Bella noverca XLVII.kapitola

XLVII.kapitola – Oslava narodenín I.

Dni plynuli a pomaly sa prehupli do týždňov. Daliina oslava narodenín sa blížila nezadržateľným tempom. Hoci spočiatku vyhlasovala, že ju narodeniny nezaujímajú a s oslavou nechce maž nič spoločné, po čase sa začala plne angažovať a sama viedla všetky prípravné práce na jej ples. Akoby zabudla na to, aká bola minule nahnevaná a pohrúžila sa do práce s nadšením. Nepripúšťala si, že môže opäť prísť sklamanie.
Jej staršiemu bratovi táto jej zmena prišla vhod, keďže sa obával, aby nepátrala ďalej a nepokúšala sa zistiť viac o vzťahu medzi ním a Robynne. Čo sa týkalo tých dvoch, boli si každým dňom bližší, veľa ráz dokonca zabúdali na opatrnosť. Vychádzali si na koňoch ráno a vracali sa až neskoro večer. Robynne táto zmena veľmi vyhovovala, kým Wayne sa občas spamätal a vracal sa k svojim starým chladným spôsobom.
Dalia však nemala čas na špehovanie, keďže sa zdalo, že aj počasie súhlasí s oslavou. Bolo každým dňom teplejšie. Napriek tomu, že bola ešte len polovica apríla, teploty sa vyšplhali oveľa vyššie, ako hocikto predpokladal. Vonku sa všetko zelenalo, záhradníci sa opäť začali starať o pridelené záhrady a strihali živé ploty do všelijakých tvarov. Fontány tryskali priezračnú vodu a pútali tak hostí, ktorí často prichádzali kvôli obchodným rokovaniam za lordom McCaldenom.
Skrátka všetko sa javilo nanajvýš idylicky, až mal človek pocit, že každú chvíľu sa môže stať niečo tak nečakané, až sa to všetko pokazí.
„Ella! Čo som ti povedala o tých závesoch?!“ skríkla Dalia odrazu, až sa mladá slúžka, ktorá na panstve pracovala ešte len tretí deň, strhla.
„V-vraveli s-ste, že ich máme vy-vytepovať,“ vytisla zo seba bojazlivo.
„Presne tak! Podľa teba sú tie závesy čisté?! Veď na nich vidím prach a fľaky! Okamžite ich zase zveste a poriadne vyčistite!“ kričala jej pani a Ella sa ihneď rozbehla za ďalšími, aby jej pomohli.
Dalia tak zostala sama vo veľkej miestnosti s ligotavým tanečným parketom, ktorý zaberal väčšinu priestoru. Všetkým, čo tu boli, už dala nejakú robotu a teraz jej na um prichádzali ďalšie možnosti, nemala ich však komu nakázať.
„Ach, prečo sú okolo mňa len samí neschopní lenivci?!“ mrmlala si sama pre seba zlostne.
Od rána všetci tvrdo pracovali, aby bolo večer všetko perfektné. Už tento deň sa totiž veľká slávnosť mala konať a Dalia si priala len dokonalosť. Služobníctvo sa tešilo spolu s ňou, keďže bude konečne po všetkom a pominie to šialenstvo, ktoré všetkých sužovalo už vyše mesiaca.
„Došľaka!“ zanadávala Dalia a netrpezlivo sa prechádzala po sále.
„No teda! Dáma a takto kľaje!“ ozval sa od dverí pobavený hlas, ktorý ju vrátil späť do reality.
Prudko sa obrátila proti votrelcovi, čo sa ju opovážil kritizovať a zbadala vysokú postavu svojho brata Wayna.
„Ach, Wayne! Keby si len vedel!“ dramaticky rozhodila rukami a pozorovala ho, ako kráča k nej, pričom sa neustále obzerá a hodnotí.
„Tak čo si myslíš?“ spýtala sa nervózne.
„Vyzerá to tu priam kráľovsky, ale nemyslíš, že tie závesy sú trochu špinavé?“ ukázal rukou na fľaky.
„Dokonca aj ty si si to všimol a každý vie, že nemáš žiadny vkus!“ zvolala zlostne a podišla k oknám.
„Och, ďakujem ti za kompliment,“ zasmial sa a podišiel k nej. „Neboj sa, určite nenastanú žiadne komplikácie.“
„Kiežby som mohla zdieľať tvoj optimizmus, no mám taký pocit... určite sa niečo prihodí a...“
„Hlavne sa upokoj a zachovaj chladnú hlavu,“ dohováral jej a jemne ju chytil za plecia.
