Bella noverca LXXXII.kapitola

LXXXII.kapitola – George Jensey

Wayne vpadol do pracovne tak prudko, až sa v miestnosti rozlietali štósy papierov, ktoré dovtedy trónili na stole a teraz sa pomaličky znášali k zemi.
On však spúšť nevnímal. Pohľadom nedočkavo pátral po mužovi, ktorý mal priniesť tak dlho očakávanú správu o stratenej Robynne.
Nebolo ťažké návštevníka nájsť. Usadil sa totiž na pohovke v kúte miestnosti a snažil sa potlačiť netrpezlivý výraz. Bol to malý muž, v pokročilých rokoch, s viditeľne rastúcim bruchom, ktoré napínalo gombíky na jeho tmavej veste. Ostrihané vlasy začínali rednúť a pod očami sa vynímali kruhy od nedostatku spánku a rokov. Typický usadlý pán, ktorý však pre Wayna mal obrovský význam.
„Dobrý deň,“ postavil sa neznámy a pozdravil ho prvý, pretože Wayne tam iba hodnú chvíľu stál a premeriaval si ho. „Vy ste pán tohto domu? Lord McCalden?“
„To som ja,“ prisvedčil Wayne. „Tak... prejdite k veci a povedzte, čo viete!“
Vtedy dovnútra vstúpila Dalia, krútiac hlavou. „Wayne!“ napomenula ho a dôstojne prešla až k mužovi.
„Som lady Gallagherová, teší ma, že vás môžem privítať na našom panstve,“ usmiala sa prívetivo a nastavila ruku, aby jej ju mohol cudzinec pobozkať.
„Rád vás spoznávam. Moje meno je George Jensey,“ povedal.
„Prosím vás, ospravedlňte správanie lorda McCaldena, no nevie sa dočkať nejakých nových informácií o lady McCaldenovej a vy ste vraveli, že o nej niečo viete.“
„Isteže to chápem a...“
„Tak už prestaňte s tými zdvorilostnými frázami a vy konečne začnite hovoriť!“ prerušil ich Wayne a podišiel k nim.
„Och, pravdaže. Preto som prišiel. Viete dlho som uvažoval o tom, či vám mám o všetkom povedať, no keď som počul o pátraní, rozhodol som sa. Ste predsa rodina a mali by ste vedieť pravdu. Navyše...“
„Vravím vám, aby ste už konečne povedali, čo viete!“ skočil mu do reči Wayne nedočkavo a nevšímal si pritom Daliino pohoršené zhíknutie.
„Samozrejme. Takže odkiaľ začať... Lady McCaldenová bola u mňa zopár ráz iba niekoľko týždňov pred svojím odchodom,“ začal muž, keď tu odrazu zalapal po dychu, lebo ho v okamihu zvierali Waynove silné ruky pod krkom.
„Čo má znamenať, že bola u vás?!“ skríkol rozzúrene. „Vy ste sa stretávali?! Chodila za vami?!“
„Mylord... prosím... vás...“ chrčal muž kvôli nedostatku vzduchu.
„Wayne!“ vykríkla Dalia zhrozene a ponáhľala sa k nim, aby ich od seba oddelila.
„Čo ste s ňou porábali, naničhodník?! Veď ja z vás vytrasiem pravdu!“ vyhrážal sa Wayne so šialeným pohľadom a naozaj triasol mužom tak silno, až sa mu krútila hlava.
„Panebože, Wayne! Veď ho zadusíš!! Pusť ho!“ kričala Dalia a ťahala Wayna za kabát. Nič však nezmohla.
„Pane...“ sipel muž, už začínajúc modravieť. „Som... lekár... LEKÁR!“ vyrazil zo seba z posledných síl.
Vtedy Wayne zažmurkal a okamžite ho pustil. „Vy ste lekár?“
„A-áno...“ rozkašľal sa Jensey a rýchlo dýchal, aby do pľúc dostal čo najviac vzduchu.
„Chvalabohu!“ uľavilo sa Dalii a unavene sa oprela o stôl.
„Vysvetlite mi to!“ žiadal Wayne lekára.
