Bella noverca XLIII.kapitola

XLIII.kapitola - Úklady

Po vášnivom milovaní Robynne a Wayne tuho zaspali. Keďže však bolo iba skoré popoludnie, Wayne sa prebudil už večer.
Hlasno zaodŕhal a zívol, ale nevedel sa prinútiť znova zaspať. Trochu sa pomrvil a zistil, že sa nemôže ani pohnúť. Pobavene sa usmial, keď si uvedomil, že mu v tom bráni macochina noha. Priam vlastnícky ju mala prehodenú cez jeho nohy a hlava jej spočívala na jeho ramene.
Pootočil hlavou a pohľad, ktorý sa mu naskytol ho opäť vzrušil. Bola totiž úplne nahá. Prikrývka z nich počas milovania skĺzla a ani jedného nenapadlo, aby ju zdvihol.
Dostal chuť sa jej zase zmocniť, no namiesto toho sa snažil upokojiť. Bolo by podozrivé, keby ani jedného nik z domu nevidel toľko hodín. Radšej vstane a niečo si vymyslí.
Opatrne sa posadil a jemne jej odsunul nohu. Potom sa postavil a narýchlo pohľadal veci, porozhadzované po zemi, aby sa mohol obliecť. Urobil tak a vzápätí zdvihol plachtu. Prikryl Robynne a nežne ju pobozkal na čelo. Pomyslel si, že to určite nie je poslednýkrát, čo sa dnes večer ešte vidia. Nepochybne sa aj ona onedlho prebudí a on bude v tej chvíli už pri nej.
Potichučky vyšiel z izby a nechal ju samu. Ihneď zamieril dolu schodmi a potom do jedálne. Bol taký hladný, že by zhltol aj klince. Preto požiadal prvého sluhu, ktorého stretol, aby mu priniesol poriadnu večeru.
S hlbokým povzdychom sa usadil za vrch stola a čakal.
Medzitým ho však vyrušila jeho sestra, ktorá mala očividne podobný zámer.
„Dobrý večer, Dalia,“ pozdravil ju zamyslene, ani na ňu nepozrel, lebo bol ešte stále myšlienkami pri macoche. Tak veľmi ho mrzelo, keď ju musel pred chvíľou opustiť!
„Aj tebe,“ zamrmlala zamračene a usadila sa na svoje miesto vedľa neho sprava.
„Stalo sa niečo?“ nadvihol obočie Wayne a konečne jej venoval aspoň trochu pozornosti.
„Prečo?“
„Vyzeráš nahnevane,“ podotkol.
„Nie som nahnevaná... alebo som! Som veľmi, veľmi rozladená, Wayne!“ zvolala zrazu hlasno a on prekvapene zažmurkal.
„A môžem vedieť, čo ťa tak rozrušilo?“ opýtal sa so záujmom.
„Náš brat! V poslednej dobe sa správa ako malé dieťa! Nechce ma vôbec počúvať!“ sťažovala sa mrzuto.
„Konečne mu napadlo aj niečo rozumné,“ poznamenal.
„A to si ako myslel?!“ vyrútila sa naňho naštvane.
„Zabudnime na to, Dalia. Ja už totiž dávno viem, že nášho brata nepresvedčíme, ani keby sme sa snažili ešte viac ako doteraz,“ povzdychol si a odrazu sa cítil vyčerpane. Brat mu totiž už dlhšie robil veľké starosti, aj keď sa s tým nikomu nezdôveril.
Na chvíľu sa obaja odmlčali, lebo sluhovia im prišli naservírovať večeru – pečenú rybu so zemiakmi a zeleninou. Do vyleštených krištáľových pohárov im ponalievali červené víno.
Keď odišli, obaja sa pustili do jedla.
„Čo si vlastne urobil pre nášho brata ty? Nespomínal mi, že by si ho bol čo len navštíviť,“ prerušila Dalia ticho a pokojne si vložila do úst ďalší kúsok pečeného rybieho mäsa.
„Chodím za ním každý deň,“ jeho vidlička zacinkala o tanier a v hlase mu zaznel mierne pobúrený tón, že ho obviňuje z nezáujmu o vlastného súrodenca. „A neviem, čo tým chceš povedať, Dalia.“
„Nuž netušila som, že mu venuješ až takú pozornosť. Zdalo sa mi, že v poslednej dobe naňho nemáš veľa času,“ poznamenala dráždivo a dala si dúšok vína.
Prižmúril oči a chuť na jedlo ho prešla úplne, keď si uvedomil, kam tým sestra mieri.
„Vôbec netuším, o čom hovoríš,“ povedal a vyprázdnil do seba celý pohár.
„Nuž, dlho som ťa nevidela večerať tu dole. Vždy si dávaš jedlo priniesť do izby a okrem toho sa mi často stáva, že ťa nemôžem nájsť. Dokonca ani v tvojich komnatách,“ prehovorila pokojne, avšak z hlasu jej zaznievala sladká zúrivosť. Snažila sa ovládať a naozaj sa jej darilo.
„Je na tom niečo zlé? Mám veľa práce...“ pokúsil sa o klamstvo, ale videl, že ju veľmi nepresvedčil. Tušil, že ak rýchlo nezmení tému, mohla by z jeho narastajúcej paniky niečo vytušiť.
