Bella noverca LVI.kapitola

LVI.kapitola – Neznesiteľná pravda

V tej chvíli, ako cudzia žena vyslovila tie osudné slová, celá sála stíchla. Všetci na ňu ohromene vyvaľovali oči. Nielen pre jej vzhľad, ale rovnako opovážlivé slová, keď tak neočakávane prerušila monológ lorda McCaldena.
Nikto sa nezmohol na potlesk, všetci čakali nejaké prijateľné vysvetlenie vysvetlenie jej vpádu.
Zdalo sa však, že lord McCalden veľmi presne vie, kto tá žena je. Odrazu zbledol ako stena a očividne stratil reč.
„Isabella?“ dostal zo seba slabým hlasom po dlhšej chvíli mlčania.
„Dobrý večer, drahý,“ zašvitorila lady Langworthyová a koketne sa naňho usmiala, aj keď v tom okamihu by bola schopná vraždiť. Takže je to pravda! Daliin list neklamal a ona môže ďakovať Bohu, že sa nakoniec rozhodla prísť! „Iste nie ste prekvapený, že ma tu vidíte.“
„Po pravde áno,“ vyhŕkol Wayne.
„Naozaj? Ale mne sa zdalo, že ste ma práve chceli predstaviť svojim hosťom. Hovorili ste predsa o snúbenici. A tou som, pokiaľ viem, ja. Alebo sa mýlim?“ prižmúrila oči, prepaľujúc ho výhražným pohľadom.
„N-nie... máte pravdu,“ hlesol nakoniec, cítiac porážku. Teraz sa všetci dozvedia pravdu. Nepochyboval o tom, že ju sama prezradí.
Nemýlil sa. Lady Langworthyová skutočne pokročila dopredu, aby ju všetci dobre videli a zoširoka sa usmiala. „Dobrý večer, vážení hostia! Pre tých, ktorí ma v týchto končinách ešte nemali možnosť vidieť, sa ešte raz predstavím – som lady Langworthyová, snúbenica lorda McCaldena. Zrejme by ste radi vedeli, kedy sa naše skutočné zasnúbenie odohralo. Stalo sa tak pred necelým rokom na lordových pozemkoch, určite všetci viete, že toto panstvo odjakživa patrilo jeho otcovi. Zasnúbili sme sa tak narýchlo, až by sa tento akt dal považovať za tajný. Avšak my dvaja sme z toho takí nadšení, že by sme sa o to chceli podeliť aj s ostatnými. Však, drahý?“
Schmatla Wayna za lakeť a prekvapivou silou ho k sebe pritiahla. Ten bezmocne pokrčil plecami. Raz to muselo prísť. „Áno, mylady,“ pritakal. Vedel, že je obyčajný zbabelec, ale tento boj prehral už veľmi dávno. Teraz je už neskoro niečo podnikať.
Vtedy sa hostia spamätali a začali odušu tlieskať. Lady Isabella sa víťazoslávne smiala a tlieskala spolu s ostatnými. Pohľadom však niekoho hľadala, zrakom prechádzala po celej miestnosti a nakoniec sa s neomylnou presnosťou zastavila priamo na Robynne. Prebodla ju svojimi blčiacimi očami a nemo jej prisahala, že o Wayna rozhodne nemieni prísť.
Robynne sa nečudovala, že ju ihneď spoznala, aj keď sa nikdy predtým nevideli. Stačilo predsa nájsť v dave jediného netlieskajúceho človeka, ktorý sa navyše tváril tak ohromene a nešťastne, až sa zdalo, že tieto emócie v ňom vybuchnú.
Najprv nechápala, čo sa deje. Prekvapilo ju, že sa vedľa Wayna zjavila iná žena, no až potom jej začalo dochádzať, čo vlastne hovorí. Snúbenica! Jeho snúbenica!
Panebože, Wayne mal po celý ten čas snúbenicu! Klamal jej! Dokonca sa na nej možno v duchu smial, keď mu vyznala večnú lásku!
A po celú dobu vedel, že raz sa ožení, ale nie s ňou, lež s lady Langworthyovou! Ženou, ktorá bola na spoločenskom rebríčku oveľa vyššie a ktorá určite nepochádzala z chudobnej meštianskej rodiny, ale z významného rodu.
