Bella noverca LXXI.kapitola

LXXI.kapitola – Otázka šťastia

Napriek tomu, že si Finley neželal byť oznámený Waynovi, ten odhalil jeho prítomnosť takmer okamžite. Jednak začul zvuk kopýt a erdžanie koňa, a počul aj priateľov autoritatívny hlas, keď sa rozprával s Geraldom.
Podpísal teda ešte nejaké listiny a pobral sa dolu, aby ho nenechal dlho čakať. Aké však bolo prekvapenie, keď ho nikde nenašiel. Spýtal sa Geralda a ten mu to len veľmi neochotne prezradil.
Zamračený Wayne mieril do záhrad a rozmýšľal pritom, čo tam asi Finley môže robiť. Žeby prišiel a ani sa nedal uňho ohlásiť? Prečo teda zavítal na panstvo?
Jeho otázky boli zodpovedané v tom okamihu, ako vyšiel von na terasu a pohľadom našiel priateľa a... svoju sestru!
Zvraštil čelo, lebo videl, že sa o niečom hádajú. Vzápätí klesla Dalia na kolená a rozplakala sa. To ho zarazilo ešte viac. Bol si totiž istý, že to nebol Finleyho zámer. Natoľko ho po dlhých rokoch priateľstva už poznal!
Keď však Finley zdvihol Dalia zo zeme a potom si ju po niekoľkých minútach k sebe pritisol, uvedomil si, že sa muselo stať niečo hrozné. Niečo, čo mu naháňalo taký strach, až zmeravel a nebol schopný pohybu dovtedy, kým sa tí dvaja nezačali vášnivo bozkávať. Podľa ich samozrejmého správania pochopil, že iste nejde o ich prvé zblíženie.
Do hlavy sa mu vovalila krv, ktorá mu zahmlila jasné zmýšľanie. Rýchlo zbehol dolu schodmi a dlhými krokmi sa nepríčetne blížil k nim.
Poslednou kvapkou bolo, keď zbadal, ako dôverne sa Finley jeho sestry dotýka. Z drieku prešiel rukou na jej zadok a dokonca si dovolil siahať jej na prsia!
„Finley! Dalia!!“ zreval, lebo sa už na to nemohol dívať.
Obaja od seba okamžite odskočili a vydesene naňho hľadeli. Dalia si rýchlo naprávala šaty.
Wayne už na nič nečakal. Podišiel až k Finleymu a celou silou, ktorú v sebe našiel, mu vrazil päsťou do tváre. Ten to nečakal a silný náraz ho odhodil na zem.
„Finley!“ vykríkla Dalia a chcela sa vrhnúť k nemu, aby zistila, či je v poriadku.
Wayne ju však surovo schmatol za lakeť a odstrčil ju tak prudko, až tiež stratila rovnováhu a spadla na zem.
Finley sa medzitým postavil. Z nosa mu tiekla krv, vôbec si ju však nevšímal. Odhodlane hľadel do priateľovej tváre. „Wayne, počúvaj ma...“
„Ty sviniar!!“ skríkol Wayne a opäť sa zahnal.
Tentoraz však Finley zachytil jeho ruku. „Tú prvú som si zaslúžil, ale viac ti to nedovolím, priateľu.“
„Ty si ešte dovoľuješ nazývať ma priateľom?!!“ zrúkol Wayne ako zmyslov zbavený.
„Dalia, si v poriadku?“ obrátil sa Finley k nej, keď sa pomaly zdvíhala zo zeme.
„Neopovažuj sa jej prihovárať, ty bastard!“ rozzúril sa Wayne a znova sa pokúsil zraziť Finleyho na zem.
Ten mu pevne držal ruku, no ani to nepomáhalo proti Waynovej zlosti. Chvíľu takto zápasili, keď sa Dalia zdesene medzi nich vrhla a z celej sily, ktorú v sebe našla, brata odsotila.
Zatískala mu ruky do hrude, aby mu tak zabránila zase útočiť.
„Preboha, Wayne! Prosím ťa!“
Nepočúval ju a snažil sa ju opäť odsotiť.
„Wayne!!“ kričala zúfalo.
Všetko sa jej v okamihu, ako ho zbadala, začalo rútiť ako domček z kariet. Božemôj, čo sa to len deje? Vari je Boh naozaj takú krutý, že ju chce pripraviť o tak ťažko nadobudnuté šťastie??
