Bella noverca XLI.kapitola

XLI.kapitola – Nie tak dávna minulosť

„V tejto chvíli myslíte na môjho otca??“ žasol Wayne a bol taký prekvapený, že sa nezmohol ani na hnev. Nečudo, veď obaja boli nahí, práve sa spolu vášnivo pomilovali a ona myslí na svojho bývalého manžela a zároveň jeho otca. „Ale to je absurdné!“ zvolal právom dotknuto.
„Och, vedela som, že budete takto reagovať!“ povedala Robynne s obviňujúcim podtónom v hlase.
„A ako by som podľa vás mal reagovať?! Mám tomu rozumieť tak, že aj pri... telesnom styku medzi nami myslíte na môjho otca?!“ úžas zmizol a nahradil ho hnev, ba priam zúrivosť.
„Preboha, nie!“ zvolala rýchlo a podvedome sa prežehnala. „Nikdy by ma nenapadlo... v žiadnom prípade...“
„Tak ako to teda je?!“ naliehal zlostne.
„Lord Theron mi bol ako vlastný otec, nemyslela som naňho ako na muža ani v deň našej svadby! Och, keď ja... neviem, ako vám to mám vysvetliť! Je to príliš zložité aj pre mňa...“ hlesla nakoniec a nemala ďaleko k slzám.
Zrejme si to všimol a prehovoril k nej trochu miernejším hlasom. „Prečo ste teda pred chvíľou naňho mysleli? A nemôžete sa mi čudovať, že ma to nahnevalo, pretože najväčšou urážkou muža je, keď žena v posteli myslí na iného,“ vyhlásil.
Robynne započula v jeho hlase urazený tón a zrazu jej bolo aj do smiechu. Kútiky úst sa jej pobavene mykli.
„Som vám na smiech?“ zaútočil okamžite. Neujde mu teda naozaj nič, pomyslela si.
„Pravdaže nie,“ odvetila jednoducho a potom nastalo chvíľkové ťaživé ticho, kedy si ju on premeriaval a ona sa snažila nepozerať mu do očí. Obaja sedeli na posteli, pričom Robynne mala ešte stále cudne pritiahnutú prikrývku až k brade a zazerali na seba.
„Neodpovedali ste mi na otázku,“ pripomenul jej nekompromisne, keď mlčanie začínalo byť obom nepríjemné.
Zahryzla si do pery, vediac, že niet úniku tak ako pred chvíľou. „Cítim výčitky,“ vysúkala zo seba s veľkou námahou. Ach, toto je neznesiteľné! zvolala v duchu žalostne. Keď som s ním išla do postele, nemyslela som si, že mu budem musieť povedať úplne všetko! Tým viac, keď ja o ňom takmer nič neviem!
„Výčitky?“ opäť ho prekvapila a hnev v jeho očiach sa premenil na záujem. „Prečo?“
„Vari to nechápete, Wayne?“ zvolala netrpezlivo. „Váš otec bol mojím manželom a zomrel len pred tromi mesiacmi! Ujal sa ma a ja som mu za to pred oltárom prisahala vernosť! A čo som urobila hneď po jeho smrti?! Vyspala som sa s... jeho synom,“ dodala červenajúc sa, že na chvíľu úplne stratila zábrany a všetko mu vykričala do očí.
Črty mu zmäkli, keď pochopil, čo ju sužuje. Dokonca sa nepatrne usmial. „To, čo hovoríte nie je tak celkom pravda. keď ste si brali môjho otca, prisahali ste mu síce vernosť, ale len dovtedy, kým vás smrť nerozdelí. A tak sa stalo, ako ste vraveli, pred tromi mesiacmi, Robynne.“
Naprázdno preglgla a zamumlala: „Možno, ale aj tak...“
„Prečo sa chcete takto týrať, Robynne? Čo sa stalo, sa už neodstane. A teraz poďte ku mne. Určite je vám už zima,“ natiahol k nej ruku.
Ona však váhala, neupokojil ju totiž natoľko, aby na všetko zabudla. Nakoniec však podávanú ruku stisla. Ľahol si a ju stiahol so sebou. Nemala na výber, usalašila sa mu na širokej hrudi, kým on jej nežne hladil vlasy.
