Bella noverca XL.kapitola

XL.kapitola – Sladké zmierenie

Avšak to, čo si Robynne predsavzala, nebolo ani zďaleka také ľahké, ako sa spočiatku nazdávala. Mala pocit, že potrebuje byť osamote kvôli návšteve, ktorú absolvovala, no čím dlhšie sedela na lavičke v parku, tým viac ju hrýzlo svedomie. Pred očami mala neustále lordov najprv prekvapený, potom nahnevaný výraz, že sa doňho tak bezdôvodne pustila. Chcel jej len pomôcť. Takisto by to urobila aj ona, keby videla, že ho niečo zarmútilo alebo vyviedlo z rovnováhy.
Niekoľkokrát dokonca vstala, aby sa za ním hneď a zaraz rozbehla, no potom zase klesla späť. Ako mu to má vysvetliť bez toho, aby mu prezradila, čo sa udialo v meste a že vôbec do mesta šla?? Netušila prečo, ale niečo v nej sa bránilo tomu, aby mu povedala o návšteve jej tety. Akoby sa časť jej vnútra nechcela vzdať akejsi slobody, toho jediného tajomstva, ktoré pred ním mala. A to, ako veľmi mu na tete záleží napriek tomu, že sa k nej v detstve nesprávala príliš milo a často jej chýbal hocaký súcit.
Nanešťastie, Robynne tak dlho o tom všetkom premýšľala, až sa jej to všetko pomiešalo a rozbolela ju hlava. Nevedela, kam skôr. Rozhodla sa teda aspoň chvíľu si oddýchnuť a malátnym krokom sa vybrala do svojich komnát.
Tam už na ňu čakala jej verná Darleen.
„Och, mylady! Vyzeráte veľmi nešťastne! Stalo sa vám niečo?“ pýtala sa okamžite starostlivá slúžka.
„Nie, neboj sa. Len... potrebujem si oddýchnuť, to je všetko,“ povzdychla si Robynne a klesla na veľkú posteľ, ktorá jej však po minulej noci pripadala bez neho trochu cudzia. „Ak sa necítite dobre, najlepším riešením je vykúpať sa, mylady!“ zvolala Darleen, nadšená svojím návrhom a bez toho, aby sa opýtala, rozbehla sa dolu, aby sluhom nakázala nanosiť vodu.
Z Robynninho hrdla sa vydral ďalší hlboký povzdych a kým čakala, ľahla si, aby si vystrela unavené telo.
Avšak aj po hodine v kúpeli, ktorú jej pripravili nezvyčajne rýchlo, sa necítila uvoľnená. Vedela, že jediné upokojenie jej prinesie lordovo náručie, ale akosi sa na to bála aj myslieť. A odrazu si pripadala sebecká. Myslela na to, ako by sa jej uľavilo, jej samej, no oňho sa nestarala. Čo si tak o nej teraz myslí? Musí to zistiť a pokúsiť sa mu to všetko nejako vysvetliť...

Wayne práve sedel za stolom a písal list svojmu správcovi, ktorý sa momentálne nachádzal niekde ďaleko, aby nezabudol na všetky úlohy, ktoré mu zadal. Avšak po tom, ako napísal dlhočizný list, brko sa mu zlomilo a on si rozhorčene uvedomil, že druhé nemá. Nemal teda ako podpísať listinu a dopísať posledné slová. Keď sa snažil niečo nájsť v zásuvkách stola, podarilo sa mu nešťastne prevrhnúť kalamár s atramentom priamo na popísaný papier.
„Doparoma!“ zvolal rozzúrene a jediným pohybom polovicu z vecí, ktoré na stole trónili, zhodil na zem, aby si tak aspoň trochu uľavil.
Podobné nešťastné náhody sa mu totiž stávali už od dnešného skorého popoludnia, teda po rozhovore s macochou. V ten deň si omylom do šálky s kávou nalial soľ namiesto cukru, natrhol vzácny starý pergamen a mnoho ďalších vecí porozbíjal.
