Bella noverca LXXVI.kapitola

LXXVI.kapitola – Pred oltárom

Na panstve McCaldenovcov sa v ten deň zhromaždila aristokracia z okolia desiatich míľ. Dámy sa vyobliekali do elegantných, drahých šiat a vytiahli z úkrytov všetky svoje cenné šperky. Páni si zasa vybrali najdrahšie obleky, ktorých lesk sa dal vidieť už zďaleka a nepozabudli ani na zlaté lorňony alebo vreckové hodinky, ktorými sa mohli pochváliť. Tí, čo boli chorí, vstali z postelí a opustili teplo domova, len aby im nič neušlo. Čerstvé matky zabudli na starostlivosť o svoje novonarodené deti, dokonca ani vdovy nezostali sedieť doma, aj keď bolo spoločensky neprístupné, aby sa v období smútku ukazovali na slávnostných podujatiach.
V ten deň jednoducho prestali platiť všetky pravidlá a všetci si div nohy nezlámali, aby boli čo najskôr na veľkom panstve McCaldenovcov. A prečo tento rozruch?
Dôvodom bola neslýchaná udalosť. Nikto tomu nemohol uveriť, každý sa musel prísť pozrieť na vlastné oči. Predsa nebolo možné, aby sa obdivovaný a medzi ženami neskutočne obľúbený lord Finley Gallagher oženil so starou dievkou Daliou McCaldenovou! Neslýchané! Iste si z nich musel niekto vystreliť! Neuveria, kým neuvidia celý obrad od začiatku až do konca.
A tak sa stalo, že sa celá smotánka nahrnula do rodinnej kaplnky, ktorá síce nebola malá, no ani nestačila pre niekoľko sto hostí! Preto v čase najväčšieho návalu, kedy už nezostávalo miesto ani v uličke, kade mala prejsť nevesta, prišiel práve pán tohto panstva a sám začal všetko organizovať.
Wayne sa stále nemohol zmieriť s tým, čo mu jeho bývalý najlepší priateľ urobil, ale bol odhodlaný urobiť všetko, aby bola jeho sestra šťastná. A jej šťastiu v tej chvíli bránili práve hostia, ktorých drzosť bola neskutočná. Bol si istý, že nepozval ani polovicu!
Podráždene si povzdychol a nenápadne sa poobzeral okolo seba. Nikde ju nevidel. Isabella stála v prvom rade a na všetkých naokolo sa žiarivo usmievala, no Robynne nikde. Kde len môže byť?!
Pri oltári zatiaľ stál samotný ženích a netrpezlivo sa prechádzal hore-dolu. Odrazu si už nebol taký istý tým, že Dalia príde. Iste, sľúbila mu to, ale čo ak sa na poslednú chvíľu zľakne a utečie??
Zastavil sa a prinútil sa zhlboka dýchať. Navyše nemal nikoho, kto by ho upokojil. O prítomné ženy ani pohľadom nezavadil a Wayne ho dokonale ignoroval. Za toto manželstvo zaplatil pridraho. Prišiel o dlhoročné priateľstvo, ktoré mu už teraz neuveriteľne chýba.
„Dopekla!“ uľavil si.
„Pane!“ zvolal za ním oddávajúci kňaz pohoršene. „Ste v Božom chráme.“
„Prepáčte, vaša eminencia,“ ospravedlnil sa Finley kajúcne a obrátil sa k nemu. „Ibaže nevesta tu už dávno mala byť...“
„Láska spojí aj nespojiteľné,“ zarecitoval kňaz s otcovským úsmevom.
Finley zaťal zuby a prudko sa mu obrátil chrbtom. Dokonca aj kňaz považuje jeho rozhodnutie za bláznovstvo! Lenže to nie on bol blázon, ale všetci títo pokrytci naokolo!
Prižmúril oči a snažil sa ignorovať stovky zvedavých tvárí, čo ho pozorovali, nedočkavo čakajúc na náznak nechuti či neistoty. Neurobí im tú radosť! Bude sa tváriť tak sebavedome, ako len dokáže.
Avšak v okamihu, kedy si to zaumienil, nastalo ticho. Zmeravel a prinútil sa veľmi pomaly zdvihnúť hlavu. Akoby čakal, že to, čo uvidí, ho ohromí.