„Povedzte mi o vašom vzťahu k môjmu otcovi,“ požiadal ju, prerušiac tak krátku chvíľu ticha, kedy jeden vychutnával vôňu toho druhého.
Zmohla sa len na: „Prečo?“
„Pretože som sa nikdy nedozvedel, ako sa s vami môj otec zoznámil. A rád by som to zistil,“ odvetil zamyslene.
Chvíľu váhala, ale nakoniec si uvedomila, že jej to možno pomôže, keď sa trochu vyrozpráva.
„Bola som dieťa, keď som stretla lorda Therona. Náhodou prišiel na malú oslavu, ktorú usporiadala nižšia šľachta a pozvala aj jeho, pretože bol známy svojou prívetivosťou a nikdy sa nevyvyšoval nad ostatných. Nepýšil sa hrdým titulom. Správal sa ku všetkým rovnako milo. A takto spoznal aj mňa. Neviem, prečo sa mi vtedy prihovoril. Sedela som v kúte ďaleko od ostatných, nikto si ma nevšímal. Až kým neprišiel ku mne a ja som sa o nejakú tú chvíľu pristihla, že mu rozprávam o celom svojom dovtedajšom živote,“ Robynne sa usmiala pri milej spomienke.
„Veľmi nás s tetou prekvapilo, keď sa na druhý deň zjavil u nás doma a chcel sa so mnou opäť stretnúť. Moja teta... ako by som to... je trochu vypočítavá a po dvoch hodinách ho požiadala, aby nám prispieval na domácnosť, keď už za nami chodí. Bola som vtedy malá, ale chápala som, ako veľmi teta prekročila všetky hranice slušnosti. Našťastie bol mylord chápavý človek a o mesiac nato mi vybavil súkromného učiteľa. Študovanie ma veľmi bavilo. O to viac, že mi to bolo vzácne. Lorda Therona som odvtedy zbožňovala, no ako roky plynuli, chodieval k nám čoraz zriedkavejšie. Bola som z toho smutná a uzavrela som sa pred ním. Keď nás prišiel niekedy navštíviť, nevedela som, čo mu mám povedať a väčšinu času sme presedeli v tichosti. Až raz prišiel a... a...“ nemohla sa prinútiť k tomu, aby to vyslovila.
„Požiadal vás o ruku, Robynne?“ pomohol jej Wayne jemne.
„Á-áno. Jednoducho prišiel a vlastne mi oznámil, že si ma chce vziať. Teta hneď súhlasila, videla v ňom skvelú príležitosť na zlepšenie nášho postavenia...“ povzdychla si trpko.
„Prečo to urobil?“ spýtal sa Wayne zúčastnene.
„Čo myslíte?“
„Prečo vás požiadal o ruku? Sama ste povedali, že vo vás nikdy nevidel skutočnú ženu.“
Zarazila sa, váhala, či mu o tom má povedať, no nakoniec sa rozhodla nič netajiť. „Vedel, že zomiera,“ šepla takmer nečujne.
Cítila, ako sa mu svaly napli. „Čože?“ zvolal a zase sa posadil, aby jej videl do tváre.
Mlčky prikývla.
„Robynne, vy ste vedeli, že... že zomrie?“ vyvalil svoje krásne modré oči.
„Áno,“ zašepkala smutne.
„Prečo ste teda nič nepovedali?“ naliehal.
„Zakázal mi to,“ odvetila bezvýrazne.
„Božemôj...“ vykĺzlo mu a sťažka sa oprel o peľasť, neschopný ďalších slov.
Ďalej sa naňho smutne dívala, až kým jej pohľad neopätoval. „Nemôžem uveriť, čím všetkým ste prešli, Robynne.“
Zažmurkala. „Vy sa na mňa nehneváte?“
„Hnevať sa na vás? Bol by som veľmi nespravodlivý. Museli ste niesť ťarchu toho strašného tajomstva a musím uznať, že môj otec bol veľmi krutý, keď také niečo dopustil. Navyše vaša svadba by sa dala označiť aj ako vydieranie. Zneužil vašu vďačnosť za všetko, čo vám dal, aby ste súhlasili s manželstvom.“
„Tak nehovorte!“ zvolala ublížene.
