Bella noverca XXXVIII.kapitola

XXXVIII.kapitola – Nečakaný zvrat udalostí

Zostala v pomykove, pretože ešte pred chvíľou bola úplne presvedčená o tom, že lorda McCaldena nechce už nikdy v živote vidieť. Teraz sa jej však rozbúchalo srdce už len pri pohľade naňho. Je vôbec možné, že mu dokázala všetko odpustiť??
„Ak... ak si to želáte... mylord,“ zahabkala, uvedomujúc si, v akej situácii sa ocitli. Ešte nikdy nebol v jej komnatách, nie to ešte v jej izbe!
„Želám si s vami hovoriť, mylady,“ zopakoval a priblížil sa k nej bližšie. Teraz od seba stáli najviac meter.
Hodnú chvíľu nikto nič nehovoril. Robynne nemala dôvod rozprávať a zdalo sa, že on zase nevie nájsť odvahu.
„Viete... nemôžem si pomôcť, Robynne... dôvodom mojej návštevy je noc, ktorú sme spolu strávili...“ dostal zo seba s námahou.
Neušlo jej, že ju oslovil menom. Akonáhle však spomenul tú noc, okamžite sa jej v mysli vyjavila tá strašná bolesť a ona sa až strhla. „Prepáčte, ale myslela som, že túto kapitolu sme dnes ráno uzavreli!“ vyhŕkla zostra.
Privrel oči a potom ich zase otvoril. „Uvedomujem si, že sám som navrhol, aby sme na všetko zabudli, ale stalo sa niečo, čo môj názor zmenilo...“
„Nie, nepokračujte! Nechcem nič počuť. Ublížili ste mi už práve dosť,“ zdesene sa odvrátila a radšej sa opäť zahľadela von z okna. Nie, to nechcela povedať! Nechcela, aby vedel, že jej ublížil a ako veľmi ju ranilo jeho odmietnutie.
„Takže je to pravda?“ hlesol.
Neodpovedala, v skutočnosti ani netušila, prečo prišiel. Priala si však, aby odišiel. Nechcela sa pred ním rozplakať. A v tej chvíli od toho už nemala ďaleko.
„Odpovedzte mi, Robynne!“ naliehal.
„Neviem, čo chcete počuť,“ odvetila šeptom.
„Boli ste... boli ste pred tou nocou... panna?“ Tak a je to! Konečne to zo seba dostal.
Zmeravela a zovrela ruky do pästí. Preboha, ako sa to dozvedel??
„Ja... odkiaľ...“ nedokončila, ešte viac sa roztriasla.
„Ráno som našiel krv... na kožušine. Netušili ste o tom a ani ja som nevedel o vašej nevinnosti, Robynne,“ odrazu počula jeho slová v tesnej blízkosti za sebou.
„Ublížili ste mi... ale mňa ranila najmä vaša ľútosť...“ vzlykla a po líci jej stiekla prvá slza.
Položil jej ruky okolo pása a obrátil si ju tvárou k sebe. Na to, aby mu pozrela do očí, musela zakloniť hlavu.
„Tú noc som oľutoval, áno, ale nie kvôli vám, Robynne. Tušil som, že by to mohlo ohroziť moju rodinu. Nechcem im ublížiť...“ vysvetľoval jej jemne.
„Ale mne ste ublížili...“ šepla.
„Boh mi je svedkom, že som nechcel. Keby som vedel... musel som sa vám zdať strašne bezohľadný... bola to vaša prvá skúsenosť. Čo vlastne doteraz nechápem. Za môjho otca ste boli vydatá niekoľko mesiacov. Ako je možné...?“
„Lord Theron mi bol otcom takisto ako vám. Mal ma rád ako dcéru, svoju bezvýhradnú lásku však už dávno venoval vašej matke, lady Vivianne.“
„Nevedel som... prepáčte...“ nedokončil, lež sa jej uprene zahľadel do tmavých očí. Pery sa jej triasli, na lícach zasychali nedávne slzy.