Ten si radšej zahryzol do jazyka, aby lordovi niečo štipľavé neodsekol. Nemal sem vôbec chodiť! Takto sa k nemu ešte nikde nesprávali!
„Presne tak. Som mestský lekár. Môžete si to zistiť, ak mi neveríte,“ Jensey sa odmietal správať aj naďalej slušne. Nikto ho nebude bezdôvodne urážať.
„Takže Robynne... vlastne lady McCaldenová bola za vami? Načo?!“ pýtal sa Wayne nedočkavo a opäť sa nebezpečne priblížil k doktorovi.
„Hlavne sa upokojte. Je to pravda. Bola za mnou pred mesiacom... možno dvoma, pretože sa cítila veľmi zle.“
„Vedel som, že nie je v poriadku, keď vtedy omdlela,“ zvolal Wayne. „A ďalej? Bolo to vážne? Pretože potom vyzerala byť v poriadku.“
„No... ako sa to vezme. Lady McCaldenová nebola chorá v pravom slova zmysle.“
„Ako to myslíte?“ zamračil sa Wayne.
„Netrpela žiadnou nemocou. Zistil som totiž, že je v druhom stave,“ konečne im prezradil lekár a sledoval ich reakcie.
Dalia ohromene vydýchla, kým Wayne vytreštil oči a celý zbledol.
„Č-čože? Čo ste to... povedali?“ hlesol, temer celkom bez hlasu, neschopný uveriť mužovým slovám.
S vyvalenými očami civel na lekára hodnú chvíľu, kedy mu pomaly začali dochádzať isté súvislosti, ktoré vysvetľovali občasnú Robynninu nervozitu a podivné správanie. Panebože, že mu to len skôr nenapadlo! Ako mohol byť taký slepý?! Časté závrate, odpadávanie a nevoľnosti... Ak sa predtým cítil zle, teraz si pripadal ako najväčší hlupák a ignorant na svete. V druhom mesiaci tehotenstva... to teda znamená, že aj vtedy, keď vpadol po Daliiných zásnubách do jej komnát a dožadoval sa násilne svojich práv, bola už v druhom stave. Preboha, veď jej vtedy mohol nejako ublížiť! Stačilo málo a mohla o dieťa prísť od psychického vyčerpania a tlaku!
„To nie je možné...“ šepol, ešte stále neveriacky a zhrozene klesol na stoličku pri písacom stole, kde si položil tvár do dlaní.
Lekár prekvapene hľadel na zlomeného muža, ktorý mu pred chvíľou div krk nevykrútil. Bolo mu nad slnko jasnejšie, že lord netrpí kvôli materinskej láske k macoche, ale z absolútne iných dôvodov.
Dalia sa ako-tak spamätala, keď videla, že Wayne sa k slovu nemá.
„Takže v druhom mesiaci? Prosím vás, pán Jensey, povedzte nám všetko, čo viete. Možno nám to pomôže pri hľadaní,“ požiadala ho naliehavo.
„Všetko? No... pravdupovediac, nemám vám toho veľa čo povedať. Lady McCaldenová za mnou prišla pred vyše mesiacom, pretože sa obávala, že trpí nejakou chorobou. Priznala sa, že je z tohto panstva, tak som aj zistil, kto vlastne je. Keď som jej oznámil, že je v očakávaní, správala sa podobne ako vy... najprv tomu nechcela veriť, potom dokonca vybehla von. Povedal by som, že bola až hysterická, akoby sa jej zrútil celý svet týmto odhalením. Preto som si pomyslel, že to asi nebude manželovo dieťa a v meste mi neskôr prezradili, že ladyin manžel zomrel dávno predtým. Bohužiaľ, netuším, kto by mohol byť otcom dieťaťa. Jej teta mi takisto nechcela nič prezradiť...“
„Teta? Bola s ňou nejaká žena?“ zdvihol Wayne hlavu, pretože takýto zvrat nečakal.
„Presne tak. Myslím, že to bola slečna Fatchettová. Alebo tak nejako...“
„Dalia? Vieš o tom niečo?“ obrátil sa Wayne na sestru a konečne sa prestal utápať v spomienkach a sebaľútosti.