Usmiala sa naňho. Napriek všetkému mala staršieho brata veľmi rada. Oveľa radšej ako Damyana. Ten bol pre ňu iba neschopný slaboch, ktorý sa skrýval za súrodencov a nechával sa považovať ľuďmi priam za anjela! Wayne bol však iný. Veľmi sa podobali, nikdy sa nevyhýbal ťažkostiam a snažil sa im čeliť. Poznal ju viac ako hocikto iný, vedel aj o jej najhorších tajomstvách a nikdy ich nikomu neprezradil. Jediným problémom však naďalej zostávala macocha. Lapila ho do svojich osídiel a jej sesterskou povinnosťou bolo otvoriť mu oči a tak ho „vyslobodiť“.
„Je to veľká škoda, že sa neusmievaš častejšie,“ poznamenal a hľadel na jej tvár, ktorá sa úprimným úsmevom rozžiarila a opeknela.
„Nemám na to dôvod,“ odsekla a odrazu sa do nej vrátil predchádzajúci chlad. Odvrátila sa od neho, aby mohla komandovať mladé slúžky, ktoré dobehli vyčistiť závesy.
„Urobte to poriadne!“ kričala znova a donekonečna ich poúčala.
Wayne si povzdychol a vyšiel z miestnosti. Cestou hore stretol na schodoch Robynne, ktorá sa práve šla naraňajkovať.
„Vy už ste sa najedli?“ vyhŕkla sklamane, keďže si naschvál privstala, aby si spolu mohli sadnúť k jednému stolu.
„Nie som hladný,“ pokrútil hlavou. Potom sa rýchlo poobzeral okolo seba, či ich niekto nevidí. Vzápätí ju schmatol okolo pása a vtisol jej na pery vášnivý bozk.
Keď sa od nej odtrhol, lapala po dychu a zmätene naňho vyvaľovala oči. „T-to bolo za čo?“
„Za tú krásnu noc,“ zasmial sa. „Mimochodom, dnes si oblečte niečo pekné. Dúfam, že budem mať možnosť zatancovať si s vami.“
Rozžiarili sa jej oči a vrelo sa naňho usmiala.
S úškrnom ju pohladil po líci a bez ďalších zbytočných slov sa pobral do pracovne. Kvôli prechádzkam a zaháľaniu, ktoré mala na svedomí práve Robynne, takmer vôbec nepracoval a nakopilo sa mu toho už veľa. Na večer sa však tešil. Konečne uvidí sestru aspoň na chvíľu šťastnú.

Konečne nadišiel ten dlho očakávaný večer! Celodenná práca sa naozaj vyplatila a všetko bolo perfektné. Sála priam žiarila, stoly sa prehýbali pod množstvom jedla a nápojov a dokonca aj závesy sa skveli čistotou.
Dalia vzrušene stála pred veľkým zrkadlom vo svojich komnatách a čakala, kým jej slúžky pripravia šaty, špeciálne ušité na túto príležitosť. Jej dobrá priateľka Anne Cantwellová si dala na nich naozaj záležať. V skutočnosti však Dalia iba predstierala priateľstvo, lebo pravdou bolo, že Anne často nemohla ani vystáť. Jej detinské spôsoby, ktoré sa vyznačovali ohováraním a nedostatkom slušného správania, sa jej priečili. Niekedy však bola užitočná, napríklad vtedy, keď tak duchaplne uzemnila macochu výberom šiat. Veru, bude to musieť vydržať, veď sa s ňou nestretáva každý deň a naozaj má dosť talentu, aby ušila krásne šaty. To jej stačilo.
„Mylady...“ odvážila sa ju jedna zo slúžok prerušiť z premýšľania a jemne ju chytila za plece.
Dalia sa strhla a okamžite ju okríkla, aby ju nabudúce tak nestrašila. „Tak čo sa deje?!“
„My... teda chceli sme vám pripomenúť... šaty,“ koktala vyplašene a držala v ruke jednu z čipkových spodničiek.
„Ach, samozrejme. To ste ma nemohli upozorniť skôr?!“ opäť sa zlostne rozkričala.
„P-prepáčte,“ ospravedlňovali sa všetky naraz.
Nakoniec sa im predsa len podarilo dostatočne vyjadriť pokoru, aby mohli Daliu obliecť. Trvalo to na jej pomery pridlho, keďže móda sa pomaly menila a ona stále nosila strohé starodievocké šaty.
Keď sa však po vyše hodine zadívala do zrkadla, spokojnejšia ani nemohla byť. Anne Cantwellová sa naozaj prekonala a vytvorila priam majstrovské dielo. Na množstve spodničiek a pevne zviazanom korzete sa blýskali prekrásne šaty farby nočnej oblohy, ktoré vyzdvihovali modrosť jej očí. Šaty mali krátke nazberkané rukávy, hlboký výstrih a rozšírenú bohato zdobenú sukňu. Ligotali sa na nej malé kryštáliky, ktoré vytvárali rôzne obrazce a naozaj pripomínali noc s tisíckami hviezd.