Bez varovania sa sklonil a pobozkal ju na pery. Prekvapilo ju to, ale neodtiahla sa. Keď bol taký nežný, zdalo sa jej, že je ochránená pred všetkým a všetkými. Živo si pamätala ten bozk na cintoríne, kedy si prvýkrát uvedomila, že možno k lordovi cíti viac ako obyčajnú náklonnosť.
Zacítila jeho ruky na svojom krku. Postupne schádzali nižšie.
„Nie...“ zaprotestovala chabo. „Nie.“
„Sľubujem vám, že tento raz budem jemnejší...“ zamrmlal.
„Ale...“ Tento raz?? Vari sa s ňou chce znova vyspať?? „Čo vaša rodina? Nebudete to zase ľutovať?“
„Už nikdy viac,“ šepol a jediným pohybom ju vzal do náručia. Po ceste k posteli z nej strhával všetky šaty, až nakoniec zostala iba v tenučkej spodničke.
Opatrne ju položil na posteľ a sám sa úplne vyzliekol. Odvrátila sa, ale on jej nenechal čas na rozpaky. Ľahol si vedľa nej a pomaly jej začal rozopínať aj spodničku. Fascinovane hľadela do jeho blčiacich modrých očí, v ktorých sa zračila túžba. Už nepomýšľala na to, že by ho zastavila. Vedela, že niečo také je nemožné. A asi ani nechcela.
Keď konečne rozopol posledný gombík a rozhalil košieľku, naskytol sa mu výhľad na jej nahé telo. Zalapal po dychu. Ako to, že si nevšimol tú krásu už predtým?? Bol taký slepý minulú noc, alebo po nej tak strašne túžil?
Trochu sa začervenala pri jeho pozornom prehliadaní. Snažila sa zase zahaliť, ale on jej jemne odtiahol ruky.
„Nemáte sa za čo hanbiť, Robynne. Ste nádherná,“ zašepkal obdivne a tým jej rozpaky ešte zväčšil.
Jemne sa prstami dotkol jej pier a potom veľmi pomaly pokračoval rukou po krku, prešiel cestičkou medzi prsiami, zakrúžil okolo pupku a zase sa takisto vrátil až k jej perám, ku ktorým sa tento raz sklonil, aby si ukradol bozk.
Jej vzdych sa mohol rovnať aj vzlyku. Toto sladké mučenie ju neuveriteľne roztúžilo. Druhýkrát tú istú cestu absolvoval perami, čo bolo ešte zmyselnejšie.
Akonáhle jej začal láskať prsia, začala sa jej krútiť hlava. Panebože, je možné, aby exitovalo niečo také krásne? Pomyslela si, že s rozkošou však ide aj hriech. Dopúšťa sa v tejto chvíli ťažkého hriechu?
Aj keby to tak bolo, na svoje zdesenie zistila, že by to nechcela zastaviť. Zakázané ovocie vždy chutilo najlepšie.
„Ach...“ zavzdychala prekvapene, keď do nej jedným prstom nečakane vnikol. Okamžite ju však zaliala vlna rozkoše. Roztúžene chytila Wayna za vlasy a pritiahla si ho k perám, aby mu mohla vtisnúť vášnivý bozk.
No neprestával ju mučiť a pridal aj ďalší prst. Zdalo sa jej, že sa zblázni. Túžila, aby to už konečne skončil. Nebola schopná to vydržať ďalej. Prstami mu skĺzla po chrbte až k zadku a silno ho stisla. Začula jeho vzdych.
Zdalo sa, že to už dlhšie nevydrží ani on.
„Mylord... prosím...“ vzlykla.
„Áno..“
Ľahol si na ňu a prudko do nej vnikol. Očakávala bolesť, no tentokrát na ňu bola pripravená. Dokonca bola ochotná si ju vytrpieť, len aby dala lordovi takú slasť, akú prežívala ona až doteraz. S prekvapením však zistila, že teraz žiadnu bolesť necíti. Iba rozkoš, ktorá ju lordovými rýchlymi pohybmi pomaly ale iste vynášala až do neba.
