Soul(12)

Ráno nebolo také pekné ako doteraz. Vonku už nesnežilo, ale pršalo. Všetok sneh sa zmenil a nechutnú čľapkanicu. Ešteže som nemusela ísť pešo. Pri raňajkách som počula vonku tiché bzučanie. Pozrela som sa von oknom. Stál tam Shane a opieral sa o nádherné auto čiernej farby.
„Oci myslím, že dnes pôjdem do školy so Shanom,“ povedala som opatrne. Jeho reakcia ma dosť prekvapila.
„Pamätaj však na to, čo som ti povedal,“ pozrel sa na mňa ustarane. Po prvý raz som na jeho tvári videla vrásky a smutný pohľad.
„Neboj ja sa viem o seba postarať. A keby niečo mám schopnosti.“
„Fajn.“
Vybehla som von ako rýchlo som mohla a ohromene som pozerala na auto.
„Odkiaľ ho máš?“ spýtala som sa ohromene.
„Vzal som ho sestre. Tá bude pekne naštvaná,“ zasmial sa.
„Nebudú problémy?“
„To by som sa mal spýtať skôr ja, nemyslíš?“ povedal a nenápadne hodil pohľad na okno. Videla som v ňom otcovu tvár a zakývala mu.
„Asi nie.“
„Tak teda naskoč,“ povedal a jedným pohybom mi otvoril dvere. Nasadla som na miesto spolujazdca. Sedadlá boli mäkké a čalúnené. Bolo zapnuté kúrenie, tak som si vyzliekla bundu a položila si ju na kolená.
„Zapni si pás,“ pripomenul mi.
Poslúchla som ho a on s úsmevom šliapol na plyn. Vyštartovali sme tak rýchlo, až ma to hodilo do sedadla. Cez prázdne cesty sme išli ľahko ako keby sme sa šmýkali. Ani nie o desať minút sme boli pri škole. On už vystupoval, no ja som bola ešte otrasená z tej jazdy. Zasmial sa, keď videl môj výraz a otvoril mi dvere. Spolu sme vykročili ku škole a každý sa za nami obzeral, lebo nikto tu nemá také pekné auto. Prežili sme prvú hodinu a nasledovala skúška z astronómie. Nemala som tušenie ako to dopadne, ale určite nie dobre. Rozdala nám testy a pracovali sme. Prvá otázka, nič. Druhá, nič. Potom som si spomenula na niečo čo som si včera čítala, a tak som aspoň ostatné otázky vedela. Nakoniec mi Shane poradil. Celkom som to zvládla, ešte aby to bolo správne. Už ma čakali testy len z otcovho predmetu. Tie budú najťažšie. No na druhej strane mi Shane povedal, že ak budem chcieť, môže mi s tým pomôcť. A tak sme sa dohodli, že sa stretneme dnes na našom mieste a on mi všetko vysvetlí. Po škole sme sa teda nenápadne vytratili a leteli preč. Dnes bolo na čistinke neskutočne pekne. Jazero bolo zamrznuté a všade okolo bolo veľa snehu. Zvláštne, že v meste sa už topil, no tu ešte nie. Sadli sme si na bezpečné miesto na konároch, aby sme nemuseli mrznúť tam dole. Jednoducho vytiahol knihy a začal vysvetľovať. Naozaj som nechápala ako môže byť taký pozorný na otcových hodinách. Ja to nedokážem, ani keď sedím v lavici za ním, nie to ešte vedľa neho. Snažila som sa dávať pozor, ale nešlo to. Jeho vôňa ma tak oblbovala, že som skoro spadla z konára. Nakoniec som sa sústredila a niečo som aj pochopila. Väčšina vecí bola skôr pre chalanov, než pre baby. Koho by už len zaujímala rotácia silového poľa. Vysvetlil mi tiež ako vypočítam jeho veľkosť a iné fyzikálne veci. Ja som však bola vo svojom svete. Pozrela som sa do jeho očí a lietala som v neznáme. Z rozjímania ma vytrhol jeho zamatový hlas.
„Počúvaš ma Nessa?“ spýtal sa zo zdvihnutým obočím.
„Ale samozrejme,“ zaklamala som.
„A o čom som teda hovoril?“ Pozrela som sa do učebnice, no on ju rýchlo zaklapol.
„Dobre, neviem. Si spokojný?“ priznala som sa.