Nervózne zašiel rukou do vlasov a poškriabal sa. Robil to vždy, keď pociťoval nepokoj. Ale doparoma, čo sa to s ním robí?! Jediná hádka ho takto vyvedie z rovnováhy?!
Lenže on vedel, že nie len to mu zišlo na um. Neustále totiž myslel na to, čo sa macoche stalo. Snáď jej niekto neublížil?! Bol by schopný vraždiť, keby sa niečo také o nej dozvedel. Ani sám si nevedel vysvetliť, odkiaľ sa to v ňom odrazu berie, ale mal tušenie, že tieto ochranné sklony v súvislosti s ňou sa uňho zakorenili už o mnoho dávnejšie. Už predtým spolu trávili veľa času.
Zhlboka sa vzdychol a zdvihol hlavu, ktorú mal dovtedy položenú v dlaniach. Prekvapený zahliadol lem šiat a pod ním elegantné topánky. Očami putoval vyššie po ľahkých pekných šatách, až sa nakoniec díval do jej tváre. Robynne stála pri dverách a na tvári mala nervózny výraz.
„Dobrý večer, mylord,“ podzravila ho podobne ako on minulú noc. Minulá noc! Útroby sa mu zovreli pri spomienke na vášnivú minulú noc a nebyť vážnosti situácie, možno by si aj dovolil po tejto zmyselnej a predsa nevinnej žene zatúžiť. Bol však ostražitý.
Aj tak mu však neušli jej slová a prekvapene sa obzrel, aby zistil, že už je priam hlboká noc. Hviezdy a mesiac svietili slabým svetlom na zem.
„Ako pre koho, mylady,“ odsekol nepríjemne a pozoroval na nej, že výraz sa premenil na ešte viac vyľakaný. Videl na nej, že by najradšej ušla. Aj tak však ocenil, že zostala.
Naopak pristúpila o malý krôčik bližšie.
„Iste chcete poznať dôvod môjho neskorého príchodu,“ povedala len preto, aby prerušila to ťaživé ticho a našla tie správne slová.
„Priznávam sa, že ani veľmi nie, ale keď už ste tu...“ zarazil sa, lebo videl, že sa celá roztriasla. Odrazu si uvedomil, že je k nej príliš tvrdý. Predsa len prišla za ním, čo znamená, že urobila prvý krok. „Tak počúvam vás. Povedzte mi, prečo ste prišli,“ vyzval ju už trochu miernejšie a ona prekvapene zdvihla hlavu.
Zrejme ju jeho zmena povzbudila. „Chcela by som sa vám ospravedlniť.“
„Mám pocit, že už sme sa už niekedy ocitli v podobnej situácii. A nie raz,“ nadvihol obočie a ďalej ju pozorne počúval.
„Viem, že som sa k vám dnes napoludnie zachovala nespravodlivo a veľmi ma mrzí, ak som vás urazila. Ja... bola som... bola som na jednej návšteve, ktorú by som však teraz nechcela rozoberať a mierne ma rozrušila. Potrebovala som byť sama a dúfala som, že napriek môjmu ostrému tónu to pochopíte. Bohužiaľ, zdá sa mi, že sa na mňa hneváte, mylord.“
Zamračil sa. Vypúšťala z úst konkrétne slová a predsa mu vlastne nič nepovedala. Rozprávala priveľmi všeobecne a on sa chcel veľmi dozvedieť, za kým bola. Hádam nenavštívila iného muža?!
„Nazdávate sa správne, mylady. Chápem síce, že ste sa chceli sama poprechádzať a popremýšľať, ale...“
„Mylord, prosím vás, nenúťte ma, aby som vám vyzradila osobu a miesto, ktoré som navštívila,“ odhadla, kam smeruje.
„Nechcem, aby medzi nami boli tajomstvá, Robynne. Dúfal som, že to pochopíte... po minulej noci,“ zamrmlal, ale jej jeho posledná poznámka neušla.