Obaja dospeli k vyvrcholeniu takmer súčasne. Robynne zacítila tekutinu, ktorá z neho vytekala a prúdila do jej tela, ale tento raz sa jej nebránila. Cítila, že to tak má byť. Túžila, aby sa to nikdy neskončilo.

Obaja po vzájomnom ukojení ležali vedľa seba v posteli. Na rozdiel od minulej noci si ju lord privinul k sebe a ona si mu so slastným povzdychom položila hlavu na širokú hruď. Pomaly rukou prechádzala po svaloch, ktoré určite získal počas niekoľkých rokov, keď bol v kráľovom vojsku a občas si zaplietla prsty do jeho tmavých chĺpkov, kým on ju nežne hladil po vlasoch.
„Na čo myslíte?“ spýtala sa po chvíli a trochu nadvihla hlavu, aby mu videla do tváre.
„Na vás,“ usmial sa. „A na to, ako veľmi som sa vždy túžil dotknúť týchto vlasov.“
Zasmiala sa. „Prečo?“
„Neviem. Sú krásne.“
„Mne sa nikdy nepáčili. Teta mi vravievala, že majú tuctovú hnedú farbu,“ zamyslela sa a objala ho okolo pása.
„Nie sú hnedé, ale mahagónové,“ poopravil ju. „Nepáči sa mi, že ich nosíte zopnuté. Pristanú vám takto.“
„Ak chcete, budem ich nosiť rozpustené,“ trochu sa začervenala.
„To je dobrý nápad,“ zamrmlal a jednu kučeru si pritiahol k tvári, aby sa vzápätí mohol, nadýchnuť jej omamnej vône.
„Ľutujete, že sme... že sme sa spolu milovali?“ odhodlala sa spýtať po chvíli. So zatajeným dychom počúvala jeho odpoveď a posadila sa, aby mu dobre videla do tváre, keď bude odpovedať.
„Už som vám predsa povedal, že by som to už nikdy neoľutoval,“ upokojil ju a zrak mu pritom padol na jej hruď.
Odrazu si uvedomila, že keď sa posadila, prikrývka z nej skĺzla a odhalila jej prsia.
„Och,“ zapýrila sa až po korienky vlasov a pritiahla si plachtu takmer až k brade.
„Ste rozkošná, keď sa červenáte,“ zasmial sa a pritiahol si ju k sebe, aby ju mohol nežne pobozkať.
„Vy mi to robíte naschvál, mylord! Viete, že som neskúsená,“ vyčítala mu a trochu sa odtiahla. Hrala sa na urazenú.
Uškrnul sa a priam sa na ňu vrhol. „Veď ja vás zbavím vašej tvrdohlavosti,“ sľúbil jej a jeho dotyky boli čoraz nenásytnejšie.
„Och, ale mylord...“ jachtala, pretože nečakala, že by sa mohli milovať znova po takej malej chvíli.
„A keď už sme pritom... oslovenie mylord sa mi zdá už priveľmi staromódne,“ usmial sa šibalsky a prstom jej robil osmičky okolo nahých pŕs.
Zámerne ju dráždil, aby ju zase rozvášnil.
„Ako... to... myslíte?“ dychčala.
„Viete, ako sa volám, či nie?“ doberal si ju, ale zato si k nej čoraz viac dovoľoval.
„Nechápem...“
„Oslovte ma menom,“ prikázal jej a zrazu ju úplne priľahol.
„Ale...“
„No tak...“ naliehal a bez ďalších slov do nej odrazu nečakane vnikol.
Priam vykríkla, pretože takýto zvrat udalostí nečakala.
„Povedzte to, Robynne...“ pritlačil silnejšie.
„Ach, Wayne! Wayne, Wayne...“ opakovala stále dokola, kým sa obaja opäť neocitli v novom víre vášne.