„Nie, nie som. Nie som tu len preto, aby si bola myšlienkami inde. Ide mi o to, aby si prešla z otcovho predmetu. Ak tie skúšky spravíš, možno povolí svoje zákazy.“
„Hej, len mňa nezaujímajú technické veci.“
„No, tak sa budeš musieť ovládnuť a dávať aspoň trochu pozor.“
Hovoril to takým výstražným tónom, že som ho skoro ani nepoznala. Jeho tvár odrazu nebola nebeská ani milá, ale chladná.
„Fajn,“ povedala som a otvorila som jeho knihu. Opäť začal vysvetľovať a tentoraz sa mi usadilo v pamäti viac vecí. No stále som nemohla vyhodiť z hlavy jeho ľadový pohľad.
Po troch hodinách ma začal bolieť zadok. Čo už, sedieť tak dlho na vetve nie je žiadna sranda. Keď sme prebrali všetko čo bude na skúške, dával mi otázky. Samozrejme, že som nevedela odpovedať na všetky, no dvadsať z tridsiatich, to nebolo zlé. Potichu som sa balila keď spustil:
„Prepáč, že som bol na teba hnusný, len mi už lezie toto všetko na nervy. Zákazy tvojho otca, moje lovecké povinnosti, skúšky, je toho dosť veľa. No najviac ma štve, že keď chcem byť s tebou, musí to byť tajne.“
„Aj mne to ide trochu na nervy,“ priznala som sa. „Vieš, včera mi otec niečo povedal. Niečo nad čím som sa musela zamyslieť.“
„Tak hovor,“ povzbudil ma.
„Vravel, že v ten deň tvoje rozhodnutie môžu zmeniť tvoje pudy. Že pre vás nie je nič dôležitejšie ako zachovanie rodu. A, že ste zabili Kevinovu mamu.“
„Dozvedela si sa ďalšie strašné veci.“
„Takže to nepopieraš?“
„Je pravda, že sa bojím, že by som ťa v ten deň mohol bez rozmýšľania vyhľadať. Možno nado mnou zvíťazia lovecké pudy a naozaj ti dušu vezmem. Ale nie som o tom dostatočne presvedčený.“
Mala som z neho strach, no zároveň mi pripadal taký bezbranný.
„A áno, je pravda, že moja mama zobrala dušu Kevinovej. Ale pre mňa si dôležitejšia ty, ako zachovanie rodu. A pokiaľ ide o moju loveckú kariéru, tak tej sa nemusíš báť. Budem zabíjať len aby som prežil.“
Nebezpečne sa ku mne približoval a dýchala som rýchlejšie ako rútiaci sa vlak. Pritisol si svoje líce k môjmu a zavrela som oči. Nevedela som si predstaviť, že by som ho stratila. Perami mi prešiel po sánke a pritisol si ich na moje hrdlo. Myslela som si, že mi srdce vyskočí z hrude. Postupoval nižšie a nižšie. Nakoniec mi prešiel nosom po tvári a silno ma pobozkal na pery. Ruky sa mi triasli ako nikdy predtým. Cítila som, že aj on dýcha rýchlejšie ako obyčajne. Znova sa narovnal na svojom mieste. Oprel sa rukami o konár a pozeral sa do zeme. Prisunula som sa bližšie k nemu a položila si hlavu na jeho rameno. Objal ma okolo pliec a tak sme sedeli kým nebola tma. Nakoniec sme sa zhodli, že už je neskoro. Pri aute sme sa rozlúčili a každý sme sa vydali iným smerom. Keď som prišla domov, otec sedel v obývačke ako obyčajne v tomto čase. Nevedela som ako zareaguje na môj neskorý príchod, preto som sa snažila prejsť do svojej izby potichu.
„Kde si bola?“ spýtal sa, lebo jeho ušiam nič
„Snažila som sa pripraviť na zajtrajší test oco,“ povedala som slušne.
„A s kým?“ nedal pokoja.
„So Sorou.“
„A ako si dopadla?“
„No, pochopila som veľa vecí.“
„To som rád, a preto dúfame prejdeš.“
„Neboj sa oco. Ja to nejako zvládnem.“
Nachystala som si veci do školy a išla som spať. Chcela som ísť skoro, pretože som chcela byť riadne vyspatá. No to sa nesplnilo. Celú noc sa mi snívalo o Shanovi. Asi päťkrát som sa prebudila a nad ránom som sa len prehadzovala. Nakoniec som to už nezniesla a vstala som. Pobehovala som ako šialená. Potom som uvážila, že najlepšie využitie času bude, ak si zopakujem učivo. Čítala som, čítala a zaspala som.
