Crazy Story

10 . február 2012

07:35 am

Každé ráno bolo úplne rovnaké. Hrozné. Aj keď výstižnejšie slovo by bolo... horrorové.
Z príjemného snenia ho zobudí zvonenie budíka- každé ráno presne o sedem tridsaťpäť newyorského času. Zo sladkého sna ho to bolestne vtiahne do krutej reality.
A Nick Peterson tú realitu doslova nenávidel.
Prvá vec, ktorú vždy urobil, bolo to, že zaklapol budík. Potom sa pomaly posadil a prinútil sa otvoriť oči. Potom pomaly vyšiel z izby a snažil sa nevraziť do steny. Vždy zaklope na dvere Graceovi, svojmu spolubývajúcemu, aby sa aj on uráčil vstať. Potom príde na rad ranná potreba. Podrobnosti asi nemusím opisovať. Potom sa musí oholiť. Schmatnúť kresby do novín a hodiť ich do tašky. Nájsť čistú košeľu- to je vždy ťažké. Keď už má košeľu, idú na rad nohavice. Potom musí nájsť dve rovnaké ponožky. A najlepšie je, keď zistí, že jeho spolubývajúci ešte stále spí.
A dnes to bolo také isté. Keď sa Spencer Grace neozval ani na tretie klopanie, Nick proste vošiel dnu. Spencerova izba človeka vždy ...prekvapila. Ak to mám povedať slušne.
Bola to jedna veľká džungľa-žalúzie boli zastreté a dnu prenikali len tenké lúče studeného februárového slnka, ktoré ešte podčiarkovali neporiadok dnu. V okolí písacieho stola ste mohli nájsť hocičo- vlastne takmer všetko od starých diskiet, cédečiek, USB kľúčov, príručok o softvéroch, papierov, učebníc psychológie a kníh, až po kopy papierov, poznámkových blokov a fasciklov. A to, čo ste nenašli pri stole- to ste mohli nájsť inde v izbe. Na zemi sa povaľovalo oblečenie- ponožky, pri ktorých ste nemali najmenšiu šancu nájsť pár, kravaty najrozličnejších farieb, nohavice, mikiny, pokrčené košele a tričká...Spencer jednoducho nebol schopný udržiavať si v izbe poriadok. Akurát v strede izby to vyzeralo trocha lepšie- prázdny priestor, aby si tam mohol sadnúť, otvorený notebook a kopa papierov, v ktorých Nick spoznal Spencerovo písmo.
Sám pôvodca tohoto neporiadku ležal( vlastne spal) v posteli, zakrytý dekou až po uši. Na nohách mu ležala Nickova trojročná sučka kólie Didy- vážila okolo dvadsať kíl a z neznámych dôvodov si vyberala Spencera ako to najpohodlnejšie miesto na svete. S obľubou mu spávala v posteli( ako napríklad teraz), hrýzla mu tenisky a raz ho v spánku takmer udusila. Nečudo, že Spencer prechovával ku psom hlboký odpor.
"Hej, Didy ," zavolal Nick na sučku, ktorá na rozdiel od Spencera hneď zdvihla hlavu," zobuď Spencera."
Didy vyplazila jazyk a prešla k Spencerovej hlave. Oblizla ho, ale on sa len zahnal rukou a čoci zo spánku zamrmlal. Kólia už vedela, čo má robiť. Zoskočila z postele, schmatla do zubov okraje prikrívky a potiahla. Táto metóda budenia vždy pomohla.
"Ty hnusný, prašivý pes, čo zase robíš v mojej izbe?" Grace sa prudko posadil a chcel získať svoju deku späť.
"Vieš, že je to jediný spósob, ako ťa zobudiť," poznamenal Nick a hodil mu košeľu a nohavice, ktoré zatiaľ neboli také špinavé, ako tie ostatné, "máš päť minút. Inak ideš taxíkom."