Bella noverca LIV.kapitola

LIV.kapitola – Odhalená vášeň

V nasledujúcich dňoch sa vzťah Wayna a Robynne takpovediac vrátil do pôvodného stavu. Nehádali sa, občas sa porozprávali, zdieľali spoločnú posteľ, no obaja cítili, že sa medzi nimi tou prvou vážnou hádkou niečo zlomilo. Alebo sa skôr vytvorila akási priepasť, ktorú sa obaja báli prekročiť, aby nespadli do jej temnoty.
Robynne cítila napätie vo Waynovom nenútenom správaní. Po milovaní sa už toľko nerozprávali, vlastne si takmer nemali čo povedať. Už sa jej nezdôveroval so svojimi problémami a tajomstvami a ona voči nemu takisto ochladla. Tiež sa vo svojom vnútri cítila zvláštne rozpoltená. Na jednej strane veľmi túžila po tom, aby sa celý svet dozvedel o ich vzťahu, no na tej druhej vycítila, že Wayne to nerobí z presvedčenia, ale preto, aby náhodou práve ich vzťah neukončila. Domnievala sa, že v druhom prípade by mu nemal kto zohrievať posteľ. A preto mala srdce rozorvané a keď sa nazdala, že ju nepočuje, ticho plakala do vankúšov. Malo to všetko vôbec zmysel? Možno po svadbe to bude iné... nahovárala si však nemožné a márne sa snažila nájsť dôvod Waynovej odmeranosti. V poslednej dobe veľa premýšľal a do svojich myšlienok ju nechcel ani náhodou pustiť. Postupne sa od seba čoraz viac vzďaľovali.
O niekoľko týždňov Wayne naozaj začal s prípravami na malé stretnutie, ktorého súčasťou bude, samozrejme, aj tanec. Za ples sa to nedalo považovať, keďže na ňom by muselo byť aspoň tristo ľudí.
Tých sto, čo pozval, mu však tak akurát stačilo. Nemal rád veľké oslavy. Ako sa však udalosť blížila, cítil čoraz väčšiu nervozitu a zároveň mal strašnú predtuchu, že sa udeje nejaká katastrofa, ktorá mu navždy zmení život. Dúfal, že je len zbytočne paranoidný.

V deň oslavy prišli všetci, čo boli pozvaní. Výnimkou nebol ani Waynov dobrý priateľ lord Gallagher, ktorý do domu vplával s povestnou posmešnou dôstojnosťou a úškľabkom. Okamžite začal v dave hľadať Daliu McCaldenovú a keď sa ich pohľady stretli, s pobavením si všimol, že sa rýchlo vytratila. Veď on si ju nájde! Už tak dlho ju túžil stretnúť osamote!
S Waynom sa zvítal srdečne, aj keď v posledných dňoch sa vídali pomerne často.
„Tak čo, priateľu? Pripravený ohúriť týchto snobov skvelou slávnosťou?“ usmieval sa Finley od ucha k uchu, čím prilákal niekoľko dám, ktoré sa začali nápadne chichotať a ovievať sa vejármi, aby skryli „dievčenské“ červenanie sa.
Zdvorilo sa im uklonil, no Wayne začul jeho posmešné odfrknutie. „Ja som pripravený, ale teba by mali odstreliť za tvoju večnú opovážlivosť,“ priateľsky buchol lorda Gallaghera po pleci.
„Možno. Aspoň sa však zabavím, kým ty prídeš o všetko tým tvojím večným vysedávaním nad účtovnými knihami... aj keď musím uznať, že s takou ženou sa pravdepodobne nemožno nudiť,“ pohľad sa mu zastavil na dáme, schádzajúcej po schodoch dolu.
Wayne sa tam tiež obrátil a po dlhom čase sa na Robynne nežne usmial. Bola naozaj nádherná. Mala na sebe krásne fialové šaty s hlbokým výstrihom, rozšírenou sukňou a úzkymi rukávmi, ktoré zakončovali volány. Na krku sa jej jagal ametystový náhrdelník, takisto ako dlhé náušnice, hompáľajúce sa na jej ušiach. Vo vlasoch sa ligotala žiariaca fialová hviezda.