Aj vlasy mala učesané podľa poslednej módy – nakučeravené vytvárali lokničky a tie zase na hlave rôzne vlnky. Slúžky sa postarali aj o túto drobnosť a nasypali drobné kryštáliky medzi jednotlivé pramene.
„Vyzeráte úchvatne!“ vzdychla slúžka Ella, no zarazila sa, keď si uvedomila, aká bola opovážlivá.
Na jej veľké prekvapenie sa však Dalia obrátila so širokým triumfálnym úsmevom na perách a kým vyšla z izby, dokonca sa jej poďakovala za pochvalu!

Do haly pomaly vstupovalo nespočetné množstvo hostí, ktorí boli pozvaní na ples. Všade, kam oko dovidelo, sa ligotali dámske róby všetkých farieb, prekrásne účesy, elegantní páni, skrátka aristokracia sa prišla zabaviť tak, ako sa patrí.
Medzi hosťami sa ocitol aj lord Finley Gallagher, ktorého pozval jeho priateľ lord McCalden, pretože tušil, že jeho sestra na tohto významného lorda iste nedopatrením „zabudne“.
Mladý lord bol oblečený rovnako elegantne ako ostatní páni, predsa len však pútal väčšiu pozornosť dám. Napriek veku, ktorý sa už približoval k tridsiatke, vyzeral stále mladícky a takisto švihácky. Dámy mu dali prezývku anjelský lord, ktorá ho celkom iste vystihovala. Nevinné belasé oči, zlaté vlasy, okúzľujúci úsmev a napriek tomu všetkému príťažlivá svalnatá postava. Ktorákoľvek žena by dala hocičo zato, aby s ním mohla stráviť aspoň jednu noc, čo väčšina z nich aj urobila a teraz tajne túžila po ďalšej.
Málokto však prekukol, akú hru lord hrá. Zvádzal ich a potom sa na nich doma, v pohodlí, smial. Všetky boli také priehľadné, až ho to niekedy unavovalo!
Teraz sa však obzeral po najdôležitejšej dáme tohto večera a skryte dúfal, že sa dnes večer aspoň trochu zabaví na jej štipľavých poznámkach. Cítil však, že ju chce vidieť aj pre čosi iné. Nestretli sa od posledného plesu Eppersonovcov, ktorý sa konal pred troma mesiacmi. Musel totiž naliehavo odcestovať a riešil problémy na svojom panstve.
Dlho si nevypil lahodnú whisky ani so svojím priateľom Waynom. Priam horel zvedavosťou, ako pokračuje vzťah s jeho milovanou macochou. Nebyť toho, že sa priateľovi zapáčila, asi by si ju vybral on ako ďalšiu obeť. Rešpektoval však priateľovo rozhodnutie a nechal mladučkú očarujúcu lady na pokoji.
„Och, lord Gallagher! Dúfala som, že dnes prídete!“ ozvalo sa vedľa neho a on sa s nacvičeným úsmevom obrátil. Prihovárala sa mu lady Saintmorová, s ktorou strávil noc pred dvoma týždňami. Samozrejme, neozval sa jej, tak ako sľúbil a ona sa celkom iste prišla spýtať, prečo. V duchu sa uškrnul nad jej nehanebnosťou. Jej starnúci manžel, za ktorého sa vydala kvôli peniazom, stál obďaleč, no táto skutočnosť jej vôbec neprekážala.
„Lady Saintmorová,“ venoval jej pobavený úsmev a pobozkal vzduch nad jej rukou.
„Ach, už len pohľad na vás ma odradil od výčitiek, ktorými som vás mienila zasypať,“ vyhlásila a koketne zamihala riasami.
Bol by si otrávene povzdychol, keby nebol tak dobre vychovaný. Namiesto toho sa jej rýchlo zbavil, čo sa mu podarilo len vďaka sľubu, že jej venuje aspoň jeden tanec ak nie viac.
Keď sa dostal z jej dosahu, prevrátil oči a ďalej sa nerušene obzeral, pričom sa občas zastavil, aby mohol vzdať úctu dámam alebo si potriasť ruky s obchodnými partnermi.
Hľadal však aspoň jedného McCaldena, a popravde mu bolo jedno, či natrafí na Wayna alebo na Daliu. S oboma sa zabaví rovnako, aj keď, samozrejme, trošku iným spôsobom.
