Bella noverca XLVIII.kapitola

XLVIII.kapitola – Oslava narodenín II.

Dalia McCaldenová sa spokojne poobzerala okolo seba. Dnešný večer sa ešte len rozbehol a ona už nadobúdala pocit, že tak dobre sa už dávno nezabavila. Rozhodne to bola zmena oproti odmeranému správaniu, s ktorým sa stretávala na ulici kvôli skutočnosti, že bola stará dievka. Teraz sa s ňou dámy otvorene bavili a vyjadrovali jej sympatie. Tušila, že po ich odchode, sa stane najhorúcejšou klebetou, no akosi jej to nevadilo. Ak sa ples vydarí, bude mať aspoň peknú spomienku, ktorou sa bude môcť utešovať, keď oboch bratov pozvú na iné bály, len na ňu „zabudnú“.
„A tak som navrhla miesto schôdzky a on prišiel... ach, dámy, je to naozajstný muž!“ šepkala lady Saintmorová dôverne a potom si nahlas povzdychla.
„O kom hovoríte?“ zapojila sa aj Dalia do rozhovoru.
„Och, o tom vy nič neviete!“ prehnane nahlas sa rozosmiala lady a ostatné dámy ju nasledovali.
Našťastie grófka Eppersonová, s ktorou sa poznala z bálu, sa nad ňou zľutovala a pošepla jej detaily: „Cristine hovorí o lordovi Gallagherovi.“
„A čo je s ním?“ stále nechápala Dalia. Pripadala si neskutočne trápne, lebo mala pocit, že niečo prehliadla.
„Panebože, ženská! Prečo sa staráte do záležitostí, ktorým nerozumiete?!“ okríkla ju lady Saintmorová familiárne a potom teatrálne zvolala, avšak len tak, aby to počuli dámy: „Vyspala som sa s ním!“
„S... s lordom Gallagherom?“ zajachtala Dalia vyjavene.
„Zdá sa vám na tom niečo čudné?“ okamžite sa na ňu oborila lady. „Je to najpríťažlivejší muž, akého poznám, aj keď ani proti vášmu bratovi by som nenamietala. A aký je vášnivý!“
Dalia ešte chvíľu vyvaľovala oči, kým ju nezaplavilo číre znechutenie. Už len z predstavy, že by sa k nej ten chlap priblížil, jej zdvihlo žalúdok. Je predsa odporne neznesiteľný! Nemôže ani zniesť jeho prítomnosť v jednej sále, preto ho aj nepozvala, a nie to ešte byť s ním... sama! Striasla sa.
Rozhodne sa chcela vyhnúť ďalším debatám o ňom, preto opustila skupinku dám, ktoré začali nahlas uvažovať, ktorý z ich milencov má mužnejšiu postavu a pobrala sa hľadať Wayna.
Chcela ho prehovoriť, aby už čím skôr predniesol prípitok. Práve sa totiž cítila ako úplná hlupaňa, keď nepochopila narážky lady Saintmorovej a v duchu si pridala ďalší dnešný priestupok na imaginárny zoznam klebiet. Nepochybne sa o jej nevedomosti dozvie celá šľachtická spoločnosť!
Zhlboka si povzdychla a zmätene sa obzerala po bratovi, keď tu zrazu začula hlasný cinkot o pohár šampanského. Zdvihla hlavu a zbadala na mierne vyvýšenom pódiu stáť Wayna. Hľadel priamo na ňu a hlavou jej naznačil, aby prišla k nemu.
Nohy sa jej trochu triasli, keď vykročila, no postupne nadobúdala sebavedomie. Je to predsa jej oslava! Nesmie si ju dať ničím pokaziť.
Podišla až k nemu a on začal: „Dámy a páni! Všetci iste viete, prečo sme sa tu dnes zišli. V tento deň pred dvadsiatimi piatimi rokmi sa totiž narodila moja sestra Dalia! Pre rodičov to bol jeden z najkrajších dní v živote a neskôr som si uvedomil, že aj pre mňa. Sestra mi totiž bola oporou v ťažkých chvíľach, keď som potreboval pomoc a takisto bola pri mne aj vtedy, keď som sa nemal s kým podeliť o radosť z možných úspechov. Je to tak, dámy a páni, Dalia McCaldenová je pre mňa nenahraditeľná a pevne dúfam, že vy všetci ste už zistili, aký poklad sa v nej skrýva.“
Po príhovore zostala dotyčná stáť ako skamenená a bratove slová chvály jej vohnali slzy do očí. Šľachtici si v sále šepkali iné slová, vedeli o jej výbušnej povahe dosť, aby Waynovi neuverili o jej nenahraditeľnosti ani slovko, no pre ňu to znamenalo veľmi veľa. Jednu slzu sa jej predsa len nepodarilo zadržať a stiekla jej dolu lícom, keď brata objímala.