„Dobrý večer, mylord,“ uklonila sa mu spôsobne a on jej zdvihol ruku, aby jej ju vzápätí pobozkal.
„Ste nádherná, mylady,“ zalichotil jej s úsmevom a v tej chvíli vôbec nezapochyboval o správnosti svojho rozhodnutia.
„Mňa nepozdravíte, mylady?“ oslovil ju Finley.
„Och, prepáčte, mylord!“ ospravedlňovala sa okamžite a aj jemu podala ruku, aby jej mohol vzdať úctu tak, ako sa patrí.
„Musím aj ja dnes večer blahoželať vašej kráse. Žiarite ako hviezda na nočnej oblohe,“ vyhlásil sebavedome.
„Ď-ďakujem,“ zľahka sa zapýrila a potom sa celá v rozpakoch odporúčala, aby sa mohla pridať k ostatným hosťom.
„Okamžite s tým prestaň!“ varoval Wayne priateľa nebezpečným hlasom.
„Prepáč, ale musel som. Keby som tak mohol...“
„Niečo som povedal!“ zaťal zuby lord McCalden a prižmúril oči.
„Tak dobre teda,“ teatrálne si povzdychol Finley a predstieral strach. „Iste mi odpustíš moju ďalšiu otázku, ale nedá mi to, aby som sa nespýtal – v akom štádiu sa práve nachádza váš vzťah?“
Wayne sa neisto pomrvil a rýchlo sa poobzeral okolo seba. Nikde nikoho, všetci už boli v sále a čakali na jeho príhovor. Usúdil, že nebude zlé, ak si vypočuje priateľov názor.
„V dosť závažnom. Dnes večer sa chystám oznámiť naše zasnúbenie,“ vyjavil pravdu.
V tej chvíli by sa u Finleyho krvi nedorezal. Ešte nikdy nevidel lorda Gallaghera takého prekvapeného.
„Vidím, že sa mi prvý raz podarilo nemožné – úplne si stratil reč,“ pokúsil sa Wayne zľahčiť situáciu.
„Ty si sa musel zblázniť! Wayne, nemohol si predsa zabudnúť na...“
„Viem jediné. Ak sa neožením s Robynne, možno ju navždy stratím a to nechcem!“ tvrdil Wayne.
„Je možné, že si zamilovaný?“ krútil Finley hlavou.
„To nie! Neboj sa, jediné, čo ma vedie k tomu bláznivému kroku, je túžba. Neviem, čo to so mnou je, ale bez lady McCaldenovej by som nevydržal. Preto tak veľmi riskujem,“ vysvetľoval.
„Tak v tom prípade ti želám veľa šťastia,“ povzdychol si Finley a spolu s Waynom vstúpili do obrovskej miestnosti, v ktorej postávali hostia a zhovárali sa medzi sebou.
Zamieril k malému vyvýšenému pódiu a vystúpil naň.
„Drahí hostia! Rád by som vás dnes večer privítal,“ začal. Nebol však na jeho oznámenie ešte vhodný čas, preto sa rozhodol, že ho povie až na konci. „Nechcem dlho rečniť, pozval som vás sem, aby ste sa zabavili a dúfam, že tak aj urobíte! Ešte raz vám prajem príjemný večer!“
Ozval sa potlesk a on zostúpil z pódia. Zbadal Robynnin prekvapený výraz, ale rukou jej naznačil, že ešte nie, až potom.
Trochu sa upokojila. Keď však Wayne vykročil k hosťom, predtucha ho zasiahla obrovskou silou a on pocítil strach zo straty. Čo však stratí, netušil. V túto noc mal predsa získať, či nie?

Dalia McCaldenová nebadane vykĺzla zo sály a neistým krokom sa vybrala do svojich komnát. Už ju to vysedávanie na stoličke v kúte sály nebavilo. A najmä nie vtedy, keď boli všetky dámy vyzvané do tanca, iba ona zostala ako vždy na ocot.