„Je to pravda, či sa vám to páči alebo nie. Už vám to musel niekto povedať. Avšak... napriek všetkému som rád, že vás otec pojal za manželku. Inak by sme sa nikdy nestretli,“ usmial sa na ňu nežne.
„Ako môžete teraz myslieť na niečo také?“ povzdychla si unavene. Táto noc bola pre ňu nadmieru vyčerpávajúca.
„Jednoducho. Práve vám totiž skĺzla tá prikrývka, moja milá,“ zaškeril sa.
Preglgla a zbadala, že má pravda. Diskutovala tu s ním úplne nahá!
„Och!“ hlesla, pýriac sa až po končeky vlasov.
Nedovolil jej však, aby sa prikryla. Pritiahol si ju k sebe a venoval jej krátky bozk.
„Nezakrývajte sa. Upokojuje ma, keď vás vedľa seba cítim nahú,“ priznal sa bez najmenších rozpakov.
„Och, Wayne!“ protestovala proti jeho prostorekosti.
„Vy ste ešte stále taká hanblivá, budem vás to musieť odnaučiť, Ranny,“ zasmial sa.
Ona však vnímala len jeho posledné slovo. „Ako ste mi to povedali?“ spýtala sa prekvapene.
„Nepáči sa vám to oslovenie?“
„Je krásne,“ usmiala sa dojato.
„Pristane vám,“ žmurkol na ňu a pritisol si ju čo najbližšie k svojmu telu, aby cítil jej teplo. Po vyčerpávajúcom rozhovore, na konci ktorého už začínalo svitať, obaja zaspali tvrdým spánkom.

Keď sa ráno Robynne prebudila, podľa veľmi pohodlnej polohy na Waynovej hrudi zistila, že je príjemné nielen pri ňom zaspávať, ale aj prebúdzať sa. Spokojne zapriadla ako mačka a trochu sa pomrvila. Nohy mali poprepletané a on si ju ešte stále tisol k sebe.
„Wayne...“ zamumlala očarená tým slastným pocitom, že sa vedľa neho zobudila.
Pohol sa, ale neprebudila ho. Úsmev sa jej ešte viac rozšíril a trochu neochotne sa nadvihla, aby zistila, koľko je hodín.
Nemusela sa však dívať na hodiny, pretože jarné slnko bolo už vysoko na oblohe. Jej šok sa ešte vyhrotil, keď sa na hodiny skutočne pozrela a zistila, že je pol jedenástej!
„Panebože!“ zvolala naľakane a rýchlo vyskočila z postele.
Wayne zaprotestoval a snažil sa ju so zažmúrenými očami zachytiť, aby ju prinútil znova si k nemu ľahnúť.
„Wayne! Zobuďte sa!“ podišla k nemu naliehavo z druhej strany, vôbec si neuvedomujúc, že je úplne nahá.
„Čo je?“ zatiahol ospalo. „Chcete bozk na dobré ráno?“ Schmatol ju za vlasy a prudko si ju pritiahol k ústam, aby ju hneď ráno vášnivo pobozkal. Neudržala rovnováhu a spadla naňho.
Trochu mu to vyrazilo dych. „Vy ste teda poriadna nemravnica, mylady! Chcete sa so mnou milovať teraz ráno?“ uškrnul sa.
„Dúfam, že iba žartujete, Wayne! Po ráne už totiž nie je ani stopy. Je pol jedenástej!“
Zažmurkal a vzápätí sa tiež prudko posadil na posteli, aby zistil, že to, čo hovorí, je pravda.
„Doparoma!“ zaklial a postavil sa. Rýchlo si na seba navliekol nohavice a košeľu. Robynne nestihla ani žasnúť. Za chvíľu bol kompletne oblečený, kým ona si k nahému telu chabo pritískala pokrčené šaty zo včerajška.
Keď zbadal, že naňho celý ten čas iba civie, zasmial sa a už dokonale upravený ju schmatol okolo pása a pritiahol si ju k sebe.