Nakoniec sa jeho pátranie ukázalo byť úspešné. V hlúčiku totiž zazrel Daliu McCaldenovú. Prekvapene zažmurkal a zastal. Jej vzhľad sa od ich posledného stretnutia rozhodne zmenil. Keďže Dalia bola v posledných dňoch vystresovaná, jedla viac ako zvyčajne a to najmä sladké jedlá. Prejavilo sa to aj na jej postave, avšak nie v zlom. Jej chlapčenský výzor bol v nedohľadne a vystriedali ho ženské krivky a plné prsia, spolovice odhalené vďaka hlbokému výstrihu. Preglgol a rozosmial sa, keď si všimol, že pohľad na ňu ho vzrušil. Asi už dlho nemal v posteli poriadnu ženu, keď jeho telo takto zareagovalo na starú dievku!
Tak či tak sa rozhodol, že nateraz ju nechá na pokoji a zaželá jej všetko najlepšie až pri tanci. Bol zvedavý, ako sa zatvári, keď ho tu uvidí. Ani najmenej nepochyboval o tom, že mu pozvánku neposlala ona ale jej brat.
Rozhodne sa obrátil a radšej sa vydal hľadať Wayna, ktorý bude iste uprostred davu slobodných dám, ktoré takisto obklopovali aj jeho.
Nakoniec ho našiel úplne v rohu, no na jeho veľké prekvapenie bol sám. Zamieril k nemu a o chvíľu už stál pri ňom a v ruke zvieral, podobne ako on, pohárik whisky.
„Ale, ale. Kde sú tvoje obdivovateľky, priateľu?“ zasmial sa mu Finley do tváre.
„Prišiel si, aby si provokoval?“ zavrčal a hľadel kamsi do davu.
Finleymu neušla priateľova podráždenosť. „Asi mi nepovieš, čo sa deje...“ povedal s predstieraným smutným povzdychom. „Budem si to teda musieť zistiť sám.“
Zahľadel sa presne tam, kam smeroval aj Waynov zrak a vzápätí sa rozosmial. „Takže zase ona?“
Wayne zaťal päste a nalial do seba whisky, akoby to bola voda. „Nemôžem uveriť, čo robí!“
Dôvodom jeho rozčarovania nemohol byť nikto iný ako Robynne Dawleyová, lady McCaldenová. Stále uprostred veľkého hlúčika slobodných mládencov, ktorí si ju neskrývane premeriavali a nahlas vyjadrovali svoje sympatie. Neraz sa k nej naklonili a niečo jej zmyselne šepkali do ucha, kým ona sa zmätene obzerala okolo seba a nervózne sa smiala. Bola nesvoja z toľkej pozornosti, to však nebránilo Waynovi, aby nežiarlil ako divý. Ešte v noci sa k nemu túlila a jej telo mu celkom patrilo. Akože by to bolo, keby sa teraz musel o ňu deliť s niekým iným?!
„Podľa mňa to nie je jej vina,“ poznamenal Finley, keď sa mu konečne podarilo skrotiť záchvat smiechu. „Myslím, že by bola radšej, keby si ju vyslobodil.“
„Ak by to aj bola pravda, nemám ako. Nemôžem sa k nej hlásiť verejne,“ zamrmlal zlostne Wayne a čiahol po ďalšom alkohole.
„Ozaj, ešte stále som sa nedozvedel, čo je medzi tebou a ňou. Naposledy si sa priam zožieral od túžby,“ zvedavo zahlásil Finley.
„Je moja milenka,“ oznámil mu Wayne nadmieru neosobne.
Jeho priateľ nadvihol obočie. „Povedal si to, akoby si kúpil novú kobylu a nie získal peknú ženu. Poviem ti, nebyť teba, bola by moja.“
„Opováž sa a...“ výhražne sa k nemu priblížil Wayne.
„Neboj sa. Nemám to v pláne. Mimochodom, čo sa stalo tvojej sestre?“ pokúsil sa opatrne zaviesť reč na osobu, na ktorú bol zvedavý najviac.
„Čo by s ňou malo byť?“
„Zmenila sa.“
„Nevšimol som si,“ odsekol Wayne odmerane a ďalej hypnotizoval macochu, ku ktorej sa túlil akýsi mladík. „Za chvíľu sa tu buď zbláznim, alebo niekoho zabijem!“
„Upokoj sa a radšej sa venuj hosťom. Sú predsa v tvojom dome! Ak si chce lady McCaldenová zaflirtovať, urob to aj ty a hotovo! Máš tu predsa na výber.“
„Možno máš pravdu. Aj tak budem za chvíľu prednášať prípitok. Mal by som byť aspoň trochu triezvy,“ povzdychol si Wayne, vrhol posledný pohľad na tmavovlasú krásku a pridal sa k skupinke pánov, ktorá pracovne rokovala priamo uprostred tanečného parketu, pričom každý dúfal, že sa mu podarí práve na tejto slávnosti uzavrieť dobrý obchod.