Zároveň už nemala silu na to, aby sa aj naďalej vyhýbala otravnému lordovi Gallagherovi, ktorý ju, ako sa zdalo, doslova prenasledoval. Medzitým sa však nezabudol zastaviť pri skupinkách bohatých vdov, ktoré sa v jeho prítomnosti afektovane smiali.
Netušila, prečo ju práve táto skutočnosť tak rozčúlila. Zle naladená sa preto rozhodla na chvíľu si oddýchnuť vo svojej izbe a potom sa vrátiť dolu až na záver.
Nanešťastie, nemala ani tušenia, že lord Gallagher ju sledoval tak pozorne, že si jej malý útek všimol takmer okamžite. Pustil sa po chodoch za ňou a dobehol ju na poschodí, neďaleko jej komnát.
„Dobrý večer, slečna McCaldenová!“
Zmeravela a zastala, keď začula ten nenávidený hlas, ktorý jej dokonca v poslednom čase naháňal hrôzu.
Na nič nečakala. Bezhlavo sa rozbehla dopredu, aby mu unikla, no bol oveľa rýchlejší a už po niekoľkých krokoch jej zahatal cestu.
„Zdravil som vás, slečna McCaldenová. Azda ste ma nepočuli,“ uškŕňal sa a jeho nebesky modré oči sa jej vysmievali.
„Uhádli ste. Nepočula som vás a tak som pokračovala v ceste,“ chopila sa príležitosti na vysvetlenie. Ešte to by chýbalo, aby zistil, že má z neho strach! Alebo skôr strach zo seba samej v jeho prítomnosti?
„A preto ste začali utekať? Zrejme máte veľmi kladný vzťah k pohybu.“ Zase ju dostal! A to ju naozaj veľmi rozčúlilo.
„Myslím, že vás absolútne nemusí zaujímať, čo robím,“ odsekla nahnevane. „A teraz vás žiadam, aby ste mi ustúpili z cesty.“
„Radšej budete kysnúť vo vašej izbe, ako by ste sa aspoň raz za čas zabavili?“ nadvihol obočie.
Zalapala po dychu nad jeho opovážlivosťou. „Možno ste nezaregistrovali fakt, že som sa na tej oslave nezabávala ani malú chvíľu!“ oborila sa naňho.
„Túto skutočnosť som si všimol, ale odišli ste práve vtedy, keď som vás chcel vyzvať do tanca,“ vyhlásil sebavedome.
Naprázdno preglgla, lebo by sa radšej zahrabala pod zem. Ani za svet by jeho ponuku po tej katastrofe na plese Eppersonovcov neprijala!
„Potom som nesmierne šťastná, že som včas unikla,“ zvolala vrcholne nahnevaná a pokúsila sa vedľa neho prejsť.
Samozrejme, nepodarilo sa jej to. Iba čo sa dostala do jeho znepokojivej blízkosti.
„Domnievate sa, že ste mi ušli? Pokiaľ dobre vidím, sme tu celkom sami, slečna McCaldenová. Neboli by ste práve teraz oveľa radšej v sále plnej ľudí?“ naklonil sa k nej a posledné slová jej potichu šepol do ucha.
V hrdle sa jej naraz objavila veľká hrča. Nohy sa jej nečakane roztriasli a na celom tele pocítila husiu kožu.
„M-možno áno... Ešte raz vás však musím požiadať, aby ste ustúpili!“ zvolala trasúcim sa hlasom. Ak ihneď neodíde, nebude schopná ovládnuť sa!
„A ak poviem nie?“ usmieval sa teraz už celkom inak. Ten výraz dravca veľmi dobre poznala a bola si istá, že ho už nikdy nechce vidieť. Najmä nie v tejto chvíli!
„Budem sa musieť otočiť a odísť!“ vyhlásila rozhodným hlasom, avšak takmer ihneď vybadala, že sa k nej opäť začal približovať.