„Samozrejme!“ zvolala Dalia. „Georgia Fatchettová! Jej teta prišla s ňou, keď sa sem Robynne nasťahovala a nárokovala si na bývanie v tomto dome. Myslím, že vtedy sme ju dosť nešetrne vyhodili. Pamätám si, že sa odvolávala na svoje postavenie a keďže sama bola starou dievkou, apelovala na môj súcit a porozumenie.“
Dalia si odfrkla. Neznášala ľudí, ktorí tak otvorene túžili po majetku a postavení.
„Vtedy som tu ešte nebol... povedzte, doktor, povedala vám jej teta niečo, čo by nás k nej teraz mohlo zaviesť? Napríklad kde býva,“ pýtal sa Wayne netrpezlivo.
„Viem presne, kde býva, no som si istý, že dom je teraz prázdny. V ponuke pozemkov, ktoré sú na predaj, sa totiž prednedávnom objavil aj on.“
„Tak je to pravda... odišla aj so svojou tetou,“ povzdychol si Wayne. „Dalia, o to viac, aby som ju okamžite šiel hľadať!“
„Ty nič nezmôžeš, Wayne. Pochop to už! Tvojou povinnosťou je starať sa o panstvo a nie opäť sa trýzniť. Ver mi, že takto nič nedosiahneš,“ presviedčala ho.
„Ale ona je tehotná! Nechápeš?? Čaká moje...“
„Wayne!“ sykla Dalia, aby jej brat neprezradil niečo, čo by neskôr mohol ľutovať. Ľudia sa nepotrebovali dozvedieť ďalšie klebety, už aj tak ich bolo dosť. „Už sme sa o tom rozprávali, tak prosím ťa, neprepadni zase šialenstvu a beznádeji.“
„V poriadku... Ale pošlem ďalších chlapov, aby po nej pátrali. V tomto mi nezabrániš!“ vyhlásil Wayne odhodlane a okamžite sa aj ponáhľal splniť svoje rozhodnutie.
Dalia teda zostala s lekárom sama. Trochu zahanbene sa naňho obrátila.
„Ani neviem, ako sa vám mám ospravedlniť, pán Jensey. Nedokážem si ani len vybaviť slová, ktoré by vám vynahradili všetky tie nepríjemnosti, čo spôsobil môj brat,“ pokrútila hlavou.
„Ale vy sa predsa nemáte za čo obviňovať, mylady!“ zvolal Jensey a s úsmevom k nej pristúpil. „Nikdy by som sa predsa nemohol hnevať na takú pôvabnú ženu.“
Zasmiala sa, no nie iba zo slušnosti. Pripadalo jej naozaj smiešne, že kedysi bola starou dievkou, ktorú si nik nevšímal a teraz jej dokonca muži skladajú komplimenty.
„Ďakujem vám za vašu láskavosť, pane. Musíte však pochopiť, v akej situácii sa lord McCalden a vlastne my všetci nachádzame. Jeho to zasiahlo najviac, pretože... nuž mali s lady McCaldenovou blízky vzťah,“ snažila sa vysvetliť situáciu, no mala pocit, že všetko ešte viac skomplikovala.
„Už som vám povedal, aby ste sa neznepokojovali. Prišiel som sem, aby som vám nejako pomohol a dúfam, že moja návšteva nevyjde len tak navnivoč. Teraz sa však s ľútosťou musím odporúčať, pretože ma čakajú ešte nejakí pacienti. Mám strach, aby nevznikla epidémia, lebo chorých je čím ďalej, tým viac.“
Kým Jensey vravel, stihol si obliecť kabát a na hlavu si nasadil klobúk so širokou strieškou.
Dalia ho odprevádzala s úsmevom a ešte niekoľkokrát sa mu poďakovala. Doktor však netušil, že nielenže boli jeho správy nesmierne dôležité, ale dokonca sa obávala Waynovej ďalšej reakcie.
Zamyslene hľadela za vzďaľujúcim sa kočom a až vtedy jej napadlo, že bude tetou. O pár mesiacov sa narodí jej synovec alebo neter... pravda, ak sa s Robynniným dieťaťom niekedy stretne.