„Dnes ráno mi slúžky hovorili, že si nespal vo svojej posteli, ale vchádzať do domu ťa videli,“ pokračovala a spôsobne pritom krájala mäso na malé kúsky.
Znervózňovalo ho jej dobre premyslené podpichovanie a takisto až neprirodzený pokoj.
„Hneď som odišiel a vrátil som sa až neskoro v noci. Nebol som unavený. Spal som až dnes popoludní. Možno preto si ma nevedela nájsť,“ napadlo ho.
„Pravdepodobne,“ usmiala sa sladko. „A ako sa má naša macocha?“
Naprázdno preglgol a zaťal zuby. „Prečo sa pýtaš?“
„Veľakrát som vás videla spolu. Máte si asi veľa čo povedať. Určite sa ju snažíš utešiť, aby sa toľko netrápila pre otcovu smrť.“
„A-áno, presne tak,“ zakoktal sa a rýchlo s ňou súhlasil. Cítil sa ako lapený v sieti. Musí čo najskôr odísť.
„Nezabúdaj však, že je to ešte stále otcova manželka,“ pripomenula mu až podozrivo srdečne.
Zaťal päste. Napriek macochinmu vysvetleniu, že jej bol starý lord McCalden ako vlastný otec, nikdy sa celkom nezmieril s tým, že patrila inému mužovi. „Neboj sa, nezabudnem,“ opätoval jej silený úsmev a vstal od stola.
„Kam ideš? Ešte si nedojedol,“ spýtala sa s hraným prekvapením.
„Spať. Som veľmi unavený,“ zaklamal.
„Tvrdil si, že si spal popoludní,“ pripomenula mu.
„Aj tak som vyčerpaný,“ tvrdil pevne a s letmým úklonom sa odporúčal.
Avšak nezamieril do macochiných komnát, ako pôvodne zamýšľal. Namiesto toho sa usadil v pracovni a horúčkovito premýšľal. Ako mohla jeho sestra zistiť, čo sa deje?? Snáď mu to neprezradila sama Robynne? Zdesil sa pri tej predstave. Možno si Robynne myslí, že by ich vzťah mali všetkým odhaliť, no on nemal v úmysle niečo podobné. Vyhovovalo mu to takto a okrem toho také riešenie by ani nebolo vhodné. Nemôže sa predsa stýkať s inou ženou, keď... Zhlboka sa nadýchol, ale dotieravá myšlienka, že macocha ho chce takto vlastniť, sa ho nepustila. On miloval slobodu. Ak si Robynne Dawleyová, lady McCaldenová myslí, že ho prinúti sa s ňou oženiť, tak sa škaredo prerátala! Nedovolí jej, aby ho takto využila tak, ako využila jeho otca! Hnev ho celkom zaslepil a rozumné uvažovanie sa stratilo v nedohľadne.
Ak by zostal v tej chvíli osamote, možno by sa upokojil a nikomu by jeho zlosť neublížila, no nanešťastie práve vtedy do miestnosti vstúpila spomínaná macocha.
Oblečený mala len tenký župan a zdalo sa, že hľadá práve jeho. Opatrne nakukla do miestnosti. Keď ho zbadala s úsmevom zamierila k nemu, aby ho nežne pobozkala.
On sa však zlostne odtiahol a odstrčil ju.
To ju prekvapilo. Ani tak sa však nevzdala, keďže poznala zmeny jeho nálad a opäť ho odmenila žiarivým úsmevom. „Dobrý večer, Wayne. Kam ste odišli? Zobudila som sa a vás nikde.“
Odmietal sa na ňu pozrieť a mechanicky odvetil: „Bol som hladný. Je na tom snáď niečo podozrivé?!“
„N-nie... samozrejme, že nie...“ prebudila sa z opojenia a nechápavo naňho hľadela.
„Čo chcete?!“ fľochol na ňu.
„Chcela som... vás pozrieť,“ jachtala. „Ale vidím, že máte zlú náladu. Radšej vás nechám osamote, aby som vás ešte väčšmi nenahnevala,“ navrhla a otočila sa, aby odišla. Bola zarazená, ale vycítila, že v tejto chvíli bude najlepšie, keď ho nechá samého.
On ju však zastavil tichými výhražnými slovami: „Neopovážte sa rozhodovať o mojom živote, mylady. Ešte žiadna žena si to ku mne nedovolila a ak by aj, veľmi by to oľutovala.“
Zmeravela a neveriacky sa obrátila. Naozaj vyšli tie tvrdé slová voči nej z jeho úst?
„Nikdy by som sa o to nepokúsila, Wayne...“
Odrazu ho rozčuľovalo, ako vyslovovala jeho meno. Najradšej by z nej vytriasol pravdu.
Vstal a nazúrený sa vybral do svojich komnát bez toho, aby jej nejako objasnil svoje nepochopiteľné správanie.
„Urobila som vám niečo zlé, Wayne?“ vyriekla roztraseným hlasom. „Nahnevala som vás niečím?“
„To by ste mali vedieť sama!“ vyštekol nevraživo a zatresol za sebou dvere.
Nechal ju tam stáť samu v studenej a tichej pracovni. Po líci jej stiekla prvá slza, po ktorej nasledovali ďalšie. Všetko v nej sa dožadovalo odpovedi na otázku – čo sa preboha mohlo stať??