Zobudila som sa okolo ôsmej. Najskôr som nemohla spať a teraz zmeškám. Rýchlo som na seba hodila šaty a umyla si zuby. Nastúpila som do auta a surovo som šliapla na plyn. Motor zlostne zaskučal, no potom sa vrátil do normálu. Do školy som sa dostala našťastie ešte pred zvonením. Najhoršie bolo, že otcova hodina bola prvá. Dobehla som do triedy a sadla si vedľa Shana. Nervózne som vyťahovala perá, papier, kalkulačku. Keď som mala všetko pripravené, prišiel do triedy profesor. Rozdal nám papiere a pustila som sa do toho. Išlo to celkom dobre, no až na tie otázky, pri ktorých keď mi to vysvetľoval, som bola zasnená. Na konci hodiny som odovzdala vyplnený papier.
„Tak čo, vedela si?“ spýtal sa Shane.
„No ako čo. Len dúfam, že to bude správne.“
„Ozaj chcel som ti povedať, že Flint ti dal náhradný termín. Je to dnes.“
„Fajn, že hovoríš.“
„Prepáč, ale keď toho bolo tak veľa. Neboj ty to zvládneš. A ak ti to pomôže ja mám tiež náhradný termín.“
„Takže bojujeme spolu?“
„Bojíš?“
„Priznám sa, že sa mi po prvý raz trasú kolená pri spomienke na boj s tebou.“
„Neboj, budem ťa šetriť. A nezabudni, tvoju dušu ešte nesmiem.“
„Fakt útecha,“ povedala som s úsmevom na tvári, keď sme postupovali po chodbe na hodinu profesora Flinta.
Ostatní žiaci už sedeli na svojich miestach, a tak sme sa k nim pridali. Prišla som si k Sore a Kevinovi. Pri pohľade na neho sa mi vybavil obraz jeho mamy s pohľadom upretým do neznáma. Hoci som ju nepoznala, vedela som si ju živo predstaviť. Striasla som tú myšlienku a sústredila som sa na učiteľa. Po nekonečnom predslove nás vyvolal. Postavili sme sa oproti sebe a on sa na mňa povzbudzujúco usmial. Pripravila som ruky a chystala som sa použiť techniku, ktorú ešte nepoznal. Profesor ešte ani nepovedal „teraz“ už som ho hodila do steny. No prirodzene, že postrehol môj pohyb a vyrazil tiež. Obaja sme leteli cez celú miestnosť, kým nás nezastavila stena. Pomaly som sa postavila a pristúpila k žinenke. Čakala som kým neurobí prvý krok. Rukami vytvoril okolo mňa tlakovú guľu. Pomaly ju sťahoval tuhšie a tuhšie. Už som nemohla dýchať, no nabrala som sily a nechala ju vybuchnúť. Vyčerpaná som klesla na zem. Videla som ako sa postavil nado mňa s posmešným úsmevom.
„Konečne porazená.“
„Nehovor hop, kým nepreskočíš,“ povedala som a podkopla som mu nohy. Cítila som ako dopadol vedľa mňa. Hoci som sa nemohla ani pohnúť, bola som rada, že to mám za sebou.
„Fajn. To bolo celkom dobré. Nie také výbušné ako inokedy, ale dobré. Viete vy dvaja ste mali jednotky už dávno, ale chcel som sa presvedčiť či som urobil dobre. Tak vstaňte a pokračujeme v hodine.“
Najradšej by som tam ležala donekonečna. Videla som ako sa Shane dvíha a podáva mi ruku. Prijala som ju a zdvihla sa. Boli sme neskutočne blízko. Skoro som cítila jeho dych na mojej tvári. Jeho oči ma opäť opantávali. Spamätala som sa a vrátila sa na svoje miesto. Ostatok hodiny som však vôbec nedávala pozor. Nevedela som sa sústrediť.
Na obede bolo ako zvyčajne rušno. Náš stôl bol plný na prasknutie.
„Nevyrazíme niekam?“ spýtala sa Susie nedbalo.
„Čo tak babská pyžamová party u nás?“ navrhla Lucy. „Rodičia doma nebudú. A testy sú už za nami. Takže by sme to mohli navrhnúť tvojmu otcovi Nessa.“
„Super,“ usmiala som sa.
„Babská?“ spýtal sa Anthony dotknuto.
„No, možno by ste mohli urobiť zopár výnimiek,“ povedal Kevin.
„Podľa toho pre koho?“ spýtala sa Sora.
„No pre koho asi. Pre nás,“ urazil sa.