„Odkedy to trvá?!“ kričal Wayne. „Zrejme veľmi dlho, keď sa tak tvárite. Toto ti však nedarujem, odporný zradca! Vyzývam ťa na súboj!“
„Nie!!“ zakvílila Dalia vyľakane. „To nesmieš, Wayne... to nesmieš!“
On si ju však nevšímal a pokračoval: „Zajtra ráno na svitaní. Zabijem ťa!“
„Nie, Wayne...“ vzlykala Dalia bezmocne a vzala jeho ruky do svojich. „Prosím...“
„Nemôžem to prijať,“ povedal Finley potichu.
„Ty zbabelec!“
„Nie. V mihu by som ťa zabil, keby niet tvojej sestry, ktorá by mi to nikdy neodpustila.“
„Nevyhováraj sa na moju sestru! Už nikdy sa jej nedotkneš, to ti prisahám!!“
„Wayne...“ žalostne šepla Dalia.
„Nie je to tvoja chyba, Dalia. To ten hnusný zvrhlík ťa ku všetkému prinútil. Sľubujem, že ochránim tvoju česť!“
„Ale ja nechcem! Nie je to len jeho vina! Nenaliehal na mňa. Odovzdala som sa mu dobrovoľne, Wayne! Počuješ ma? Dobrovoľne!“
Vtedy od nej odstúpil a neveriacky na ňu hľadel. „Ty si s ním spala?“ hlesol po chvíli.
Na sklamanie a bolesť v jeho očiach nikdy nezabudla. Tak veľmi ho chcela utešiť, v tejto situácii to však nebolo vhodné.
„Áno. Áno, Wayne. Strávila som s Finleym noc, na ktorú nikdy nezabudnem.“
„Božemôj...“ šepkal zdesene.
„Prosím ťa, nechaj ma, aby som ti to vysvetlila. Veľmi ťa o to prosím!“ žiadala naliehavo.
Naďalej neprestával so zvesenými rukami civieť do zeme. Všetka zlosť sa v okamihu vytratila.
Finley sa chcel priblížiť a pomôcť, ona však nemo pokrútila hlavou. Toto si musela s bratom vydiskutovať sama.
„Prosím ťa, Wayne. Poď so mnou. Všetko ti vysvetlím.“
Iba kvôli strachu o ňu jej dovolil, aby ho odviedla dovnútra, do salóna na prízemí, kde ho posadila do kresla a sama šla zatvoriť dvere.
Keď sa obrátila, videla, že zdvihol pohľad a uprene jej obviňujúcim pohľadom pozerá do očí.
„Nemôžem tomu uveriť,“ povedal potichu.
Neodpovedala, len mu napäto opätovala pohľad.
„Naozaj si s ním...“
„Áno, je to pravda,“ odvetila rozhodne.
„Ach, Bože,“ pokrútil hlavou.
„Wayne, dovoľ, aby som ti vysvetlila...“
„A čo mi chceš vysvetľovať?“ zvýšil hlas a prudko sa postavil. Zrejme sa už stihol spamätať zo strašnej pravdy a teraz bol rozhodnutý spraviť všetko pre jej záchranu. „Že si načisto potratila rozum?!“
„Nie... iba som ti chcela povedať, ako to bolo...“
„Aha! Tak to môžeš začať, lebo pokiaľ viem, toho človeka si neznášala!“
„A to si ho zase považoval za najlepšieho priateľa,“ nedopustila si.
Nemala to však vysloviť, pretože sa hrozivo obrátil a s plameňom v očiach na ňu pozrel. „O moje priateľstvo sa pripravil v tej chvíli, keď sa ťa opovážil dotknúť!“
„Wayne...“
„Kedy si sa s ním stihla vyspať? Pokiaľ viem, z domu si neodišla...“ pokračoval.
„Keď ste sa vrátili z kráľovského dvora, tak si ho na noc prichýlil...“
„Takže on úplne zradil moju dôveru!!“ skríkol zlostne a nahnevane šmahom ruky zhodil na zem všetko, čo stálo na stolíku za ním. „A ty.... ako je možné, že si, dočerta, nepomyslela na dôsledky?! Čo ak si tehotná?! Čo ak čakáš s tým sviniarom decko?!“
„Potom budem najšťastnejšia žena na svete,“ povedala mäkko.