Jej slová sa jej zarezávali do srdca, takže nadobudla pocit, že sa rozpadlo na tisíc kúskov. Neveriacky na lady hľadela s bezmocne zvesenými rukami. Pomaly jej dochádzalo to, čomu predtým nechcela veriť. Často sa zamýšľala nad otázkou, prečo taký príťažlivý muž, vojak a dedič veľkého majetku, ktorý sa navyše priatelil s kráľom, by chcel za ženu obyčajnú meštianku, ktorá sa vydala za jeho otca. Nebola ničím výnimočná. Nevynikala ani nápadnou krásou.
Lady Isabellu Langworthyovú si však vedela predstaviť ako manželku lorda McCaldena. Bola najkrajšou ženou, akú kedy videla. Dlhé plavé vlasy sa jej jemne vlnili a rámovali dokonalú oválnu tvár. Veľké modré oči v duchu umocňovali pocit, že jej nevinnosť sa nedá poprieť. Dokonalý nos, zmyselné červené ústa, štíhla postava s osím driekom a plnými prsiami – to bola ona. Sen každého muža.
Ako by sa mohla Robynne Dawleyová, ktorá sa náhodou dostala medzi šľachtu vydajom, s ňou porovnávať? Nezmysel. Také niečo popieralo akúkoľvek logiku.
Robynne sklopila zrak a snažila sa potlačiť slzy porážky. Boj sa pre ňu skončil. Prehrala a teraz sa musí stiahnuť. Bolesť v srdci, o ktorom predpokladala, že ho už navždy stratila, sa však vystupňovala do neznesiteľných výšav. Vrhla posledný pohľad na pódium, kde stáli snúbenci, ktorí sa práve bozkávali na žiadosť prítomnej aristokracie.
Nemohla sa na to dívať, nebadane sa vytratila zo sály a s roztrasenými nohami prešla niekoľko krokov po tmavej chodbe. Od šoku nevedela ani poriadne kráčať. Sklopila hlavu a všimla si, že ruky sa jej tiež chvejú. Telo ešte stále odmietalo prijať strašnú skutočnosť.
Z posledných síl sa oprela o stenu a vzápätí sa zosunula po jej klzkom povrchu až na zem, kde zostala nečinne sedieť.
Už dlhšie nevládala zadržiavať plač, prvé slzy jej stiekli po lícach. Naokolo nebolo nikoho, kto by si ju všimol. Všetci sa veselili a tešili zo zasnúbenia. Všetci okrem nej.
Privrela oči a priala si zomrieť. Tak by nemusela dlhšie znášať tú strašnú potupu, ktorej ju lord McCalden vystavil.
Netušila, ako dlho sedela na studenej dlážke. Zaregistrovala až zvuk, ktorý najprv nevedela identifikovať. Po chvíli si uvedomila, že sa k nej niekto rýchlymi krokmi blíži. Veľmi si priala, aby to bol ktokoľvek len nie on. Boh však nevyslyšal jej modlitby, pretože v tom okamihu, ako na to pomyslela, sa spoza rohu vynoril Wayne.
Prekvapene zastal, keď ju tam zbadal. Vzápätí sa však rozbehol k nej.
„Robynne! Panebože, ste v poriadku?“ zvolal ustarostene a chcel jej pomôcť vstať, no ona sa prudko mykla a stránila sa akéhokoľvek telesného kontaktu.
„Robynne...“ chcel ju chytiť za ruku.
„Nedotýkajte sa ma!“ vyhŕkla a s vynaložením posledných síl sa postavila. Chvejúcimi sa prstami si zotierala posledné slzy.
„Snáď predo mnou neutekáte?“ zhrozil sa a chcel sa k nej priblížiť, ale ona radšej ustúpila niekoľko krokov dozadu.
„Prečo nič nehovoríte?“ hlesol bezmocne.
„Vzali ste mi všetky slová... alebo skôr vaša snúbenica,“ odvetila trasľavým hlasom.
„Robynne, keby ste mi dali šancu vám to vysvetliť...“
„Je vôbec niečo potrebné vysvetľovať? Lady Langworthyová predsa povedala všetko. Snáď ste na to nezabudli, keď ste ju tak túžobne bozkávali.“
„Urobil som to kvôli zachovaniu dekóra, neželám si žiadny škandál, ale prisahám vám, že...“
„Viete čo, mylord? Radšej už neprisahajte. Očividne vaše sľuby aj tak nie sú nič platné,“ prerušila ho odrazu pevným hlasom.