Potom Wayne zase pozdvihol pohár a vyriekol: „Na moju sestru Daliu!“
„Na slečnu McCaldenovú!“ zopakovala po ňom viac ako polovica prítomných, ktorí veľmi presne vedeli, že žiadny titul nemá, kým tí ostatní zvolali: „Na lady McCaldenovú!“
Vzápätí si všetci štrngli a vypili svoje poháre až do dna.
Dalia sa radostne usmiala. Na toto iste nezabudne do konca svojho života.
„Ďakujem, Wayne,“ šepla mu s roztraseným hlasom, keď hudba začala hrať a Wayne ju ako správny brat viedol doprostred tanečného parketu.
„Povedal som iba pravdu,“ usmial sa na ňu, pritiahol si ju k sebe a začal s ňou krúžiť po celej sále.
Po niekoľkých sekundách kývol rukou na ostatných a parket sa zaplnil aj inými pármi, tancujúcimi valčík, už neboli stredobod pozornosti. Nevadilo jej to však. Mala toho najlepšieho brata na svete!

Po skončení tanca sa Wayne od sestry odtiahol a obaja sa s úsmevom odporúčali. Tanec si vyžadoval obmieňanie tanečníkov a tak sa stále usmievajúc obrátil, aby vyzval do tanca dámu, čo stála najbližšie. Aké však bolo jeho prekvapenie, keď sa ocitol zoči-voči Robynne. Videl, že tvár sa jej rozžiarila a zaujala postoj ešte skôr, ako ju stihol požiadať o tanec.
„Dobrý večer, Wayne,“ usmievala sa šťastne, no všimol si, že je mierne zadýchaná. Zamračil sa ešte viac, keď zbadal odchádzajúceho mladíka, ktorý sa víťazoslávne uškŕňal.
„Dobrý,“ odsekol a prudko si ju pritisol k sebe.
Zalapala po dychu. „Prosím vás, nestískajte ma tak, veď ma zadusíte!“ zvolala so smiechom, pretože jeho správanie pripisovala dobrej nálade.
„Možno práve to potrebujete, aby ste sa konečne umiernili!“ vyhlásil tvrdo.
Úsmev sa jej pomaly vytratil z tváre a nahradila ho nedôvera. „Zase sa vás musím opýtať, čo sa deje, Wayne?“
„Ten chlapík vyzeral byť veľmi spokojný,“ prižmúril oči.
Zmätene pootočila hlavou a hľadela na muža, ktorý ho tak zaujal. „Ach, to bol lord Langston. Tancuje naozaj skvele.“
„Takže skvele?“ zavrčal a pevne jej stisol ruku, ktorú držal vo svojej.
„Prestaňte, Wayne!“ okríkla ho šeptom, lebo si uvedomovala, že niečo nie je v poriadku. „Neviem, o čom vám ide.“
„Naozaj?! Myslíte si, že som si nevšimol, ako na vás tí zvrhlíci hľadia? Sú ako supy, ktorí hľadajú korisť, aby sa do nej mohli zahryznúť!“ rozohnil sa.
„Nerada to hovorím, no rozprávate z cesty. Zrejme ste si vypili viac, ako ste mali,“ odsekla nevrlo, lebo jej úplne skazil náladu. Takéhoto ho nepoznala.
„To áno! Ale opil som sa kvôli vám, drahá mylady!“ chrstol jej do tváre štipľavo.
„Ak vás nahnevala skutočnosť, že sa o mňa zaujímajú aj iní, tak s tým nič urobiť nemôžem. Som slobodná a nemyslím si, že je až také nepochopiteľné, že sa môžem zapáčiť aj inému mužovi ako vám,“ ohradila sa.