„Dobre. Dnes večer pred naším domom,“ privolila rýchlo.
„To je lepšia reč,“ povedal Anthony, ktorému sa to náramne páčilo. Tak som dnes zašla za otcom do kabinetu. Vyšiel von a ja som opatrne spustila:
„Oci vieš, že už všetky testy skončili a myslím, že som sa na ne dostatočne pripravovala. Takže z toho vyplýva, že by mali skončiť dobre. No, a preto som sa chcela spýtať, či dnes môžem prespať u Sory, Lucy a Susie.“ Nahodila som svoj najnežnejší pohľad.
„Budú tam aj ich rodičia?“
„Jasné,“ zaklamala som a modlila som sa, aby si nevšimol moje chvejúce sa pery.
„Tak fajn.“
„Ďakujem oco,“ povedala som a dala pusu na líce.
Keď sa skončilo vyučovanie rýchlo som sa zviezla domov, aby som si vzala potrebné veci. Do batohu som si zabalila knihy na zajtra a tiež som sa prezliekla. Nakoniec som si vzala nejaké šminky a tiež pyžamo. Ani som poriadne nevedela kde baby bývajú. Nakoniec som to však našla. Shane s Kevinom tam už boli. Keď som prišla chystali obývačku na večierok. Bola priestranná a veľká. Všade bolo plno vankúšikov ako keby som vošla do učebne astronómie. S výnimkou toho svetla. Odložila som si veci do Susieinej izby. Takú veľkú izbu som ešte nevidela. Bola taká asi ako naša obývačka. Mala obrovskú dvojlôžkovú posteľ a na nej plno plyšákov. Celá bola v bordovom odtieni. Na oknách mala pekne stiahnuté závesy a pri stene mala ohromný šatník. Položila som si vak niekde k stolíku a bežala im pomôcť. Dovtedy prišli aj ostatní.
Zábava sa začala asi tak o ôsmej večer. Na stole bolo plno čipsov, plechoviek od coca-coly a iných vecí. Prezliekli sme sa do pyžám a zbehli sme dolu. Skoro som omdlela, pretože Shane bol bez trička. Jeho hruď bola taká biela a dokonalá. Pustili sme si nejakú muziku a tancovali dovtedy, kým nezačali susedia búchať na dvere aby sme boli tichšie. Tak sme to stlmili a prešli sme na zábavnejšiu časť večierku. Teda ako pre koho. Posadali sme si do kruhu na vankúše, chalan, baba. Shane sedel vedľa mňa. Nikdy som nemienila hrať niečo také, ako bolo vadí-nevadí, ale čo už. Vždy som dostala niečo čím sa môj život skomplikoval. No cítila som, že teraz to tak nebude. Začali sme a Susie si vybrala pravdu:
„Tak povedz koľko chalanov si mala pred Maxom?“ spýtal sa Anthony.
„Rátame aj tých opantaných?“ spýtala sa so smiechom.
„Nie len tých normálnych.“
„Žiadneho.“
„Čože?“ neveriacky sa spýtal Max.
„No vieš ako. Navonok som bola mrcha, ale vnútri som bola krehká.“
Ďalšia na rade bola Lucy. Vybrala si odvahu.
„Tak, čo tak keby si dala pusu susedovi oproti nám. Ale na pery,“ povedala som smiechom Sora.
Nevedela som čo je také smiešne, no zistila som to, keď som videla ich suseda. Bol to starý vypĺznutý chlap s veľkým bruchom. Lucy mu zazvonila pri dverách a otvoril v tenkom saténovom župane, v starých šedivých trenkách a v čiernych ponožkách. Vytiahol si z úst fajku a silno zakašľal. Telo sa mu pritom natriasalo ako huspenina. Ešte raz silno zakašľal a uprel svoje malinké očká na Lucy. V tvári vyzeral ako škrečok tesne pred popravou. Rýchlo mu vtisla pusu na pery a bežala hneď dnu. Strašne sme sa smiali. Celý očervenel ako paprika a stál tam ako by sa z neho stala socha. Odporne zachrčal a strčil si fajku opäť do úst. Otočil sa a krútiac zadkom zatvoril dvere. Keď sa k nám Lucy vrátila, prskala na všetky strany a asi šesťkrát si vypláchla pusu. Po prekonaní záchvatu smiechu sme pokračovali ďalej. Na rade bol Shane a dával mu Anthony. Viem prečo si vybral odvahu. Skrýval až priveľa tajomstiev.