To, čo povedal a tiež skutočnosť, že ju oslovil menom, jej dodali odvahu. Pomaly prešla tú minimálnu vzdialenosť medzi nimi a zastala až úplne pri ňom.
„Prisahám vám, že náš... ehm... vzťah to neovplyvní. Týka sa to iba mojej minulosti... nie prítomnosti,“ šepla.
Bojoval sám so sebou, až nakoniec na chvíľu podľahol jej prosebnému pohľadu, položil jej ruky okolo drieku a posadil si ju na kolená bokom, aby jej videl do tváre. Prekvapene vytreštila oči, no neprotestovala.
Túžila po jeho dotykoch, avšak on ihneď ruky stiahol a založil si ich na prsiach. Takmer stratila rovnováhu, ale nakoniec sa jej podarilo udržať na jeho kolenách tak, že sa opatrne oprela o jeho hruď. Napriek tomu, ako ho jej dotyk rozpálil, nedal na sebe nič znať a obočie sa mu spojilo do jednej čiary.
„Mylord...“
„Pokiaľ viem, moje meno už poznáte,“ prerušil ju chladne.
Začervenala sa, pretože si spomenula, ako sladko ju nútil zapamätať si jeho meno.
Nechcela, aby to videl, no on práve vtedy pohol hlavou. „Aj vy si spomínate... mylady?“
Slovko „mylady“ zdôraznil.
Zahryzla si do pery a oplatila mu to rovnakou mincou. „Áno, spomínam si, ale musím vám pripomenúť, že ak ja vás nesmiem oslovovať mylord, ani vy by ste nemali oslovovať formálne mňa.“
Na okamih vyvalil modré oči, ktoré ju vždy tak hypnotizovali a vzápätí sa rozosmial.
„Nemyslite si však, že smiechom sa dá riešiť všetko, Robynne,“ povedal, keď sa konečne nadýchol.
Vedela, že nie a takisto tušila, ako by ho už konečne prinútila, aby sa od všetkého odpútal. Vyžadovalo si to trochu odvahy. Stálo jej to však za to, aby sa mu opäť schúlila v náručí a prežila aspoň spolovice vášnivú noc, ako bola predošlá. Zisťovala totiž, že po ňom až bolestne túži.
Zrejme sa jej to odrážalo aj v očiach, lebo sa prekvapene narovnal a zažmurkal. „Robynne...“
„Nič nehovorte... Wayne,“ zašepkala podmanivo a priblížila sa k nemu na milimeter od jeho tváre.
Vyschlo mu v hrdle, keď počul z jej úst vlastné meno. Spôsob, akým ho vyslovovala, ho priam privádzal do šialenstva. V tejto chvíli bola však príliš otrasený malým ohnivým zábleskom v jej očiach. Nezdal sa mu náhodou?
Nevedel a nemal ani ďalšiu možnosť to zistiť, lebo sa vzápätí dotkla perami jeho úst. Vyjavene vyvalil oči a nehýbal sa, kým ona mu sladkosťou vlastných pier prebúdzala každučký kúsoček tela. Chcel zaprotestovať, no keď otvoril ústa, vkĺzla mu do nich jazykom. To ho paralyzovalo úplne.
„Nepáči sa vám to, Wayne?“ spýtala sa zamatovým hlasom, keď sa od neho trochu odtiahla. Ruky však nechala položené na jeho hrudi a jemne ju hladkala.
„Túžim po vás ešte viac ako predtým,“ odvetil chrapľavým hlasom plným sľubovanej vášne a jeho ruka zablúdila k jej vlasom, aby z nich vytiahla aj tú poslednú ihlicu, ktoré ich držala pokope.
„Tak čo vám bráni?“ zvolala zadychčane, ale on jej odpovedal po svojom.
Pomrvil nohami, aby si ju k sebe pritisol ešte bližšie a priam majetnícky ju začal bozkávať. Ich jazyky sa prepletali v neuveriteľnej rýchlosti, ktorá im obom zamotala hlavu.