Zlostne si uvedomil, že má pravdu. Dnes mala oblečené krásne šaty farby popola z ruží. Na látke sa občas zaskvela aj hnedá lesklá niť, ktorá vytvárala súmerné obrysy kvetov. Aj vlasy mala učesané veľmi elegantne, vynímala sa na nich čerstvá ruža, ktorá ladila so šatami. Neušiel mu najmä hlboký výstrih, pričom mu otupeným telom, následkom alkoholu, prešla neznesiteľná túžba.
„Ste krásna,“ povzdychol si zrazu. „Neznesiem, aby sa okolo vás motali iní muži.“
Najprv ju jeho vyznanie prekvapilo, potom jej výraz zmäkol. „Ach, Wayne, keby ste vedeli, ako to dnes večer pristane vám! Od samého začiatku som túžila si s vami zatancovať, no pociťovala som aj niečo iné.“
Tanec už pomaly končil, avšak využila príležitosť a pritisla sa k nemu telo na telo. „Dnes večer prídem za vami,“ šepla mu nenápadne do ucha.
Preglgol a cítil, ako sa mu látka nohavíc napla. „Budem vás čakať. Nemeškajte,“ upozornil ju.
Zmyselne sa usmiala a uklonila sa mu, keďže hudba prestala hrať a tanečníci si mohli na chvíľu oddýchnuť.
Dlho za ňou hľadela a túžil len po tom, aby už všetci odišli a on s ňou mohol zostať sám. Potom uvidí, aká žiadostivosť ním lomcuje!

Robynne sa od Wayna odtrhla a zamierila k stolu s nápojmi, aby si aspoň trochu oddýchla. Odrazu jej bola mužská spoločnosť nepríjemná. Zrejme mal pravdu, keď tvrdil, že muži sa o ňu zaujímajú čisto z chlipných dôvodov. Ale koniec koncov, to isté robil aj on, či nie? Aj tak sa však k pánom nevrátila, aby sa opäť zapojila do debaty a radšej pozorovala ostatných.
Zahliadla grófku Eppersonovú, s ktorou sa na minulom plese nemohla zoznámiť kvôli nehode, avšak ospravedlnila sa jej a obe si hneď padli do oka. Tiež spoznala lady Saintmorovú, ktorá, ako sa zdalo, sa usilovala doslova žiariť na plese, preto sa mužom priam vnucovala. Táto lady sa jej nepáčila. Bola povrchná a namýšľala si, že je viac ako ostatní len vďaka vplyvnému manželovi. Zapáčili sa jej aj barónky Georgettová a Benkleyová. Naozaj milé dámy.
Medzi šľachtou sa teda nájde veľa prívetivých ľudí, ktorým nevadí jej mestský pôvod.
„Dobrý večer, mylady,“ oslovil ju zrazu známy hlas, ale aj tak až nadskočila, lebo sa práve nachádzala hlboko vo svojich myšlienkach.
Prudko sa obrátila a vzápätí ju premohol ďalší šok, keď zbadala človeka pred sebou. Bol to Damyan!
„D-dobrý večer,“ vysúkala zo seba a snažila sa príliš nevyvaľovať oči.
„Dnes večer vám to veľmi pristane, mylady,“ zalichotil jej, no nezastavil tým nevôľu, ktorá ju začala premáhať. Damyan si len tak príde dolu, po troch mesiacoch, kedy sa s ňou vôbec nerozprával, ba dokonca sa jej vyhrážal, a myslí si, že sa ešte stále môžu priateľsky zhovárať! To je teda vrchol neúcty!
Jej bedlivému zraku neušlo, že je veľmi bledý, dokonca viac, ako si ho pamätala. Oblečený bol rovnako pekne ako jeho brat. Bohužiaľ však nikdy nevyžaroval toľko čo Wayne. Damyan bol pekný ako anjel, no z jeho staršieho brata priam sršala živočíšna príťažlivosť, ktorá väčšinu žien opantávala, rovnako ako ju. Damyana skôr ľutovali, lebo sa nikdy popri Waynovi nemohol tak presadiť, ako by si možno prial.
„Aj vám,“ odvetila chladne a trochu sa od neho odvrátila, aby ďalej pozorovala tancujúcich ľudí.