Prebehol tú krátku vzdialenosť k nej a chytil ju za plecia.
„Dalia! Preber sa! Čo ho nepoznáš?! Finley sa vždy motal okolo ženských sukní! Nikdy ti nič nesľúbi!“
„Mýliš sa,“ prerušila ho.
„Si taká naivná...“
„Dnes prišiel, aby ma požiadal o ruku,“ oznámila mu potichučky.
Pustil ju a ustúpil od nej. „Myslíš to vážne?“
„Áno. Ani ja som tomu spočiatku nechcela veriť. Chcela som ho navždy vymazať zo svojho života, ale nepodarilo sa mi to. Mám ho príliš rada.“
„Nemôžem uveriť tomu, že sa s tebou chce oženiť!“
„Prečo? Viem, moje postavenie v spoločnosti nie je obzvlášť lichotivé. Zrejme sa domnievaš, že nevyplní svoj sľub...“
„Nie. Ak lord Gallagher niečo sľúbi, vždy to aj splní. O to sa nebojím, sestrička, ale... božemôj, odíď od neho, kým je to ešte možné! S tým mužom ťa nečaká šťastie! On nežije iba pre jednu ženu! Vieš koľko žien už mal?! Sú ich stovky!“
„Viem,“ sklonila hlavu. „Ale nechápem ako to, že práve ty mi hovoríš o šťastí! Sám predsa dobre poznáš moju minulosť. Ja som nikdy nebola šťastná, Wayne!“
S bolesťou na ňu pozrel. „Vždy som sa snažil ťa chrániť...“
„Áno. Bol si mi vzorným bratom. Staral si sa o mňa, nikdy som sa neocitla v núdzi a mala som všetko... všetko okrem lásky. A teraz nehovorím o bratskej láske.“
„Sestrička... ten muž... čaká ťa s ním len utrpenie a bolesť. Budeš sa o niekoľko týždňov, možno mesiacov dívať za ním, ako ide navštíviť svoje milenky?“
„Možno sa to stane o mesiac, možno mi bude verný rok... stále mu však neprestanem byť vďačná za všetko, čo pre mňa urobil. Už nie som tá čo predtým. Okúsila som, ako chutí láska, rovnako ako tá fyzická. On jediný vo mne videl ženu a ja chcem byť aspoň tú malú chvíľu šťastná! Ak ma opustí, budem si pripomínať, že to bolo aspoň na niečo dobré. A ak mu porodím dieťa, stanem sa najlepšou matkou na svete. Tak mi prosím ťa dovoľ byť aspoň malú chvíľu šťastná. Aby som sa mohla do nového dňa budiť s úsmevom a nie s trpkosťou. Prosím...“ na konci sa jej zlomil hlas.
Porazenecky zvesil plecia a objal ju. „Dobre. Robím to však veľmi nerád, nechcem ťa vidieť trpieť.“
„Neboj sa o mňa,“ zašepkala a tuho sa k nemu pritisla.
Dlho takto stáli a vyjadrovali si súrodeneckú lásku. Dalia sa v jeho objatí vždy cítila tak bezpečne, až si odrazu nemohla predstaviť, že ho opustí. Na druhej strane však nezostane sám... bude mať... nie. Nemôže ho tu predsa nechať napospas Isabelle! Musí sa s ním pozhovárať aj o nej.
„Wayne?“ vymanila sa mu z náručia. „Ešte s tebou potrebujem o niečom hovoriť...“
„Teraz mám všetkého dosť, Dalia. Prepáč mi to. Posledné, čo ma dnes čaká je porozprávať sa s Gallagherom. Prosím ťa, pošli ho sem.“
Zhlboka si povzdychla a trochu s obavami ho nechala a vyšla zo salóna. Už-už chcela zamieriť von, keď kútikom oka zaregistrovala pohyb. Obrátila sa a zbadala ho stáť pri veľkom okne. Neprítomne hľadel von a ruky stískal v päste.
„Finley?“ oslovila ho opatrne.
Prudko sa otočil a jedným krokom priskočil k nej. „Si v poriadku? Nič ti ten šialenec neurobil?“ pýtal sa ustarostene.
„Je môj brat. Nikdy by mi neublížil,“ usmiala sa slabo.