Vo dverách kaplnky sa totiž objavilo priam nadpozemské stvorenie. Predpoludňajšie zimné slnko ešte nestihlo vyjsť vysoko na oblohu a tak teraz celkom ožiarilo ženu stojacu oproti nemu. Dalia McCaldenová, dlho ukrytá pred svetom sa teraz ukázala a obdarila ich svojou prítomnosťou.
Dalia nebola nikdy nejako výnimočne krásna. Rozhodne sa v ničom nemohla rovnať svojej macoche, ktorá stála za ňou a ako hlavná družička držala jej dlhý závoj. Dalia ani nemohla opeknieť zo dňa na deň, no niečo v nej bolo, čo ju akoby rozžarovalo zvnútra a robilo ju neuveriteľne krásnou. Oči, skryté za závojom, pripomínali jasné hviezdy a nedočkavo sa chvejúce pery prezrádzali ničím neobmedzovanú oddanosť.
Mala krásne biele šaty, vyšívané zlatou niťou na živôtiku a zdobené desiatkami nazberkaných ružičiek. V chvejúcich sa rukách držala kyticu bielych ruží.
Keď počiatočné prekvapenie pominulo, pohla sa a vstúpila dovnútra, aby sa vzápätí po boku svojho staršieho brata vybrala uličkou k svojmu nastávajúcemu. Zdalo sa, že nikto ani nedýcha, čo tak očarene sledovali nevestu. Dlhý čas bolo počuť iba šušťanie látky svadobných šiat.
Až sa nakoniec niekto pohol a stolička pod ním zavŕzgala. To dalo podnet k tomu, aby sa rozoznel šum stoviek prekvapených ľudí.
Kým Dalia prišla k oltáru, bol v malej kaplnke taký hluk, až musel kňaz dvakrát požiadať o ticho.
Wayne sa zastavil až pred Finleym a veľmi neochotne vložil ruku svojej sestry do jeho dlane.
„Dávam ti ju do opatery. Ochraňuj ju tak, ako som to doteraz robil ja,“ povedal nahlas a keď odchádzal, šeptom Finleymu dodal: „Pretože ak nie, vieš, čo sa všetko môže prihodiť.“
Dalia sa zamračila, keď to začula a povzbudivo stisla Finleymu ruku. Ten však priateľa ignoroval. Dokázal sa iba ohromene dívať do jej šťastnej tváre.
„Ehm, ehm...“ upozornil na seba kňaz, aby všetci prítomní zmĺkli a to ho priviedlo do prítomnosti.
Obaja predstúpili pred kňaza.
Robynne sa zaradila do prvého radu vpravo a tam zostala stáť, rovnako ako všetci ostatní. Každý sa ešte naťahoval, aby dobre videl. Nikomu nezáležalo na dĺžke obradu, žiadny z hostí nechcel prepásť ani minútu.
Robynne sa poobzerala okolo seba a obdivovala sviežu výzdobu kaplnky, keď tu pocítila akési šteklenie na zátylku a vycítila, že ju niekto pozoruje. Zahryzla si do pery a opatrne sa pozrela cez uličku doľava. Vtedy zachytila upretý Waynov pohľad, čo ju pred chvíľou tak zneistil.
Naprázdno preglgla a rýchlo zase venovala pohľad snúbencom, stojacim pred oltárom.
Kňaz práve hovoril úvodné slová: „Vážení prítomní. Zišli sme sa tu v tento radostný deň, aby sme spojili tohto muža a túto ženu do zväzku manželského. Boh je prítomný pri všetkých našich rozhodnutiach a...“
Robynne sa však akosi stále nemohla sústrediť na slová oddávajúceho. Neustále cítila na sebe jeho pohľad, ktorý ju akoby nútil, aby mu ho opätovala. Zdalo sa, že Waynovi vôbec nevadí, že má po boku snúbenicu, s ktorou sa onedlho ožení. Bez zábran očarene hľadel na ženu v jasne žltých šatách, ktoré jej tak veľmi pristali. Vyzerala tak nevinne a neodolateľne! Neodvrátil sa ani vtedy, keď sa mu po druhý raz zadívala do očí. Videl v nich prekvapenie. Niet divu. Bola si totiž celkom istá, že už o ňu nikdy ani pohľadom nezavadí. Nebola pripravená na to, že ju bude takto hltať očami, akoby sa nič nestalo.