Pozoroval jej profil najprv zamyslene, potom zažmurkal. „Možno je to iba môj pocit, ale z vášho správania som vytušil nedôveru, Robynne.“
Priam nadskočila, keď ju oslovil menom. „Bola by som radšej, keby sme zostali pri formálnom oslovení, pane.“
„Takže moje tušenie bolo správne. Avšak musím vám pripomenúť, že vy sama ste ma kedysi vyzvali, aby som vás oslovoval menom.“
„Sám ste povedali, že to bolo kedysi. Svoju žiadosť však beriem späť, pane,“ odsekla hrubo a keď k nej podišiel neznámy šľachtic, prijala jeho ponuku do tanca ešte skôr, ako sa stihol vysloviť.
Damyan hľadel za vzďaľujúcou sa macochou a povzdychol si. Bude to ťažšie, ako si myslel. Príliš sa spoliehal na Robynninu zhovievavosť, až nadobudol pocit, že ho celkom iste prijme s otvorenou náručou. Najradšej by sa vyfackal. Byť zhovievavý totiž neznamená byť aj hlúpy!
Uprene pozoroval, ako sa ladne vznáša aj s tanečníkom, ktorý do nej niečo zanietene hustil. Je taká krásna! Panebože, koľko nocí už prebdel, lebo na ňu musel neustále myslieť!

Dalia sa usmiala, keď zbadala mladšieho brata. Nepriblížila sa však k nemu, pretože mala ešte stále v pamäti jeho ostré slová a takisto jej nechcel pomôcť pri odstránení macochy! Okamžite ju premohol hnev. Tá mrcha dnes žiarila, aj keď to mal byť jej ples! Videla ho, ako tancuje s inými mužmi a potom aj so samotným Waynom. Najprv vyzeral byť nespokojný, ale potom mu tá nehanebnica niečo pošepla a on sa úplne zmenil. Usmieval sa a venoval sa hosťom presne tak, ako mal už od začiatku. Má naňho príliš veľký vplyv! Ach, keby len prišla jej priateľka! Zdá sa však, že na ňu úplne zabudla a nedala si ani do päty list od nej. Nuž čo, bude si musieť poradiť sama.
Potriasla hlavou, aby vypudila nepríjemné myšlienky, no pomaly jej dochádzalo, aký je skutočný význam tohto bálu. Ľudia sa prišli zabávať, ale nie s ňou! Bavili sa medzi sebou a na oslávenkyňu celkom zabúdali. Dámy ju takpovediac odmietli a nechceli ju opäť zapojiť do rozhovoru. A páni... tí sa nenamáhali vyzvať do tanca starú dievku. A tak tam stála skoro v kúte a aj keď by sa dalo povedať, že bola najdôležitejšou osobou večera, nikto si ju nevšímal.
Utrápene si vzdychla, ale v podstate už bola na podobné odmietanie zvyknutá. Potrebovala si aspoň trochu vydýchnuť a nemala už chuť odháňať ten nástojčivý pocit, že je v sále navyše, preto vyšla veľkými dverami z obrovskej miestnosti. Zamierila von. Napriek tomu, že cez deň sa šplhali teploty do neuveriteľných výšav, v noci sa vždy mierne ochladilo. Dnes jej to však nevadilo. Konečne bola sama! Možno to je práve jej údel. Byť sama a nesnažiť sa ulahodiť ostatným, ktorí ju aj tak odmietali a neoceňovali jej snahu ani zamak. Objala sa rukami a uprene sa zahľadela ponad striekajúce fontány a živé ploty do diaľky, kde sa začínal hustý les, v ktorom sa nedávno stratili brat s macochou v snehovej búrke. Odrazu sa zamračila. Možno práve vtedy sa dali dokopy! osvietilo ju poznanie. Nahlas zakliala. Mohla tomu zabrániť, keby sa viezla s nimi!
„Už dávno som nepočul dámu tak neslušne nadávať, slečna McCaldenová,“ ozvalo sa za ňou a jej zamrelo srdce.
Ak sa nemýli, a určite sa nemýli, lebo ten nenávidený hlas by spoznala všade, tak práve za ňou stojí...
„Lord Gallagher!“ zvolala nazlostene, keď sa k nemu otočila tvárou a od šoku vstala.
„Ach, rozmýšľal som ako budete reagovať, keď ma uvidíte. Predpokladal som správne, že budete radosťou celá bez seba,“ riekol ironicky a uškrnul sa. Až zvrátene sa bavil na zlosti, ktorá ňou lomcovala.