Robynne zavzdychala, keď pocítila jeho ruku na svojom stehne. Pomaly jej vyhŕňal sukne a žiadostivou rukou sa jej dotýkal tak, až ju celú rozpálil.
Keď sa dostal k jej najcitlivejšiemu miestu, vystrela sa a schmatla ho za košeľu.
„Chcem byť vaša, Wayne,“ prezradila mu vášnivo a on po tejto ponuke na nič nečakal.
Prudko sa posunul na stoličke dozadu, vstal a jediným pohybom si ju uložil do náručia, keď ju dlhými krokmi odnášal do svojej spálne. Ani vtedy sa neodtrhol od jej pier. Urobil tak až vtedy, keď ju priam hodil na posteľ a začal sa vyzliekať. Nezostala pozadu a nasledovala ho.
Takže keď sa obrátil, už úplne nahý, naskytol sa mu pohľad na macochu, vábivo ležiacu na posteli, pričom jediným jej odevom bola tenká spodnička.
Dych sa mu zrýchlil a nedočkavo si k nej ľahol. Poslednýkrát ju pobozkal, kým sa pustil do skúmania jej nežného tela.
Nikdy si to neuvedomil, ale Robynne ho priťahovala už od chvíle, kedy sa prvý raz zjavila na bále v modrých šatách s hlbokým výstrihom a striebornou hviezdou vo vlasoch. Vtedy pochopil, akú krásnu ženu si jeho otec vzal. Odvtedy sa mu noc čo noc zjavovala v snoch a on pochyboval, či sa niekedy zbaví túžby po nej. Teraz však vedel, že nemusí. Môže ju mať stále, dokonca aj teraz, keď sa od slasti prehýbala pod jeho skúmavými rukami, úplne sa mu oddávajúc.
Odtrhol sa od jej pier, so zľahka zrýchleným dychom. „Musím vás trochu potrestať, Robynne. Aby ste sa nabudúce so mnou už nehádali a nič predo mnou netajili...“ zašepkal dráždivo a dotkol sa horúcimi perami jej brady. Bozkami obsypal celý jej krk aj kľúčnu kosť, ktorá jemne vyčnievala spod jej hodvábnej pokožky.
Potom sa s diabolským úškrnom vrhol na jej nežné ňadrá. Zalapala po dychu, keď sa jej ústami prisal na jednu bradavku. Cítila jeho vlhký jazyk na svojom prsníku a nemohla zniesť to dráždivé láskanie.
„Och, Wayne...“ vzdychala, keď urobil to isté s druhým ňadrom.
Jeho mučivo krutá hra sa však ešte neskončila. Keď sa totiž odlepil od prsníkov, vystrčil jazyk a kĺzal jej ním až k pupku, ktorý niekoľkokrát pomaly obišiel. Čím nižšie postupoval, tým väčšie napätie Robynne cítila. A tak, keď jej roztiahol nohy a nadvihol ju, aby jej vybozkával najcitlivejšie zákutia jej tela, mala pocit, že vybuchne.
Zvíjala sa pod ním, rozhadzovala rukami a priala si, aby ju už prestal mučiť a vnikol do nej, aby ich telá opäť splynuli v jedno.
Zdalo sa, že jej priam číta myšlienky, pretože ukončil zmyselnú hru jeho pier a jazyka a so zastonaním ju priľahol a vnikol do nej najhlbšie, ako sa dalo. Vypla sa ako luk, kým on sa v nej začal rýchlo pohybovať. Objala ho okolo ramien a nechtami sa mu zaborila do chrbta, aby cítila jeho pokožku, ktorá bola rovnako spotená ako tá jej.
Svojimi rytmickými pohybmi ju vynášal až do neba, v ktorom sa chvíľu vznášala a potom spadla opäť na zem, kým on ju nasledoval a s blaženým zastonaním ju zaplnil teplou tekutinou, ktorá z neho vyvierala.
