Bella noverca LI.kapitola

LI.kapitola – Spor pokračuje

Niekto jej odrazu položil ruku na rameno. Robynne vyskočila na nohy, pobúrená toľkou opovážlivosťou.
„Predsa som vám jasne povedala, aby ste sa ma nedotýkali!“ skríkla, no v tom si uvedomila, že hľadí do prekvapenej Waynovej tváre. Nebol upravený ako zvyčajne. Vlasy, inokedy dokonale stiahnuté stužkou, sa mu teraz uvoľnili a líca mal nezvyčajne ružové. Nepochybne z dlhej jazdy na koni.
„Nepamätám si, že by ste to spomínali,“ okamžite stiahol ruku a odstúpil o krok ďalej. „Ak si to už naozaj neželáte...“
„Ach, Wayne...“ povzdychla si, vediac, že vďaka svojej hlúposti mu teraz bude musieť všetko prezradiť.
Nič nehovoril. Iba na ňu hľadel a žiadal vysvetlenie už len pohľadom prenikavých modrých očí.
„Tie slová neboli adresované vám. Iste si to už domysleli,“ jemne sa usmiala a podišla k nemu.
Zdalo sa, že ho to upokojilo, keďže v tom okamihu rozhodne nemal chuť na hádky. V poslednom čase sa totiž vadili takmer neustále.
Jeho výraz zmäkol. Položil jej ruky okolo pása a rázne si ju pritiahol k sebe. Zľahka ju pobozkal a malú chvíľu iba vychutnával ich tesnú blízkosť.
„Prečo ste reagovali tak prudko?“ pýtal sa presne podľa jej očakávania.
„Wayne...
„Vraveli ste,“ nedal sa odbiť, „že nechcete, aby sa vás dotyčný zase dotkol...“ nedokončil, lebo mu to konečne došlo.
Odtiahol sa od nej a zmrazil ju nahnevaným pohľadom. „Pokúsil sa vás niekto obťažovať?!“
„Nepreháňajte, Wayne...“
Prerušil ju však nazúrenými slovami: „Alebo ste tu mali s niekým tajnú schôdzku a nevyšlo vám to podľa vašich predstáv?!“
Zalapala po dychu. „Upokojte sa, Wayne! Nedovolím vám, aby ste sa voči mne správali tak nepekne,“ upozornila ho.
„Kto to bol?“ s prižmúrenými očami si založil ruky na prsiach.
„Váš brat,“ odvetila potichučky v nádeji, že to nezačul. Nemala však šťastie.
Prekvapene spustil ruky a nechápavo sa na ňu zahľadel. „Damyan?“ uisťoval sa.
Od nervozity mala sto chutí mu odvrknúť, či má aj iného brata, no zdržala sa. Nechcela sa pohádať aj s ním. Najmä nie s ním.
„Áno, Damyan,“ potvrdila s povzdychom.
„Siahol na vás?“ spýtal sa ohromene.
„Totiž on chcel... chcel, aby sme sa pozhovárali,“ vyjavila mu nakoniec pravdu. „Určite nemal v úmysle byť hrubý.“
„Dúfam, že nie,“ krútil hlavou. „Zmierili ste sa? Konečne pochopil, že celý ten čas bol na vine iba on?“
Zaťala zuby. To ju tu naozaj všetci považujú za hlupaňu, ktorá každému naletí?!
„Prišiel na to, ale bohužiaľ už bolo neskoro,“ vyhlásila rozhodne.
„Ako neskoro?“ čudoval sa.
„Ak ste si náhodou nevšimli, on ublížil mne! Viackrát som sa pokúšala o zblíženie, no bez úspechu. Pred dvoma mesiacmi som svoju snahu vzdala. Preto sa u mňa váš brat nedočkal takých slov, ktoré by mu možno vyhovovali viac,“ odpovedala ľadovo a otočila sa k Waynovi chrbtom, zahľadiac sa ponad trblietajúcu sa hladinu rybníka.
„Teda ste neprijali jeho ospravedlnenie?“ žasol Wayne.
