Bella noverca LIII.kapitola

LIII.kapitola – Konečné rozhodnutie

„P-prišla som sa s vami... pozhovárať,“ dostala zo seba Robynne a usilovne si pritom hrýzla peru. Nepochybný znak toho, že bola veľmi nervózna. Všimol si to, no nekomentoval to.
Jeho nálada sa usídlila na bode mrazu, avšak jeho telo si myslelo čosi úplne iné. Stála pred ním v tenučkých, belasých šatách, ktoré sa z vychádzajúcim slnkom stávali priesvitnými. Proti svojej vôli po nej zatúžil, keďže večer od nej tak rýchlo odišiel. Ešte skôr, ako stihol ukojiť svoje, a iste aj jej, túžby.
„O čom?!“ vyštekol.
„O-o našej včerajšej hádke,“ vytisla zo seba.
„O akej hádke? Ja som sa s vami nehádal,“ odsekol.
Obočie jej samovoľne vyletelo nahor, keď tak rozhodne popieral, že to bol on, kto tak nepochopiteľne reagoval na jej vyznanie.
„Niečo sa vám nezdá?“ prižmúril oči, keď videl jej neveriaci výraz.
„Prepáčte, ale musím s vami nesúhlasiť. Nebola som to ja, kto včera začal kričať,“ povedala nahlas, aj sama sa čudujúc svojej rozhodnosti.
„Správali ste sa neprístojne a tak som sa nahneval. Nevidím na tom nič zlé,“ mlel ďalej, ale mal očividne poriadne vypité. Zdalo sa jej, že si dokonca nespomína na detaily včerajšej výmeny názorov.
„Nie som si istá, či mi rozumiete... mylord,“ prihovorila sa mu.
Okamžite po nej strelil pohľadom. „Vraciame sa k starým spôsobom, mylady?!“
Prekvapilo ju, že na oficiálne oslovenie reagoval tak prudko, preto sa rozhodla ho ďalej nedráždiť a radšej sa s ním porozprávať inokedy.
„Zrejme by náš ďalší rozhovor viedol k ďalšej hádke... a to nechcem. Preto ho odložíme na neskôr,“ vyhlásila a obrátila sa mu chrbtom, aby z miestnosti odišla.
No on ju zadržal, keď nahlas zvolal: „Myslíte si, že nie som schopný chápať, keď mám trochu vypité?!“
Zarazila sa a otočila sa zase k nemu. „Tak som to nemyslela...“
„Mám pocit, že áno!“
Na jej veľké zdesenie vstal z kresla a priblížil sa k nej. Z očí mu šľahali blesky, ktoré len znásoboval vypitý alkohol.
Nohy akoby jej vrástli do zeme. Nemohla sa ani pohnúť. Keď k nej prehovoril, jasne cítila z jeho dychu obrovské množstvo whisky.
„Na čo ste sem prišli? Chceli ste sa presvedčiť, že situáciu zvládate oveľa lepšie, vzhľadom na to, že ja som sa ožral skoro do nemoty?!“
Vytreštila oči. Takto sa s ňou ešte nikdy nerozprával.
„O čom to hovoríte? Nechápem, čo to má spoločné s...“
„Nehrajte sa na nevinnú, mylady! Iste ste sa naschvál obliekli tak vyzývavo, aby som pod nátlakom túžby splnil všetky vaše požiadavky!“ obvinil ju.
Skoro sa rozosmiala nad absurdnosťou jeho slov. Nevidela totiž na svojich šatách zapnutých skoro až ku krku nič vyzývavé. On však zrejme áno. Chcela sa uzmieriť, no vytušila, že nie je ten správny čas. Preto cúvla a priam sa rozbehla k dverám. Musí utiecť, inak Wayne urobí niečo, čo mu možno nebude vedieť odpustiť.