Počiatočný šok opadol a jej pomaly začalo dochádzať, akú strašnú vec jej vlastne vykonal.
„Je pravda, že som s Isabellou zasnúbený, ale to sa môže zmeniť. Čo som vám sľúbil, to aj splním!“
„Prečo mi po tom všetkom ešte aj klamete?!“ Z tónu, ktorým to vyslovila, zaznievala jasná zlosť a ublíženie. „Ja... najprv som to všetko nevedela pochopiť. Keď sa tá žena zjavila, snažila som sa presvedčiť samu seba, že by ste nikdy nevykonali niečo tak zvrhlé. Nechcela som tomu uveriť. A viete prečo?“
„Robynne...“
„Viete prečo?!“ zopakovala pokojným hlasom, plným hnevu.
„Prečo?“ spýtal sa nakoniec.
„Bola som totiž presne taká naivná, ako ste predpokladali. Nepripúšťala som si svoju slabosť. Dnes však viem., že podobné pochybenie už nikdy nemôžem zopakovať. Asi by som sa vám mala poďakovať, otvorili ste mi oči. Ukázali ste mi, že svet je naozaj taký krutý, ako o ňom všetci hovoria, len ja som bola príliš slepá, aby som to videla. Slepá a zároveň aj hlúpa. Povedzte, Wayne, brali ste ma aspoň niekedy vážne? Alebo ste sa mi po celý ten čas iba vysmievali a potrebovali ste ma len na to, aby som vám zohriala posteľ?“ Zaznievalo z nej toľko trpkosti a irónie, až to bolo neúnosné.
Nikdy ju takúto nevidel. Vedel, že spôsobil škodu, ale že to bude až také zlé, netušil. Priam bytostne túžil po tej predchádzajúcej Robynne, ktorá by na také tvrdé slová ani nepomyslela.
„Spamätajte sa, Robynne! Chcel som sa predsa s vami oženiť! Nie je to dostatočný dôvod, že som vás bral vážne?“
Hneď vedel, že tento argument na ňu nezapôsobí. Najmä nie po tom, čo sa odohralo v tanečnej sále.
Jej ľadový smiech toho bol dôkazom.
„Budem ignorovať vaše predchádzajúce slová. Nemalo by zmysel sa nimi ešte zaoberať. Každopádne dnes to bolo naposledy, čo som pre vás plakala, Wayne. Odteraz sme úplne cudzí ľudia. Nemienim vás dlhšie zdržiavať, iste sa neviete dočkať svojej snúbenice.“
„Neodchádzajte, Robynne!“ priskočil k nej a schmatol ju za lakeť, keď sa obracala na odchod.
Prudko sa obrátila a strelila mu také zaucho, až sa zapotácal.
„Už nikdy sa ma nepokúšajte dotknúť!“ skríkla zlostne. „Počujete?!“
Ohromene na ňu hľadel a s istotou vedel len to, že túto ženu pred sebou nespoznáva.
Chvíľu mlčala, potom hlasno prehovorila, hľadiac mu pritom uprene do očí: „Dnes, keď si už uvedomujem svoju hlúposť, chápem, že som si vás iba vysnívala. Nikdy ste neboli taký úžasný a bezchybný, ako som si myslela. Láska ma celkom zaslepila a svet som videla len v ružových farbách. Preto by som pri tejto príležitosti chcela vziať späť svoje predchádzajúce slová.“
„Aké?“ visel na nej pohľadom, nezmohol sa na nič iné.
„Raz som vám zložila obrovskú poklonu a postupom času zisťujem, že som na to nemala právo. Povedala som, že máte s lordom Theronom spoločné viac, ako si myslíte. Mýlila som sa. Máte z neho to najmenej a aj to je láska k súrodencom, teda jeho deťom.
Vy sa mu totiž nikdy nevyrovnáte, Wayne. Nebol by schopný podvádzať a klamať... bol príliš čestný. A ja som sa nikdy nemala odvrátiť od jeho pamiatky. Bola to osudová chyba!“ dokončila, stískajúc ruky v päste.
Potom sa zvrtla a so vztýčenou hlavou odišla.