„Presne tak,“ preglgla a čakala na jeho reakciu. Vedela však, že nech by bola akákoľvek, svoje rozhodnutie nezmení.
„Takúto vás nepoznám,“ prihovoril sa jej potichu. „A pravdupovediac ma vaša zmena trochu desí,“ priznal.
„Myslite si, čo chcete,“ odsekla, cítiac vo vnútri obrovskú ľútosť, že musí byť k nemu taká chladná. Nemá sa však čomu čudovať. Dokonca aj on ju považuje za naivnú sedliačku.
„Naozaj?“ zatiahol, už nebezpečne blízko. „Myslím, že nie.“
Priam nadskočila od prekvapenia, keď ju schmatol okolo drieku a silno si ju k sebe pritisol. „Nedopovedal som. Taká chladná ma totiž neuveriteľne vzrušujete,“ šepol jej do ucha hlasom, nabitým vášňou.
„Wayne!“ okríkla ho vystrašene a začala sa horúčkovito obzerať okolo seba. Pritom sa snažila mu nejako vykrútiť.
On ju však nepustil. „Nezaujíma ma, čo je medzi vami a mojím mladším bratom, Robynne. Teda ak by váš vzťah nemal podobný charakter, ako je ten náš,“ zasmial sa. „Som príliš sebecký na to, aby som teraz brata obhajoval,“ vyhlásil a rukami prešiel vyššie na jej prsia, ktoré okamžite oťaželi túžbou.
„Tu nie... Wayne,“ vytisla zo seba s námahou. Z jeho majetníckych dotykov sa jej podlamovali kolená.
„Tak poďme dovnútra. Ale rýchlo, lebo to už dlhšie nevydržím!“ pustil ju a obaja sa rýchlym krokom pobrali do domu. Vedeli, čo ich čaká a už vo vstupnej hale neboli schopní vydržať to napätie.
Nevšímajúc si možných svedkov, vzal ju Wayne do náručia a žiadostivo ju bozkával, kým bežal hore, berúc tri schody naraz.

Lord Gallagher sa po dlhej vychádzke na koni cítil unavený, aj tak však nechal priateľa, ísť za svojou „vyvolenou“. Hoci mu dosť prekážalo, že ho nepozval ani na ďalší pohárik. Nechápal, čo sa to s Waynom deje a trápilo ho to. Tá žena si ho dokonale omotala okolo prsta. Nech aj jeho priateľ donekonečna tvrdí, že k nej nič necíti, rozhodne sa tak nespráva. Veď len pred chvíľou utekal za ňou ako zamilovaný mladík!
Finley pokrútil hlavou a v duchu sa zaprisahal, že on sa v podobnej situácii nikdy neocitne. Len čo si to však pomyslel, v mysli sa mu zjavil obraz nazúrenej ženy, ktorá vyžarovala zmyselnosťou, rovnako ako jej telo. Keď sa dotkol jej pŕs, mal pocit, že nikdy nehladkal niečo tak poddajné.
Zažmurkal, aby sa prebral zo snenia a prudko pokrútil hlavou. Musí sa začať ovládať, lebo aj teraz cítil, ako sa mu napínajú nohavice. Je možné, že túži po starej dievke? Naozaj sa už načisto zbláznil?!
Uviazal požičaného žrebca vonku, aby sa mohol popásť a chystal sa zamieriť k veľkému domu. Najradšej by už bol doma. S Waynom sa v poslednom čase nedalo ani poriadne porozprávať!
Akurát sa chystal obrátiť, keď zbadal ženu, na ktorú myslel pred malou chvíľou, ako sa naštvane rúti k nemu.
Uškrnul sa a vopred sa tešil na zábavu, ktorú v nasledujúcich minútach zažije. Dalia McCaldenová bola neustálym zdrojom prekvapení, pomyslel si, hľadiac pritom na napnutý živôtik. Taká škoda, že nosila také staromódne odevy! Boli zapnuté až ku krku.
„Dobrý deň, slečna McCaldenová,“ pozdravil ju prvý a úctivo sa uklonil.
