. Toto naozaj nebola smiešna situácia.
„Nie som ty!“ ohradil sa Wayne. „Ale viem, že aj ona to určite chce. Spala len s mojím otcom a... radšej na to nebudem myslieť. Tá predstava, že taká mladá žena spí so starcom je...“
„Poriadne nechutná,“ dokončil Finley s úškrnom. „Nuž, Wayne, musím povedať, že som nečakal, že je to také vážne. Nikdy som ťa nevidel v takomto stave. Tá žena s tebou robí divy, ale predsa len... pamätaj na to, že je to tvoja matka.“
Vtedy sa Wayne prudko postavil. „Už nikdy tie slová nezopakuj! Tá žena nie je moja matka! Je to len otcova manželka!“
„Wayne...“
„Nechcem nič počuť! Nemôžem uveriť, že ma odhováraš od niečoho takéhoto a ešte s tvojimi skúsenosťami...“
„Neodhováram, len ťa upozorňujem, že z toho vzťahu sa nevyvinie nič dobré. Všetko sa skomplikuje a... lady McCaldenová je priveľmi naivná. Myslíš, že jej vysvetlíš, že si ju chcel len na jednu noc? Bude to brať ako zradu,“ varoval ho Finley s vážnym výrazom na tvári.
„Nerozmyslím si to,“ vyhlásil Wayne a opäť podišiel k oknu.
„Ako myslíš. Potom ti želám veľa šťastia,“ potľapkal ho Finley po pleci a opäť sa na jeho tvári zjavil ten povestný úškrn. „Priebežne ma informuj, ako s ňou pokračuješ.“
Ale Wayne ho prebodol vražedným pohľadom a tak radšej mlčal.
Lord McCalden ho neskôr odprevadil a sám sa vrátil dovnútra. Musel premýšľať.