„Čo tu robíte?!“ zasyčala rozzúrene. „Ja som vás rozhodne nepozvala!“
„Ale váš brat bol natoľko predvídavý...“ usmieval sa od ucha k uchu a pozoroval ju, ako sa rozohnila.
„Za to mi zaplatí!“ vyhlásila.
„Čím to je, že vždy v mojej prítomnosti zabudnete na slušné správanie dámy, slečna McCaldenová?“ nadvihol obočie, predstierajúc vážnosť.
„Asi preto, že ste neznesiteľný!“ zvolala a pustila sa dolu schodmi.
„Čo to robíte?“ prekvapene ju dobehol.
„Snažím sa vás striasť, ak je to možné,“ odsekla podráždene. Mala zlú náladu už predtým, ale on ju ešte znásobil. Tak veľmi ho neznášala!
„Nuž, budem vás musieť sprevádzať, aby sa vám náhodou niečo neprihodilo,“ oznámil jej.
Ešte zrýchlila krok a vydala sa po cestičke, ktorá obkolesovala celý dom.
„Chcete chodiť dookola a to úplne bez slova?“ zasmial sa po chvíli ticha.
„Vás to nemusí ani najmenej zaujímať!“
„Keďže musím tú cestu absolvovať s vami, mal som pocit, že tá otázka je priam životne dôležitá.“
Rozčuľovalo ju, ako predstieral vážnosť a mala chuť mu vylepiť zaucho. „Môžete sa odpojiť a ísť zabávať lady Saintmorovú!“ navrhla.
Tentoraz naozaj zvážnel. „Odkiaľ viete o lady Saintmorovej?“
„Preboha, hovoria to všetci! Nabudúce si radšej nájdite milenku, ktorá o tom nebude vykladať každému na počkanie,“ poradila mu.
„S lady Saintmorovou som strávil iba jedinú noc, slečna McCaldenová,“ netušil, prečo odrazu považuje za také dôležité, aby jej situáciu vysvetlil.
„To ste mi naozaj prezrádzať nemuseli,“ odfrkla si so sarkazmom v hlase a odrazu sa zastavila. Dôvodom bolo, že vďaka rýchlemu tempu sa zase ocitli pri vchodových dverách.
„Ach, bodaj by vás to už omrzelo!“ vyslovila nahlas svoje želanie a to veľmi podráždene.
„V to ani nedúfajte, slečna McCaldenová,“ znova sa uškŕňal.
Vrhla naňho vražedný pohľad a zamierila cez trávnik do parku. Dúfala, že sa ho tam zbaví.
„Tak veľmi sa ma chcete striasť, slečna McCaldenová?“ spýtal sa pobavene, keď ju opäť dobehol a obaja vykročili zarovno po dláždenej ceste.
„Ani neviete, ako veľmi!“ zvolala. Ocitli sa pri kamennom jazdcovi na koni, ktorý mal predstavovať Wayna.
„Prečo? Nie je vám príjemná moja spoločnosť?“ zasmial sa.
„Vy veľmi dobre viete, že nie je!“ obvinila ho a zabodla mu prst do hrude. „Och, už dávno mám chuť vykričať vám, aký ste hrozný hulvát! Najradšej by som vás už nikdy nestretla, preto som vás sem nepozvala! Vždy ste mi boli nepríjemný, no potom čo sa stalo na plese u Eppersonovcov, ste mi ešte protivnejší. Neznášam vás!“
Fascinovane ju pozoroval pri jej monológu. Zdalo sa mu, že vlasy jej zelektrizovali. Oči žiarili hnevom a prsia sa jej prudko dvíhali a zase klesali. Zatúžil sa ich dotknúť, aby zistil, či sú naozaj také poddajné, aké sa zdajú byť. Prečo si nikdy nevšimol, aká veľká zmyselnosť drieme v tejto žene?
„Takže to vás trápi?“ zašepkal odrazu nebezpečne tichým hlasom.
„Č-čo?“ zajachtala, prekvapená jeho náhlou zmenou.
„Že som vás prinútil po niečom túžiť? Alebo to bolo skôr vaše telo, ktoré túžilo po dotykoch?“ priblížil sa k nej.
„A-ale... nie! Tak som to nemyslela... ja...“ koktala a ustupovala pred ním. Všimla si jeho podmanivý pohľad, ktorý ju desil. Oči mu žiarili zvláštnym svitom.