„Iste si domyslíte, že vo vašej prítomnosti zo mňa všetka radosť z neho vyprchala,“ vychrlila naňho a on s pobaveným úškrnom zaregistroval, že sa očividne prišla hádať. Neprekážalo mu to, aspoň sa trochu pobaví, kým odíde.
„Veľmi ľutujem, že na vás pôsobím tak negatívne. Nemáte chuť sa poprechádzať?“ ponúkol jej rameno
Ona si však pohŕdavo odfrkla. „No dovoľte! Vás by som sa nikdy v živote dobrovoľne nedotkla!“
„Ozaj?“ nadvihol obočie, no radšej sa k minulému večeru nevracal, aby zase nemal problémy so sebaovládaním. Ešte by sa o tom dozvedel Wayne! Iste by mu to chcel vytmaviť, ak nie ho rovno vyzvať na súboj! A to veru nechcel kvôli obyčajnej starej dievke.
„Áno!“ tvrdila. „Vlastne som za vami prišla, aby som vám povedala, že vaše priateľstvo s mojím bratom sa mi vôbec nepáči!“ vyhlásila a založila si ruky na prsiach.
Zamračil sa a veselosť z neho razom zmizla.
„Nepáči sa vám naše priateľstvo?“
„Presne tak! Bolo od vás veľmi nezodpovedné, že ste boli tak dlho preč. Ktovie, čo sa môjmu bratovi mohlo všetko stať, keď bol len s vami. Váš osud je mi ukradnutý, ale bola by som radšej, keby ste sa s Waynom už nestretávali,“ oznámila mu a vyzerala pritom ako kráľovná, ktorá rozkazuje svojmu nehodnému služobníkovi.
Novovzniknutá situácia ho mierne nahnevala. Nebol ten typ, čo by sa hádal, ale táto žena prekračuje všetky medze. Predtým sa na jej štipľavých poznámkach dobre bavil, teraz zašla priďaleko, keď sa opovážila mu rozkazovať.
Aj tak sa však snažil zachovať rámec slušnosti. „Ste snáď Waynova manželka, že sa odvažujete o ňom rozhodovať? Alebo dokonca moja, keď sa opovažujete mi niečo prikazovať?“
„Vaša manželka?! Božemôj, to by som sa radšej pod zem prepadla!“ zvolala teatrálne a znechutene si odfrkla.
Zhlboka sa nadýchol nad takou urážkou. „O našom priateľstve s Waynom sa nebudeme baviť. Viete, slečna McCaldenová, že ste mi vlastne nikdy neprezradili dôvod vašej neznášanlivosti?“ uprene sa na ňu zahľadel.
„Stačilo mi vidieť vaše spôsoby!“ odsekla.
„Aha. Pokiaľ viem, ja som sa k vám nikdy nesprával nezdvorilo,“ snažil sa hovoriť pokojne, aj keď mal chuť potrestať ju bozkom za to, ako veľmi ním opovrhuje. Netušil prečo, no začínalo mu to veľmi vadiť.
„Ale ten váš posmešný tón! Akoby som bola vyvrheľ spoločnosti, keď som stará dievka! Akoby som za to mohla!“ Kričala naňho veci, o ktorých nemal čo vedieť a o ktorých pôvodne nemala ani pomyslenia, že by mu ich prezradila.
„A kto za to teda môže, ak nie vy?! Len sa na seba pozrite! Vyzeráte, že ste si o to svojím oblečením priam koledovali!“ osopil sa na ňu hrubo.
Otvorila ústa, potom ich zavrela a vzápätí vyhŕkla: „Mám svoje dôvody na to, aby som bola starou dievkou! Verte mi, že som sa o to neprosila, bol to môj osud. Ale my tu vôbec neriešime moju spoločenskú situáciu, ale vaše hrubé spôsoby, ktoré ma vždy urážajú. Nemôžem za to, že som škaredá! Tak už s tým prestaňte a radšej sa mi vyhýbajte!“ Šokovaná tým, čo o sebe povedala, si prikryla ústa rukou a rozbehla sa tým smerom, odkiaľ prišla. Chcela mu vynadať a vyvŕšiť sa na ňom, no už zase sa v jeho prítomnosti načisto strápnila. Čím to bolo, že už len svojou blízkosťou ju nútil vyjaviť o sebe aj tie najhoršie tajomstvá?!