„Kam idete?!“ zrúkol nahnevane a pokúsil sa ju dobehnúť. „Ešte sme spolu neskončili!“
„Musím ísť preč,“ zvolala roztrasene a rýchlo stlačila kľučku. Vzápätí sa ocitla na chodbe a zhlboka si vydýchla, až keď za sebou zatvorila dvere. Počula tupý náraz a za ním salvu hlasných nadávok.
Rozbehla sa do svojej izby. Tam sa zamkla a klesla na posteľ, kde sa snažila spamätať z toho strašného incidentu. Vedela len jedno. Takéhoto Wayna už nikdy nechce stretnúť.

Niekoľko nasledujúcich dní sa bála vyjsť zo svojich komnát, preto zostávala vo vnútri. Wayne sa o nič nepokúšal, ani o ňom nič nepočula, lebo pýtať sa slúžky sa jej videlo priveľmi riskantné. Taká odlúčenosť však najprv viedla k smútku, neskôr k apatii a nakoniec sa noc čo noc zmietala v túžbe po jeho tele. Predtým si neuvedomovala, aká je na ňom závislá. Teraz chápala, že sa zblázni, ak sa neudeje prinajmenšom zázrak a on neuzná svoju chybu. Niečo také sa jej však zdalo absolútne nemožné.
Po dvoch týždňoch už nevydržala vo vnútri a potichu vyšla z izby. Na chodbe sa skoro zrazila s Daliou McCaldenovou, ktorá mierila práve do svojich komnát.
„Ale čo! Vy aj vychádzate z izby?“ spýtala sa posmešne.
„Dobrý deň,“ zamrmlala Robynne a chcela prejsť popri nej bez povšimnutia. Nevedela však ako to urobiť bez toho, aby sa rozmaznaná slečna McCaldenová nenahnevala. Rozhodne nemala chuť na ďalšie hádky.
„Už dlho som vás nevidela. Snáď sa vám niečo stalo?“ pýtala sa Dalia predstieraným sladkým hlasom.
„N-nie, len som trochu prechladla, nič viac,“ zaklamala Robynne.
„V takej horúčave? Dnes je totiž mimoriadne teplo,“ usmievala sa Dalia a v jej očiach Robynne vybadala triumfálny výraz. Netušila však, čo ho mohlo spôsobiť. Že by niečo vedela o nej a Waynovi? Zmocnila sa jej nervozita.
„A-áno, neviem ako sa to mohlo stať. Prosím vás, ospravedlňte ma. Po toľkom čase by som sa rada nadýchala čerstvého vzduchu,“ rýchlo sa s ňou rozlúčila a takmer utekala od nej preč.
Dalia sa pobavene rozosmiala. Všetko vychádzalo podľa jej predstáv a to ani nemusela prijať nejaké špeciálne opatrenia. Jediným mrakom jej dobrej nálady však naďalej zostával otravný lord Gallagher, ktorý teraz navštevoval panstvo McCaldenovcov dosť často. Úporne sa snažila nezostať s ním ani chvíľu osamote a zatiaľ sa jej to darilo, ale človek nikdy nevie. Musí byť veľmi opatrná. V jeho prítomnosti ju totiž jej telo doslova zrádzalo.

Robynne prudko otvorila veľké dvere, vedúce von a zhlboka sa nadýchla omamného vzduchu, nasýteného všelijakými vôňami. Bože, ako jej toto všetko chýbalo!
Veselým krokom sa pustila k stajniam, aby si dnes zajazdila. Veď práve preto si obliekla jazdecký oblek. Po toľkom čase, ktorý strávila zatvorená vo vnútri, sa na koni bude cítiť ako oslobodená z väzenia.
Do tváre sa jej vrátil úsmev, ktorý sa na nej už dlho neusídlil a hlasno zdravila všetkých, čo stretla. Koniari si skladali klobúky, keď ju zbadali. Potrebovali ich na ochranu pred páliacim slnkom. Robynne si však už teraz predstavovala peknú jazdu s verným Artexom v tieni veľkých stromov. Rozhodla sa ísť po pekne ceste, vedúcej až na lúky a pastviny.