„Myslím, že by ste sa mali prezliecť aj vy, mylady,“ nadhodil žartovným tónom.
„Ďakujem za pripomienku,“ zašomrala podráždene.
Uškŕňal sa na ňu, kým ona sa očividne hnevala. „Dnes budem dlhšie ako včera. Stretneme sa teda až večer,“ oznámil jej.
Viditeľne zosmutnela. „Myslela som, že by sme mohli spolu niečo podniknúť...“ povzdychla si sklamane.
„Nebojte sa. Máme kopu času,“ usmial sa na ňu a nastavil pred ňu tvár.
„Č-čo...“ nechápala, keď zatvoril oči a očividne na niečo čakal.
„Bozk na dobré ráno?“ nadvihol spýtavo obočie.
Rozpačito sa zasmiala a stúpla si na špičky, aby mu dosiahla na pery.
Nežne ho pobozkala a on ju pustil. Pri dverách sa však ešte zastavil a pozrel na ňu. „Uvidíme sa večer, Ranny...“ žmurkol na ňu a opustil svoje komnaty.
Nevidel už, ako Robynne prudko očervenela a ešte dlho sa nepohla z miesta.

Dalia McCaldenová sa nepokojne prechádzala vo svojej izbe a čakala. O niekoľko minút do izby priam vpadla mladá slúžka s rozstrapatenými vlasmi a neupravenými šatami.
„No konečne! Kde si toľko bola?!“
„Och, prepáčte mi to, vaše lordstvo, ale ja som zaspala!“ ospravedlňovala sa a klaňala sa od strachu až po zem.
„A ja sa mám každý deň obliekať sama, alebo čo? Takže zaspala?! Ako tomu mám teda rozumieť?! Užívala si si v noci snáď s nejakým čeľadníkom?“ zaútočila Dalia pozorne si ju premeriavajúc.
„Ja... totiž...“ zapýrila sa služobná a uprene sa dívala do zeme.
„Aha! Vidím, že som uhádla. Ale bola si poučená a vieš, že nestrpím pletky medzi zamestnancami! Znižuje sa tak ich výkon práce. Preto si odteraz prepustená,“ vyhlásila nekompromisne.
„Och, ale mylady...“ zakvílila dievčina srdcervúco. „Matka ma zabije, to ona ma sem poslala a vybavila mi miesto...“
„Vôbec ma to nezaujíma! Okamžite si zbaľ veci a odíď z tohto domu!“ skríkla na ňu Dalia, až dievča so strachom vybehlo z dverí.
„Ach, prečo som obklopená takou háveďou?“ zasipela, keď sa konečne ako tak upokojila a zúrivý amok ju prešiel.
Hneď nato vyšla z izby, pretože prostredie v tomto dome ju načisto dusilo. Okrem toho si bola istá, že nie všetci si práve v tejto chvíli plnia svoje povinnosti. Dnes mala chuť sa hádať.
Prešla však iba krátku vzdialenosť a už začula tiché zakrádajúce sa kroky. Šípiac, že sa možno dozvie niečo zaujímavé, vošla do najbližších dverí a nechala ich trochu pootvorené, aby videla „páchateľa“. Určite je to nejaká nepovolaná slúžka, ktorá tu hore nemá čo robiť a mala by sa zdržiavať výlučne v kuchyni.
Na jej obrovské prekvapenie zbadala macochu. Odula ústa, keďže tá sa tu mohla prechádzať kedykoľvek, no potom si na nej všimla niečo zvláštne. Šaty mala celé pokrčené, vykúkala z nich biela spodnička a vlasy jej trčali do všetkých strán. A stále sa obzerala, akoby sa bála, že ju prichytia.
Dalia však s úžasom zistila, že ešte len ide zo svojej izby! A vedela, že na konci chodby sú len dvere... jej brata!
Neschopná akéhokoľvek pohybu pozorovala macochu, ktorá zatiaľ potichu vošla do svojich komnát a s úľavou za sebou zatvorila dvere.
Dalia sa však už vtedy úpenlivo modlila, aby to bola len náhoda a jej predpoklady sa neukázali byť pravdivé.