Po krásnom a vzrušujúcom milovaní obaja ležali vedľa seba. Wayne ležal na chrbte a pevne si ju k sebe pritískal, akoby ju už nikdy nechcel pustiť. Ona však ani náhodou na odchod nepomýšľala. Jediné po čom celý deň túžila, bolo uložiť sa mu na hrudi a načúvať tlkotu jeho srdca, ktorý sa po čase ustálil.
„Vaša posteľ je oveľa väčšia ako tá moja,“ poznamenala s úsmevom a trochu sa pomrvila, aby vychutnala jej mäkkosť.
„Alečo, vyznáte sa aj v tomto?“ zasmial sa. „Ale súhlasím, v tej vašej sme nemohli vychutnať všetky... ehm... rozkoše.“
Tentokrát jeho slová pobavili ju. „Priznám sa, že táto noc ma celkom vyčerpala.“
Obaja sa usmievali a nepotrebovali slová, aby opísali vášeň, ktorá sa medzi nimi vedela rozhorieť za takú malú chvíľu.
Ach, Wayne, povzdychla si Robynne v duchu, mysliac si, že od vyčerpania zaspal. Ona od toho tiež nemala ďaleko. Odkedy ho spoznala, zamestnával jej myseľ a nedovolil jej ani na chvíľu naňho zabudnúť. Mala znepokojivé sny, v ktorých prichádzal k jej posteli a bozkával ju, ale samozrejme nič viac sa nestalo. Vtedy bola ešte v otázkach milovania úplne nevedomá. Teraz už mám akú- takú predstavu, zasmiala sa v duchu a ešte tuhšie sa k nemu pritisla. Wayne McCalden z nej urobil ženu a aj keď nevedela, čo k nemu skutočne cíti, tento cit sa čoraz viac prehlboval, až desil aj ju samu. Ešte nikdy netúžila byť v mužskej spoločnosti tak ako to bolo pri Waynovi. V skutočnosti sa však okrem lorda Therona s mužmi veľmi nestýkala. Poznala mužov, ktorí vyberali dane alebo predavačov v obchodoch, ale nikdy ju žiadny nezaujal. Dokonca aj jej manžel, lord McCalden, ju považoval za dievčatko a videl v nej svoju dcéru. Jeho syn v nej však objavil ženu, o akej sa mu iste ani nesnívalo.
Odrazu pocítila výčitky svedomia a okamžite sa jej pred očami zjavila lordova usmievavá otcovská tvár. Pocítila hanbu, keď si uvedomila, ako veľmi ho zradila, keď sa sotva štvrť roka po jeho smrti odovzdala inému mužovi, dokonca jeho synovi!
Znervóznela a uvedomila si, že s Waynom ležia na prikrývke úplne nahí. Schmatla deku a prikryla sa ňou až po bradu.
Tento pohyb, samozrejme, Waynovi neušiel, aj keď sa predtým domnievala, že zaspal.
„Čo sa stalo?“ spýtal sa okamžite.
„N-nič. Len... zostala mi trochu zima, to je všetko,“ zaklamala.
„Mám vás zahriať?“ spýtal sa s horúcim podtónom v hlase.
„Nie, ďakujem,“ odsekla, bez toho, aby si uvedomila, ako nadradene to znelo.
Schmatol ju za bradu a prinútil ju pozrieť sa mu do očí. Videla, že sa mu v očiach zablýskalo, keď videl jej výraz. „Vy to ľutujete!“ obvinil ju.
„Nie! Nie, prisahám...“
„Neklamte mi, lebo...“ nedokončil, ale naznačil, že odíde, keď sa o niečo podobné pokúsi.
„Prosím vás, nie!“ zvolala naľakane a prinútila ho, aby si zase ľahol.
„Tak potom sa už konečne naučte hovoriť mi pravdu. Prvý raz som vám to prepáčil, ale ak chceme pokračovať, nesmiete mi klamať,“ varoval ju.
Váhala, no svojimi slovami ju nakoniec donútil kapitulovať a ona zašepkala: „Myslela som na vášho otca.“