„Keďže ťa mám tak rád, dám ti niečo ľahké. Bozk. S Nessou.“
Sakra, pomyslela som si. Niežeby sa mi bozkávanie so Shanom nepáčilo. No pred veľkým davom, to nie je až také romantické. Pre toto som nemala tú hru rada. Je to stupídne odhaľovanie sa pred kamošmi. Pozrela som sa na neho ako reaguje, ale vyzeralo to, že to s ním nehne. Nahol sa ku mne a pred všetkými ma pobozkal. Cítila som sa trochu trápne, no po chvíli ma to prešlo. Ešte, keď som ho videla len v nohaviciach od pyžama. Bol proste na zjedenie. Nakoniec nás hra omrzela a každý sa niekam utiahol. Poslední sme zostali pozerať v obývačke telku iba ja a Shane. Sadol si tesne ku mne a ja som cítila jeho chladnú pokožku na mojej. Mala som len tielko a bola mi zima, tak som sa pre istotu zababušila do deky.
„Nemáš chuť?“ preťala som ticho.
„Na čo?“ spýtal sa nechápavo.
„Na duše. Vieš, keď si tu v miestnosti plnej jedla a tak.“
„Ja nemám chute. Len, keď to potrebujem k životu. Alebo by sa ti páčilo mať kamarátov s prázdnym pohľadom?“
„Samozrejme, že nie.“
Vtedy ma opäť pobozkal
„Budeš mi chýbať,“ povedal náhle.
„Čože?“ vyhŕklo zo mňa. Vôbec som nechápala o čom hovorí, no jeho tón sa mi nepáčil.
„No, vieš budem musieť na niekoľko týždňov odísť.“
„A kedy odchádzaš?“ spýtala som sa zarazene.
„Zajtra ráno,“ povedal ticho.
„A to mi hovoríš len teraz? Len to tak na mňa vybafneš?“ skríkla som.
„Čakal som na ten pravý čas.“
„A myslel si si, že oznámiť mi to možno desať hodín pred odchodom bude ten najlepší?“
„Pochop nechcel som ťa tým zaťažovať, keď sme mali tie skúšky. Najdôležitejšie pre mňa bolo, aby si prešla. Mám proste lovecké povinnosti. Ideme s celou našou rodinou.“
„A čo to má byť? Rodinná poľovačka, alebo čo?“ povedala som nahnevane.
Surovo sa odo mňa odtiahol. Hľadel niekam do prázdna a ja som vedela, že som zasiahla jeho citlivé miesto. Nebol hrdý, že je lovec duší ako ostatní z jeho rodiny. Cítila som sa mizerne, pre to ako som sa správala. Nemala som v úmysle mi ublížiť. Keď som nahnevaná, tak zo mňa letia veci, ktoré by som inak nepovedala. Opatrne som sa na neho pozrela, no on sa ešte stále díval preč odo mňa.
„Vieš, vtedy keď si si ku mne sadla prvý deň, myslel som len na to, ako ľahko si pricupitala. Jeden jediný môj pohľad z teba robil hotovú bábku. Potom, keď sme bojovali, som bol taký šťastný, že za mnou slintáš, až som nevedel čo zo sebou. Tá žiara čo vysielala tvoja duša ma oslepovala. Vtom čase som sa cítil ako pánom tvojho života. Skončí sa, keď poviem ja. Robila si všetko podľa plánu. Keby som ti povedal, skoč do studne, vykonala by si to. Takú som mal nad tebou moc. Doslova si mi ležala pri nohách. Vtedy som vedel, že bude ľahké stať sa najmocnejším lovcom. No potom prišlo niečo, čo ma zarazilo. Nebola si ku mne milá, pretože som to chcel ja, ale preto, že si to chcela ty sama. Pamätáš, keď som ti povedal, že si moja slabosť?“
Jemne som prikývla.
„Doslova som bol na tebe závislý. Dávala si mi toľko nehy, že som nemohol bez nej vydržať. Ty a tvoje správanie, ma zmenilo. Už som nemyslel na to, s akou radosťou z teba vysajem dušu, ale na to, kedy ťa opäť uvidím. Prebudila si vo mne ľudské vlastnosti. Pri tebe som zabudol, že mám nejaké poslanie.“
Zarazili ma fakty, ktoré mi predostrel. Pripomenula sa mi tá chvíľa, keď ho profesor Flint zaradil medzi zložitých. Jeho pohľad ma naozaj dostal. Nevedela som, čo povedať. Len som tam sedela, ticho a bezmocne. Chcela som ho pohladkať po ruke, no v tom som si uvedomila, že plačem. Ani som nevedela prečo. Možno to vyvolala jeho spoveď, alebo to, aké reálne to bolo, tá pravdivosť v jeho tóne. Nevedela som, že takto uvažoval. Myslela som si, že sa ostatní mýlili, pretože ho nepoznali, no teraz som sa presvedčila, že som sa splietla ja. Rýchlo som si utrela slzy.