Chcela mu utiecť, no zakvílila od zdesenia, keď narazila chrbtom o vysoký kamenný podstavec, na ktorom socha stála.
Nemala, kam ujsť a tak mu dala možnosť priblížiť sa k nej tak blízko, až zacítila teplo jeho veľkého tela.
„Zmenili ste sa, slečna McCaldenová,“ riekol tým čudným hlasom. Zrak mu pritom padol na jej prsia, ktoré sa jej chveli ešte viac, ako pred chvíľou.
„Pribrala som...“ pokúsila sa zľahčiť napätú situáciu dokonca aj tou nenávidenou témou. Za posledné týždne pribrala šesť kíl! A šaty jej museli dvakrát rozširovať! Veľmi sa za to hanbila.
„Možno, ale nemajte strach. Veľmi vám to pristane,“ odhadol jej pocity a vzápätí ju na jej obrovské zdesenia schmatol okolo pása a prudko si ju pritisol k sebe.
„Prestaňte! Čo to robíte?!“ vyhŕkla vystrašene.
„Ani sám neviem,“ priznal. „Ale túžim to spraviť, odkedy som vás dnes zbadal. Možno už skôr.“
„Okamžite ma pusťte!“ vrátil sa jej hlas, avšak len na chvíľu.
„Až o chvíľu,“ uškrnul sa, zosilnil zovretie a prisal sa perami na jej pery.
Vyvalila oči a snažila sa mu vykrútiť, no on ju nepustil. Naopak, vinul si ju k sebe ešte prudšie. Metala sa sem a tam, nepomohlo jej to.
Keď zistila, že snaha je márna, bezmocne sa uvoľnila. Vtedy trochu povolil zovretie, avšak iba preto, aby ju jednou rukou jemne pohladil po líci. Privrela oči a vzápätí sa dostavil pocit, aký nepoznala. Mierne zaklonila hlavu na stranu a uvedomila si mäkkosť jeho pier. Z úst sa jej vydral tichý povzdych. Využil, že na chvíľu pootvorila ústa a vkĺzol do nich jazykom. Zmeravela a opäť sa mu pokúšala vykrútiť, lež nepustil ju. Jazykom skúmal vnútro jej úst a vyzýval jej jazyk k činnosti. So zrýchleným dychom mu bojazlivo vyšla v ústrety a pocítila ešte intenzívnejší pocit závratu. Takže takto sa bozkáva! O toto všetko prichádza, keď zostáva starou dievkou!
Vychutnávala ten blažený pocit a zabúdala na všetko okolo seba, avšak jemu iba obyčajné bozkávanie nestačilo. Bol zvyknutý na viac a okrem toho už dávno túžil dotknúť sa jej. Preto zdvihol ruku a pritisol ju na jej prsník, ktorý spolovice odhaľoval hlboký výstrih.
Stuhla a práve strach z neznámeho ju prinútil vrátiť sa do reality a dodal jej silu potrebnú na to, aby ho od seba odsotila.
Prekvapilo ho to, preto ju pustil. Obaja na seba chvíľu civeli, potom sa Dalia napriahla a strelila mu poriadnu facku.
„Vy.... vy odporný...“ nenachádzala slová, ktorými by ho počastovala. Ani jedno totiž nevyjadrovalo ten obrovský hnev, ktorý ju ovládol.
„Dalia...“ oslovil ju menom, ale to ju rozzúrilo ešte väčšmi.
„Už nikdy sa ku mne neopovážte priblížiť, lebo... uvidíte!!“ vykríkla a rozbehla sa od neho preč.
Napriek tomu, že bola taká nahnevaná, že by najradšej začala rozbíjať predmety, ktoré by sa jej dostali pod ruku, zdesene si uvedomila, ako jej telo reagovalo na jeho intímne dotyky. Prsia jej akosi zvláštne oťaželi a bradavky stuhli tak, ako pri ich prvom, avšak nie tak dôvernom, dotyku ich tiel. Zahanbená utekala rovno do svojej izby, prebehnúc pritom popri udivených hosťoch, aby sa tam aspoň trochu upokojila. Nič však nepomohlo, neustále cítila jeho pery na svojich a tú príliš odvážnu ruku, ktorá sa jej tak žiadostivo dotýkala.