MaryMatson7

Aj on si želal, aby to zvládla. Pretože medzi nimi sa dialo niečo veľmi zvláštne...A v duchu si aj priznal, že Mary má radšej ako Chloe. Pretože Mary a James mali medzi sebou niečo viac ako priateľstvo.. Niečo, čo zaručovalo, že ich kamarátstvo vydrží naveky.

7.List od Štefánie Gernaldovej

Mary ležala na posteli a rozmýšľala, akú známku asi dostane z testu. Urobila to celkom dobre až na to, že jej kôň odmietol preskočiť najvyššiu prekážku. Listovala si v denníku a tam zbadala pripomienku: „Pošli list rodičom!“ A keďže mala čas, tak sa rozhodla napísať list.

Milá mama a ocko,
dúfam, že ste sa mali na dovolenke v Austrálii dobre.
Ja sa mám celkom fajn.
Teraz sme robili testy na také súťaže.
Neviem ešte, ako som dopadla. Z matiky mám päťku.
Ehm, prepáč mami! Ale vážne som sa snažila. A zažila som tu veľa dobrodružstiev. A za týždeň budú prázdniny. Jarné. A prídem domov. A iste viete, že mám vtedy narodeniny. Super! Budem mať pätnásť rokov. Ak rozmýšľate o vhodnom darčeku, tak vám poradím. Túžim po psovi. Po Zlatom retrieverovi. Áno, je to pravda. To ma poteší najviac. Viac ako riasenka a očné tiene. Neboj sa mami, dobre čítaš. Prajem si psa. Veď máme rodinný dom! Bude na dvore. A budem s nim chodiť von, o to nemaj strach! Mami, a ešte jedna otázka. Vieš, už som sa zmierila s Jamesom. Už dávno.
Môže prísť k nám na prázdniny? Najlepšie by bolo, keby si dovolila, aby prišli James aj Chloe. PROSíM! A keď si tento list nečíta aj ocko, tak ho pozdravuj.
Aha, skoro som zabudla! Pripomeň mu, že mi má opraviť dvierka na tej skrini!
Tak, dúfam že sa čoskoro uvidíme, Mary.

“Čau, Mary! Práve mi Shwaz nejako sklamane oznámil, že postupujem na tie okresné majstrovstvá.“
“A nevieš, ako sme dopadli my, James?“
“Och, Mary, je mi to fakt ľúto, ale nepostupujete.“
“Áno, myslela som si, že to nezvládnem,“ povedala Mary, ale aj napriek tomu sa tvárila sklamane.
“Ideš na prázdniny domov?“ spýtal sa James v snahe zmeniť tému.
“Ehm, áno, idem. Vieš, mám aj narodky a tak...“
“Ja zostávam. Budem tu musieť trpieť so Shwarzom. Už sa na to veľmi teším,“ poznamenal James a vystrúhal znechutenú grimasu.
„A to už prečo?“
“Ach, Mary! A kde by som podľa teba mal ísť?“
“Kde asi? Veď k nám!“
“Mary, to je úžasné! To vážne môžem prísť k vám?“
„Čudujem sa, že ťa to nenapadlo!“
“No myslel som si, že tvoji rodičia mi to už nedovolia...“
“Neblázni, James. Veď moja mama je schopná rozprávať o tvojom talente aj dve hodiny. Ale strpím to, neboj!“
“O tom nepochybujem!“ úprimne povedal James.
“Ozaj, a nechcela si nám po hodine niečo povedať?“ spomenul si.
“Jááj, zabudla som!“ a porozprávala mu celý rozhovor a spomenula aj „ záhadného muža“ ktorého videla so Shwarzom.
“Do pekla, takže ten únos naplánoval on?!“
“Vyzerá to tak,“ znepokojene povedala Mary.
“Takže musíme niečo robiť!“ logicky skonštatoval.
“Áno, lenže čo?“
“No veď to práve neviem. Ale najprv musíme zistiť, kto je ten muž...“
“Lenže to práve neviem ako,“ uvažovala Mary.
“Na niečo už prídeme.“
Mary sa ešte chvíľu nad tým zamýšľala a s hrôzou zistila, že mešká na slovenčinu.
Schmatla knihy a utekala na hodinu. Dúfala, že učiteľka prijme jej ospravedlnenie.
Vtrhla do triedy a pritom sa jej všetky knihy rozsypali na zem. Pri zbieraní ju sprevádzal smiech všetkých študentov a Mary si napokon sadla celá červená do lavice. Otočila sa a zbadala Jamesa ,ako sa rehoce pod lavicou. Prečo sa práve ona musí vždy strápniť pred celou školou?
Pozrela sa na Chloe ktorá sedela pri nej, ale ani tá si nedokázala zachovať vážny výraz. Rozosmiala sa tak, ako všetci. Jej najlepšia kamarátka.
“Matsonová, nechceli by ste mi niečo povedať?“