„Už vieš prečo som monštrum?“
„Ty za to predsa nemôžeš. Proste si za taký narodil. Nedalo sa to ničím ovplyvniť.“
„Nebuď ku mne taká milá. Bol som nedočkavý. Vzrušene som čakal na chvíľu, kedy sa budem môcť zmocniť tvojej duše. Bol som vo vytržení, ako keby som trpel abstinenčným príznakom. Hnala ma za tebou túžba, po najjemnejšej veci na svete. Mal som milión spôsobov, ako ťa tej noci zbavím všetkého. Ako zohavím tvoje telo.“
„Tak si nemyslel.“
„Nechápeš to?“ prudko otočil svoju ľadovú tvár k mojej. Mimovoľne som sa vzdialila, pretože z neho išiel strach. Ani si neuvedomoval, aký šok to vo mne vyvolá. Dych sa mi prudko zrýchlil. Ako keby som sa ocitla na húsenkovej dráhe, ktorá nikdy nekončí. Vždy, keď si myslíte, že už je koniec, objaví sa nejaká ďalšia zatáčka. Nevedela som či chcem poznať viac faktov z jeho temnej stránky.
Tvár si ešte viac pritisol k mojej a ja som cítila jeho studený dych na líci. V tej chvíli som ho vôbec nespoznávala.
„Ani nevieš, aký obdivovaný by som bol v mojom svete. Ty, tá najčistejšia zo svojho rodu, si sa poddala mne, najväčšiemu lovcovi. Všetci by jasali a čakala by ma nekonečná sláva,“ už takmer šepkal. Jeho hlas mi naháňal strach. Zmenil sa na tichý sykot hada.
„Prestaň,“ povedala som ticho.
„Nie. Chcem, aby si vedela o mne celú pravdu. Už žiadne tajomstvá. Uvažoval som, ako bude chutiť tvoja duša. Možno po malinách, ako väčšina z vášho rodu. Lenže ty si mala byť niečo extra. Môj otec mi hovoril o svojej prijímacej duši a vravel, že chutila ako našľahaná pena. No vedel som, že ty budeš oveľa lahodnejšia.“
„PRESTAŇ!“ zaziapala som na neho. „Už ďalej nechcem počúvať o tvojich zvrátených myšlienkach. Nezaujíma ma to, pretože viem, že ty si iný. Viem, že moja duša ťa láka, no budeš sa musieť zmieriť, že zostane tam, kde je. Je mi jedno aký život by ťa čakal.“
Zdvihla som sa z gauča a odišla som do kúpeľne. Pozrela som sa do zrkadla a videla som zdesenie v mojich očiach. Srdce mi búšilo ako nikdy predtým. Mala som pocit, akoby som Shana ani nepoznala. Už od začiatku mi pripadal milý. Pustila som si ľadovú vodu a opláchla si tvár. Zrazu som počula zhora nejaké hlasy. Približovali sa. Rozoznala som Kevina a Soru. Tiež tam bola Susie.
„Tak, a zábava sa skončila. Môžete ísť domov chlapci,“ vyhnala ich Lucy.
Odrazu bolo ticho, začula som len nejaké zvuky, no nemohla som ich identifikovať. Zabuchli sa dvere a ja som si s úľavou vzdychla. Uvedomila som si, že sedím opretá o vaňu. Slzy mi prúdom tiekli po brade. V tej chvíli vošli do kúpeľne Lucy a Susie.
„Nessa?“
„Už je preč?“
„Shane?“ spýtala sa ustráchane Susie.
Nejasne som prikývla.
„Hej, ale čo sa stalo. Rozišli ste sa?“
„Nie, to nie. Len sme mali rozdielny názor na veci. Vieš zajtra odchádza a chcel mi niečo vysvetliť. Niečo, čomu som doteraz neverila, alebo skôr nechcela veriť.“ Nechápavo sa na mňa usmiala a podala mi ruku, aby mi pomohla sa postaviť. Celá som sa triasla od strachu. Uložili ma do postele a odišli. Celú noc sa mi sníval sen, ako sa nakláňa nad moje nehybné telo.