Jeden mladík jej koňa s úsmevom osedlal a pomohol jej vysadnúť. Poďakovala mu a prudko popchla Artexa, aby sa už čím skôr rozbehol.
Vonku bolo naozaj krásne. Jar sa pomaly miešala s letom. Stromy už síce odkvitali a kvety vystriedali zelené plody, no aj tak sa jej zdali nádherné. V tráve rástli kvety všetkých farieb a ona zatúžila k nim privoňať. Pritiahla preto uzdu a zoskočila z koňa. Odtrhla jednu sedmokrásku a priblížila sa k nej, aby zacítila jej osviežujúcu vôňu.
Z mierneho snenia ju vyrušil dupot kopýt. Strhla sa a obrátila sa, aby zistila, kto sa to opovážil narušiť jej myšlienky. Keďže cesta sa takmer vôbec nezatáčala a tvorila len akúsi aleju, už z diaľky spoznala vo vysokom jazdcovi Wayna.
Zmocnil sa jej strach, lebo si spomenula na ich posledný rozhovor. V panike odhodila kvet na zem a vyskočila na Artexa. Vzápätí silno pritlačila nohy k jeho slabinám, až sa na chvíľu vzopäl a potom vyrazil šialeným tempom vpred.
Nanešťastie, to, čo sa jej predtým javilo ako výhoda, teda rovná cesta, ju prezradilo. Wayne ju totiž tiež zbadal, tak ako ona jeho a snažil sa ju dobehnúť.
Vedela, že je v nevýhode, lebo Cryos bol dvakrát tak rýchlejší, ako jej žrebec. Preto nasmerovala koňa pri prvej odbočke do lesa a spolu s koňom sa začali predierať hustým porastom.
Neuvedomila si však, že presne túto lesť použila, keď pred ním utekala minule. S tým rozdielom, že vtedy bola veselá a prenasledovanie brala ako zábavu.
Práve kvôli tomu, že Wayne už poznal jej zámer, zvolil kratšiu cestu a tak sa stalo, že pri východe z lesa ju dostihol a zahatal jej cestu k šírym planinám, ktorým predchádzala pekná lúka plná kvetov, na ktorej sa teraz ocitli.
Vystrašene zoskočila z koňa a tackavo sa chcela vrátiť späť do lesa, zase ju však zastavil slovami: „Pokúste sa utiecť a zase vás chytím.“
Zastavila sa, no neobzrela sa, aby sa mu nemusela pozrieť do tváre. Pri jeho hlase sa jej totiž roztriasli kolená a telo po ňom okamžite zatúžilo. Nie! Musí tomu čeliť.
„Zdá sa, že útek sa vám zase nepodaril,“ poznamenal.
„Všimla som si,“ zahundrala podráždene. Nemusí jej to ešte aj pripomínať. A tiež jej telo nemusí tak horieť! Hnevala sa sama na seba, že ho nechala, aby nad ňou získal takú obrovskú moc.
„Nechápem však, prečo ste vlastne utekali. Hádam predo mnou niečo tajíte?“
Stále sa tvrdohlavo odmietala k nemu otočiť tvárou. „Možno som nechcela, aby som zase musela čeliť vašim urážlivým slovám!“
„Nepamätám si, že...“
„Ja však áno!“ zvolala a konečne sa k nemu obrátila. Okamžite to však oľutovala, lebo sa jej zdalo, že ešte nikdy nebol príťažlivejší. Sťažka preglgla, keďže zbadala v jeho magických modrých očiach rovnako veľkú túžbu. Očividne sa ledva ovládal.
„Vtedy v pracovni som asi reagoval naozaj nevhodne... a možno aj predtým,“ súhlasil neochotne.