Podvedome pootvorila pery, aby niečo povedala, no včas sa spamätala.
Ešte niekoľkokrát sa pokúsila sústrediť na obrad, kým si ju celkom nepodmanil a potom už nebola schopná myslieť na nič iné iba naňho. Neskrývane si hľadeli do očí, snažiac sa prečítať myšlienky toho druhého.
Z diaľky k nim zatiaľ doliehali kňazove slová: „Lord Finley James Selwyn Gallagher, beriete si tu prítomnú slečnu Daliu Mary McCaldenovú, budete ju ochraňovať v dobrom aj zlom, v bohatstve a chudobe, v zdraví i chorobe, nech vám v tom Boh pomáha?“
„Áno,“ zaznela presvedčivá odpoveď.
V tej chvíli sa však stalo niečo zvláštne. Ako sa Robynne dívala do Waynových očí, jeho pery sa odrazu pohli a takisto nečujne vyslovili rozhodné „áno“.
Rozbúchalo sa jej srdce, keď si uvedomila, čo to znamená. Nebol schopný ju nenávidieť a pohŕdať ňou, ako jej vykričal. Videla na ňom, že by najradšej stál na Finleyho mieste a prisahal jej, Robynne McCaldenovej, večný prísľub.
„A vy, slečna Dalia Mary McCaldenová, beriete si lorda Finleyho Jamesa Selwyna Gallaghera, budete ho ochraňovať v dobrom aj zlom, v bohatstve a chudobe, v zdraví i chudobe, nech vám Boh pomáha?“
„Ach, áno,“ zvolala Dalia šťastne.
Robynne sa zachvela a takisto, utápajúc sa vo Waynových hypnotizujúcich očiach, šepla „áno“. Vzpriamil sa a pevne stisol malú krabičku, ktorú zvieral v rukách. Boli v nej svadobné obrúčky, ktoré mal každú chvíľu podať novomanželom, aby potvrdili svoj sľub.
Najradšej by však prešiel uličkou k Robynne a tú menšiu jej nasadil na štíhly jemný prst, aby mu už nikdy neunikla.
Už neveril, že by bola schopná niečo predstierať. Pred časom konal unáhlene, lebo ho veľmi zranila, no určite by ho nikdy neklamala TAKÝM pohľadom.
„Ak je tu niekto, kto má námietky proti spojeniu týchto dvoch ľudí, nech sa vysloví teraz, alebo nech navždy mlčí.“
Samozrejme, nikto nemal odvahu sa ozvať. Všetci boli príliš ohromení tým, že podľa nich nemožné sa stalo skutočnosťou.
Kňaz teda pokynul Waynovi, aby podal prstene Finleymu. Keď si ich aj s Daliou navzájom nasadili, oddávajúci zdvihol ruky a riekol: „Právom, ktoré mi bolo udelené, váš vyhlasujem za manželov! Mylord, môžete pobozkať nevestu a tým potvrdiť váš zväzok.“
Finley sa nedočkavo obrátil k Dalii a s trasúcimi sa prstami prehodil priesvitný čipkový závoj, čo ju zahaľoval, dozadu. Odhalil tak jej tvár žiariacu radosťou. Ešte stále neveriacky sa usmial a naklonil sa, aby ju letmo pobozkal na kútik pier, tak ako sa patrilo. Vášnivé city si budú môcť dovoliť až oveľa neskôr.
Obaja sa so širokými úsmevmi ruka v ruke obrátili čelom k ostatným a vzápätí vykročili uličkou smerom von na svadobnú hostinu.
Wayne a Robynne tam zostali stáť a nevnímali odchádzajúcich hostí.
Vtedy Isabella poťahala Wayna za okraj kabáta. „Wayne, drahý. Musíme ísť. Je vašou povinnosťou predniesť prípitok.“
Wayne iba na chvíľu odtrhol pohľad od Robynne, aby sa zamračil na ženu po svojom boku, a v nasledujúcom okamihu už lady McCaldenová nestála na svojom mieste. Zahliadol iba akýsi pohyb a už jej nebolo.
Snažil sa samého seba presvedčiť, že to nebol len sen, no nedarilo sa mu to. Zdalo sa mu nepredstaviteľné, že iba pred chvíľou mu prisahala večnú lásku.