Odmietnutým...

Valentínsky ples, nielen pre zaľúbených
„Ja to nechápem,“ zastonala Hayley zronene a prevrátila do seba ďalší pohár vína. Pohľadom šibla na stôl oproti a zase si naliala.
„Nepreháňaj to,“ napomenula ju jemne Emma.
„Si myslíš že je to nič keď vidím chalana, ktorý sa mi páči, ako sa vláči s nejakou ryšavou kravou že?“ oborila sa na ňu podráždene.
„Nie. Mala som na mysli to víno,“ skočila jej do reči Emma a skonfiškovala už aj tak prázdnu fľašu.
Večer bol v plnom prúde a plesová sála praskala vo švíkoch. Ružovočervené balóny sa menili pod svetlom laserov a nálada bola na bode varu. Každý sa zabával okrem dvoch priateliek sediacich oproti sebe.
Hayley s veľkými zelenými očami a ešte väčšími prednosťami zaujala pozornosť mužov takmer okamžite. No akokoľvek sa snažila, skôr ich len odpudzovala. Mala nepríjemnú povahu rozmarného nedbanlivého decka, napriek tomu že bola takmer dospelá. Dokonca aj na ples na seba navliekla príšerné dlhé hnedé šaty a vlasy si nechala nedbanlivo rozpustené.
„Vyzerám strašne,“ vzdychla si teatrálne, „preto na mňa ani nepozrie.“
„Hlúposť. Vyzeráš super,“ vyvrátila jej to kamarátka, v snahe zachrániť aspoň zvyšky dobrej nálady.
Emma bola jej opak. Hnedé oči mala mierne zošikmené a nikde jej príroda nenadelila tak veľa, aby niekoho zaujala. Napriek tomu ale bola príjemná a inteligentná. To ale nezavažuje. Ženy, ktoré myslia sú odsudzované tou spoločnosťou, ktorá vykrikuje aké sú ženy s mužmi rovnocenné. A hoci jej červené šaty veľmi pristali, ostala sedieť pri stole „tých nechcených“ ktoré vlastne na plese nemali čo hľadať.
„To sme ale dopadli,“ uchechtla sa Hayley pripito. Hudba sa zmenila.
„Samé pri stole?“ pokúsila sa hádať Emma. Okolo tancovali zamilované páriky na pomalú romantickú pesničku. Nálada im klesla na bod mrazu.
„Kam šla tá ryšavá...“ začala Hayley hľadiac na svoje myšlienky.
„Neviem. Netancuje tam s jeho kamarátom?“ ukázala Emma.
„Oni spolu nechodia?“ zaštikútala.
„Nevravela som, že sú spolužiaci?“ namietla.
„Idem za ním,“ dvihla sa Hayley ale hneď si aj sadla. Víno jej zabránilo v tom, aby šla za osamelo sediacim chlapcom s krátkymi čiernymi vlasmi, ktorý bezvýrazne sledoval parket.
„Nabudúce,“ uškrnula sa Emma a pieseň sa skončila.
„Vieš čo?“ zamrmlala Hayley, „na budúci rok tu už budeme s niekým. Inak tu nebudeme.“
„Na budúci rok, tu budeme musieť byť, zabudla si? My to tu budeme organizovať.“
„To je jedno. Musíme tu s niekým byť!!!“ zavelila Hayley oduševnene.
„Ako povieš,“ uškrnula sa Emma. „Za rok je času dosť.“
A začala sa stávka, ktorá zmenila úplne všetko.