„Asi?! Obvinili ste ma z toho, že... Nie. Nechcem už o tom hovoriť. Zrejme bude najlepšie, keď sa prestaneme stýkať a budeme sa jeden druhému vyhýbať. Inak by sme sa zase pohádali a to je predsa iba zbytočné mrhanie časom a energiou,“ vyhlásila, avšak ani sama si nebola istá. Ako by aj mohla, keď sa práve v tej chvíli čoraz viac rozpaľovala a v mysli jej blúdili rozhodne neslušné myšlienky o tom, čo by spolu mohli robiť.
„Ani sama neveríte tomu, čo vravíte,“ povedal potichu a priblížil sa k nej. Ona však zdesene ustúpila.
Keď sa nedal odradiť, stala sa strašná vec. Narazila chrbtom o strom a nemala, kam uniknúť.
„Viem, čo hovorím... nemali by sme... nevyjasnili sme si všetky záležitosti,“ habkala, ale dych sa jej ohromujúco zrýchlil, keď zacítila jeho mužnú vôňu. Cítila, že sa už dlhšie neudrží.
„Mala by som sa vrátiť...“ vyhlásila a pokúsila sa odísť, no on ju rukami priklincoval o strom.
„Aby ste sa zase zatvorili vo svojej izbe na ďalšie dva týždne? Verte mi, že taký dlhý čas by som už nevydržal. Už teraz mám totiž podobný pocit,“ šepkal zmyselne a ona vôbec netušila, ako sa mohol tak zmeniť.
„Netuším, o čom hovoríte,“ pokúsila sa to zahovoriť, ale on s úsmevom dravca pokrútil hlavou a vzápätí sa k nej prudko pritisol.
„Samozrejme, že to viete. Chcem vás presne tak, ako vy chcete mňa!“ povedal a vášnivo sa jej prisal na pery.
Nemohla už viac odolávať. Úplne ju totiž ochromil povznášajúci pocit jeho blízkosti. Rýchlo otvorila ústa, aby jeho jazyku umožnila vkĺznuť dnu a slabo zavzdychala, keď sa ich jazyky preplietli.
Na nič nečakal. Rýchlo jej rozopol kabátik a rozviazal korzet, ktorý sa nachádzal pod ním. Obnažil tým jej prsia, po ktorých tak veľmi túžil a ihneď sa na ne vrhol.
Stonala od rozkoše a tiež mu rozopínala košeľu. Keďže bolo teplo, nemal toho veľa na sebe.
Okamžite sa tiež presunula na nohavice a rozopla ich. On sa zatiaľ rukou dostal pod jej sukne. Nadvihol ich, aby ju mohol pohladiť na najcitlivejšom mieste a po jej hlasnom vzdychu šaty vyhrnul ešte viac. Potom sa pritisol k stromu a donútil ju, aby objala nohami jeho bedrá. Akonáhle sa tak stalo, nedočkavo do nej vnikol. Zalial ho pocit úľavy, keď si ju vášnivo bral.
Milovali sa rýchlo a nespútane. Ich telá po sebe bažili tak dlho, až nakoniec obaja stratili hlavu a onedlho sa vzduchom niesli ich výkriky a vzdychy uspokojenia.
Po tom všetkom sa od nej Wayne oddelil a obaja si ľahli, pričom sa opreli o široký kmeň starého duba, pri ktorom pred chvíľou vykonali akt lásky.
Robynne nebola schopná slova po tom nečakanom zvrate udalostí a tiež nevedela, či urobila správne. Áno, telo bolo ukojené, no duša sa zmietala v neistote. Týmto potvrdila Waynove predchádzajúce slová, že sú len milenci a on sa s ňou môže pomilovať, kedy chce a kedy sa mu zažiada.
Zamrzelo ju, že nakoniec prišlo na jeho slová. Bez slova sa zdvihla, zaviazala si korzet a ponaprávala sukne. Keď sa zohla, aby zdvihla pokrčený kabátik, Wayne sa prekvapene opýtal: „Čo to robíte?“
„Odchádzam,“ zamumlala, červenajúc sa, lebo jej šaty boli pokrčené, čo znamenalo, že služobníctvo zrejme zase bude mať reči.