Nepomohlo jej, že začala cúvať, keďže ju schmatol okolo drieku a pritisol k stene.
„Č-čo to robíte?! Pusťte ma!“ Jej hlas bol odrazu nezvyčajne piskľavý.
„Pustiť vás?“ posmešne sa zasmial. „Po takom dlhom čase, kedy ste sa mi tak usilovne vyhýbali? To ani náhodou! V tejto chvíli ma totiž napádajú iba samé hriešne myšlienky.“
„Ak ma nenecháte odísť, poviem to bratovi! Keď sa to dozvie...“
„Na čo sa tu hráme, slečna McCaldenová? Obaja dobre vieme, že by sa vám iba ťažko vysvetľovalo, že ste tak vášnivo reagovali na moje dotyky,“ ústa mu skrivil víťazoslávny úškrn.
„Tak by som mu to neprezradila!“ Vtedy by sa najradšej prefackala. Práve mu totiž vytárala, že v jeho blízkosti naozaj niečo cítila!
„Ale čo!“ zasmial sa. „Už vám nič nepomôže, slečna McCaldenová.“
V tej chvíli sa k nej pritisol a vášnivo ju pobozkal. Takmer okamžite ju donútil otvoriť pery, aby mohol prehĺbiť bozk. Obaja nahlas zavzdychali, až sa im rozvibrovali hrdlá.
Tento raz reagovala Dalia na jeho opovážlivosť s väčšou dychtivosťou a dokonca sa skoro vôbec nevzpierala. Najprv ho objala okolo krku, potom sa mu prstami zaborila do nepoddajných zlatých vlasov. Zabudla na skutočnosť a takisto na akékoľvek odmietanie, chcela iba cítiť jeho mäkké pery na svojich.
Jeho bozky a dotyky sa stávali čoraz odvážnejšími. Začal jej hladiť chvejúce sa prsia. V tej chvíli sa od neho pokúsila odtrhnúť, no jej reakciu čakal, keďže presne tak sa jej minulý raz podarilo uniknúť. Zovrel jej ruky dohromady a vystrel jej ich na stenu nad jej hlavou. Nemohla sa tak ani pohnúť, iba vnímala čoraz vzrušujúcejšie bozky.
Perami jej na chvíľu zovrel ušný lalôčik, potom pokračoval po krku až k malej jamke.
Vtedy už neprestávala stonať ani na chvíľu, preto jej pustil ruky a nedočkavo povolil šnúrky na korzete, ktoré jej držali prsia.
Akonáhle horná časť odevu trochu povolila, jej vzrušujúce prsia sa mu priam vyliali do dlaní. Unikol mu rozkošnícky vzdych a nežne po nich prešiel opakom ruky.
Keď zacítila jeho dotyk na takom intímnom mieste, myslela si, že sa zblázni. Utiecť ju už nenapadlo ani náhodou. Teraz čakala, čo urobí ďalej, aby zistila, aké ďalšie rozkoše jej môže poskytnúť.
Ani vo sne však nečakala jeho ďalší zámer a tak skoro vyskočila z kože, keď sa jej ústami prisal na bradavku a nehanebne ju olizol.
„Ach, Bože!“ zvolala nahlas, zvíjajúc sa pod jeho nenásytnými perami.
Cítila, že prsia jej oťaželi túžbou, bradavky stvrdli. Onedlho už mala prsia vlhké od jeho nenásytného jazyka. Vtedy sa od nich odlepil a opäť sa jej prisal na pery.
Ich jazyky sa prepletali v ohnivom tanci, kým on začal rukou vyhŕňať jej sukne. Blúdil opovážlivou rukou od jej členka až ku kolenu a mal v úmysle pokračovať ešte ďalej. Oveľa ďalej.
Dalia vyvrátila hlavu a opäť hlasno zastonala. To jej umožnilo začuť hlasné zhíknutie, ktoré sa ozvalo na konci chodby.
„Och!“
Bola to Robynne, jej macocha, ktorá v tej chvíli nemohla uveriť vlastným očiam.