„Je mi to ľúto. Predstavoval som si to úplne inak. Chcel som ťa pred ním oficiálne požiadať o ruku. Nemal som v úmysle...“
Priložila mu prsty na pery. „Psst, už na to nemysli,“ zašepkala a pobozkala ho na líce. „Požiadal ma, aby som ťa za ním poslala.“
„Načo?“ vzpriamil sa zamračene. „O žiadnom súboji totiž nechcem ani počuť!“
„Neboj sa. Presvedčila som ho,“ pokrútila hlavou a potom mu naznačila, aby už išiel.
Len nerád ju pustil a obozretne vykročil k dverám salóna. Otvoril ich a poobzeral sa okolo seba, akonáhle vstúpil.
„Zatvor za sebou!“ ozval sa rozkaz od okna, pri ktorom stál Wayne. Ruky mal zložené za chrbtom a zamyslene hľadel pred seba.
„Chcel si so mnou hovoriť?“ spýtal sa Finley a priblížil sa k nemu.
„Odvažuješ sa ma pýtať... nie, nebudem sa pozastavovať nad tvojou bezočivosťou. Dnes som zistil, čo si naozaj zač.“
„Preboha, Wayne! Nedramatizuj túto situáciu,“ požiadal ho Finley mierne znechutene.
Vtedy sa Wayne s blýskajúcimi sa očami prudko obrátil a schytil ho pod krkom za golier. „Takže ja dramatizujem?! Moja sestra je pre mňa dôležitejšia ako čokoľvek na svete! Mám ju naozaj rád, pochybujem, že by si niekedy bol schopný takej lásky! Nemôžem dopustiť, aby kvôli tebe trpela!“
„Nebude! Snáď ti povedala, že som ju požiadal o ruku?“ vytrhol sa mu.
„Sobáš na tom nič nezmení. Prečo si jednoducho nepriznáš, že bez mileniek nevydržíš?!“
„Mám ju rád, Wayne. Chcem, aby sa stala mojou manželkou, pretože som ešte k nijakej nič podobné necítil.“
Wayne si zhlboka povzdychol. „Dal som jej súhlas. Ale iba preto, že je kvôli tebe možno v druhom stave! Inak by si si už dávno vyberal sekundanta na zajtrajší duel!“
„Som rád, že si sa tak rozhodol, priateľu...“
„Omyl. My dvaja už nie sme priatelia. To, že som privolil vašej svadbe ešte neznamená, že všetko sa vráti do starých koľají. Zradil si ma, moju dôveru... už nie si môj priateľ.“
„Wayne...
„Prichýlil som ťa pod svoju strechu a ty si ma na oplátku podviedol. Ver mi, že ja tak ľahko nezabúdam. V tomto prípade zrejme nezabudnem nikdy,“ vyhlásil tvrdo a so zapadajúcim slnkom za chrbtom pôsobil temer hrozivo.
„Ak si si istý... nemôžem ti protirečiť. Môžem sa ti iba poďakovať za to, že si privolil,“ povedal Finley napäto.
„Nepotrebujem tvoju vďačnosť. Vysvetlil som ti, prečo to robím a teraz zmizni. A neopováž sa k nej do svadby priblížiť!“ pohrozil mu nakoniec.
Finley iba prikývol a bez ďalších slov vyšiel zo salóna. Nedočkavo sa poobzeral okolo seba a na konci chodby zbadal nervóznu Daliu. S úsmevom sa vydal k nej a hneď ju aj pobozkal.
Šťastne sa naňho usmievala a opätovala mu bozky.
Začuli zabuchnutie dverí, keď Wayne tiež vyšiel na chodbu a nevenoval im jediný pohľad, keď stúpal po schodoch hore.
Keď však vyšiel na poschodie, pohľad mu padol na sukne akýchsi ženských šiat a on zdvihol hlavu. Pred ním stála Robynne s prekvapeným výrazom, hľadiac raz naňho, raz na tých dvoch dole.
„Čo sa deje? Počula som krik...“
„Vy ste tá posledná, ktorej by som sa zdôveroval,“ uzemnil ju hrubo. „A teraz mi ustúpte z cesty,“ odstrčil ju surovo a mieril ďalej do svojich komnát.
„Mylord...“
Ani sa neotočil, úplne ju ignoroval. Robynne zdvihla hlavu a zamračene sa dívala dolu. Napriek tomu, že nemohla uveriť vlastným očiam pri pohľade na bozkávajúci sa pár, nemohla prestať myslieť na Waynov nevyspytateľný výraz.