„Prečo?“ spýtal sa takmer hlúpo.
„Jednoducho si nemyslím, že sme urobili správne!“ zvolala priam hystericky a odvrátila sa od neho, aby pohľadala Artexa. Ten sa popásal obďaleč.
Avšak skôr ako sa k nemu stihla priblížiť, Wayne ju dobehol. Nohavice si stihol zapnúť, ale stále bol od pása nahor nahý. Schmatol ju za plecia a prudko ju k sebe obrátil.
„Nechápem, prečo ma tak týrate!“ oboril sa na ňu.
„Ja že vás týram?? To vy ste predsa o mne vyhlásili, že som iba milenka, vhodná tak akurát na do postele! Tak prečo by sme spolu mali po milostnom akte ležať v objatí? Ľahké ženy predsa podobné romantické chvíle a výlevy nepotrebujú! Splnila som si povinnosť, preto odchádzam,“ kričala naňho a v tom zmätku z tvrdých slov jej začali po lícach stekať slzy.
„Robynne! Nikdy som nemal v úmysle vás takto uraziť!“ triasol ňou, až sa jej krútila hlava. Naliehavosť jeho hlasu ju prekvapila.
„Ale urobili ste to!“ vzlykala nešťastne. „Ja... vyznala som sa vám... zo svojich... citov a vy ste ma nazvali... ľahkou ženskou!“
„Bolo to v návale zlosti a prekvapenia zároveň! Vyviedli ste ma z rovnováhy, keď ste to povedali... nečakal som to!“ vysvetľoval rýchlo.
„To vám nedáva právo, aby ste...“ bezmocne rozhodila ruky a hľadela naňho so smútkom v očiach.
„Čo odo mňa chcete, Robynne? Rozhodli ste sa ma ovládnuť? Chcete ma získať tak ako môjho otca? Po tom túžite?!“ stratil trpezlivosť a povedal aj to, čo nechcel.
„Nebudem vás počúvať, lebo tento rozhovor zrejme nemá žiadny zmysel!“ zlostne si utrela ruky a rozbehla sa k svojmu žrebcovi.
Wayne ju však opäť k sebe prudko stiahol. „Nedovolím vám zase odísť a zatvoriť sa v izbe! Len mi povedzte, či to, čo naozaj chcete, je vydať sa za mňa!“ nebola to otázka, ale rozkaz.
Zmeravela a zmätene zažmurkala. „N-nechápem...“
„Ak sa chcete za mňa vydať, no prosím! Urobíme to! Vy ste po tom túžili, tak usporiadame svadbu!“ vyhlásil, ale z hlasu mu zaznieval hnev a rozrušenie.
„To n-nie! Nechcem na vás tlačiť. Prajem si, aby ste si naše spojenie pred Bohom želali aj vy,“ znovu sa rozplakala, tentokrát však nahlas.
„Urobíme to bez ohľadu na naše pocity, Robynne. Vy sama ste ma k tomu dohnali. Naše zasnúbenie vyhlásim na budúcom plese, ktorý usporiadam na počesť spolupráce s mojimi obchodnými partnermi. Tam sa to všetci dozvedia!“ rozhodol sa.
Chvíľu naňho iba nemo civela, potom nečakane vyskočila na Artexa a silno ho popchla. Kôň sa rýchlo rozbehol preč od Wayna, ktorý za jeho tmavovlasou jazdkyňou ešte dlho hľadel. Netušil, ako sa všetko mohlo tak náhle zvrtnúť v jeho neprospech, ale čo sľúbil, to aj splní. Situácia však vôbec nebude ľahká. Najmä jeho sestra Dalia by mohla byť v tomto smere problémom... a to veľkým!