Zatiaľ čo sa dvaja milenci hádali v pracovni, Dalia McCaldenová sa rozhodla naozaj konať. Ihneď po rozhovore s bratom, kedy sa presvedčila, že medzi ním a macochou je skutočne niečo viac, vybehla do svojich komnát, aby urobila potrebné opatrenia. Ponáhľala sa k stolu a náhlivo vybrala brko s atramentom. Potom rozprestrela čistý papier a zaťažila ho, aby sa nezroloval, kým bude písať tento, pre ňu, tak „životne“ dôležitý list.
Okamžite sa pustila do písania:

Milá priateľka!
Odvažujem sa Ťa rušiť iba preto, že túto záležitosť považujem za priveľmi dôležitú, aby som ju nechala bez povšimnutia.
Iste máš dosť vlastných starostí, no cítim potrebu objasniť Ti situáciu, ktorá na našom panstve nastala. Mám podozrenie, že môj brat Wayne sa zaplietol s našou macochou. Určite si už o nej počula. Je to mladá žena, ktorá sa vydala za môjho otca z vypočítavosti. Obalamutila starého človeka, aby mohla žiť z jeho peňazí. Môj otec bol už vtedy senilný a uveril jej.
Teraz sa mi však zdá, že o to isté sa pokúša u ďalšieho lorda McCaldena, keďže ten prvý ju už chrániť nemôže. Je to len moje podozrenie, avšak aj napriek tomu Ťa prosím, aby si sa rozhodla rýchlo. Situácia je naozaj vážna.
Pokúsim sa zistiť viac. Ak by si sa rozhodla ma kvôli tejto veci navštíviť, Tvoj príchod všetkým vysvetlím ako návštevu pri príležitosti mojich blížiacich sa narodenín. Možno sa moje obavy ukážu byť neopodstatnené, no napriek všetkému by som Ťa rada opäť videla
Tvoja oddaná
Dalia McCaldenová.

List zapečatila podala sluhovi, ktorý čakal pri jej dverách so slovami: „Urýchlene to odnes lady Langworthyovej a odkáž jej, že je to veľmi súrne. Nemusíš čakať na odpoveď.“