Po pár krokoch ju Finley schmatol za lakeť a prudko pritiahol k sebe. „Stojte, slečna McCaldenová. Toto si totiž musíme vyjasniť.“
„Pusťte ma!“ snažila sa mu vykrútiť.
On ju však držal pevne. „Povedzte mi, kde ste prišli na to, že ste škaredá?“
„Nemienim tu teraz s vami diskutovať o takej chúlostivej záležitosti!“ zvolala hystericky, mysliac si, že ju chce zámerne ponížiť a vysmievať sa z nej.
„Teraz ma dobre počúvajte. Nikdy ste neboli škaredá. Iba tieto otrasné háby vás potláčajú. Na plese ste doslova žiarili. Preto som vás aj... pobozkal,“ dodal potichu a zahľadel sa na jej pery, ktoré mu včera dopriali toľký pôžitok.
„Okamžite o tom prestaňte rozprávať!“ zajačala poriadne hlasno.
Potriasol hlavou, aby zistil, či načisto neohluchol, potom si ju silno pritisol k sebe. „Nekričte, slečna McCaldenová, ale hlavne mi nerozkazujte. Budem o tom včerajšom bozku hovoriť, kedy chcem, lebo sa mi veľmi páčil,“ vydýchol a v tej chvíli ju opäť pobozkal.
Otvorila ústa od ohromenia nad toľkou opovážlivosťou. Využil to a prehĺbil bozk.
„N-nie,“ krútila sa mu v náručí, lež on ju namiesto toho, aby ju pustil, pritisol o kmeň stromu a nohu prudko vrazil medzi jej nohy.
„Č-čo... to... robí-te?!“ vyrazila zo seba, no chtiac-nechtiac sa jej bozk začínal čoraz viac páčiť.
Začala bojovať s väčšou vervou. Búchala mu päsťami do hrude, ktorá bola ako z ocele. Nepomohlo to, iba ju navyše k tomu všetkému rozboleli ruky.
Vzdala to, presne ako minule, a uvoľnila sa. Opätovala mu bozky bez toho, aby si niečo vyčítala a vychutnávala iskry, ktoré medzi nimi lietali. Občas jej z hrdla unikol vzdych, ktorý mu rozvibroval hrdlo a neuveriteľne ho vzrušil. Až jeho narastajúca túžba ju tak vyľakala, že sa odhodlala na najhoršie – nečakane ho uhryzla do jazyka.
Zavyl od bolesti a pustil ju. Nečakala, že tak rýchlo odstúpi a tak sa zošuchla po kmeni hrubého stromu rovno na zadok.
„Au!“ vykríkol a vraštil tvár od bolesti.
„Za-zaslúžili ste si t-to!“ jachtala, ešte stále príliš vydesená na to, aby začala kričať aj ona. Avšak nie od bolesti, lež od hnevu.
„Chceli ste to presne ako ja, slečna McCaldenová,“ upokojil sa trochu, no bolo na ňom stále vidieť, ako ho to bolí.
„Tak to teda nie!“ s námahou sa postavila. „Už minule som vám povedala... to ste nemali!“
Sťažka dýchala, ale rozhodne nemienila premrhať takú dobrú príležitosť, aby mu vylepila ďalšie poriadne zaucho. Preto sa napriahla a tresla ho po tvári už druhýkrát za jeden týždeň.
Intenzita úderu ho mierne omráčila. „Aha. Takže budeme predstierať?“ nadvihol obočie.
Keď mu však chcela ešte jednu vraziť, schmatol ju za ruku a varovne pokrútil hlavou.
„Hádam ste si domysleli, že o ten bozk ste si priam pýtali,“ prehovoril pokojne.
„O čom to hovoríte?!“
„Vy ste boli na mňa hrubá. Preto som vás potrestal,“ ústa mu skrivil povestný úškľabok.
Nazúrene ho odsotila a odpochodovala preč.
Začula ešte jeho veselý smiech, avšak nie zastonanie, keď zistil, že z jazyka sa mu rinie krv.