Crazy Story

"Vieš, že je to jediný spósob, ako ťa zobudiť," poznamenal Nick a hodil mu košeľu a nohavice, ktoré zatiaľ neboli také špinavé, ako tie ostatné, "máš päť minút. Inak ideš taxíkom."
Spencer schmatol oblečenie, vzal si prvú kravatu ,na ktorú natrafil a zmizol v kúpeľni.
Nick sa sklonil k sučke a tá mu podala labu. Poškrabkal ju za ušami. "Dobrá Didy," pochválil ju," teraz prines Spencerove topánky, fajn? Dúfam, že sú ešte celé. "

Spencerova ranná rozcvička takto vyzerala vždy- odkedy spolu bývajú. Občas nenašiel nijaké topánky kvôli Didy, takže mu Nick musel požičať svoje, o dve čísla väčšie. Inokedy si zas zabudol tašku a Nick to musel otočiť na polceste. Ale v zozname šialených rán vedie to, keď bežali dole schodmi, aby dohnali prespaný čas(aj keď to bolo márne). Spencer držal v jednej ruke termosku s kávou (životodarným nápojom, bez ktorého si ani jeden z nich nevedel predstaviť svoj deň), v druhej ruke mal knihy a šnúrky na teniskách rozviazané- takže je len pochopiteľné, že v polovici schodiska sa potkol a zletel dole. Výsledkom tejto malej nehody bol rozbitý nos , hrča na čele veľkosti tenisovej loptičky a polhodinové čakanie na pohotovosti. Nič horšie sa im zatiaľ našťastie neprihodilo.

Nick pozrel na hodinky. O desať minút mal byť v práci- a to ešte musí hodiť Spencera na Univerzitu, lebo je príliš lenivý, aby si vzal taxík alebo išiel peši. Nečudo, že Nick mal niekedy chuť ho vyhodiť z auta.
Išiel do kuchyne a dal variť vodu na kávu. Didy zaním medzitým prišla, k nohám mu položila Spencerove oslintané topánky . Posadila sa a pozerala na neho nevinnými psími očami.
"Och, Didy..."povzdychol si Nick," povedal som, že ich máš priniesť, nie umyť... " Zodvihol ich za šnúrky do vzduchu. "Asi pôjde v teniskách..."
"Nevidel si moje topánky?" ozval sa Spencer zo svojej izby, "ak mi ich zase vzal tvoj pes, jedného pekného rána ho nenájdeš..."
"Nie, nevidel som ich," zakričal Nick a topánky rýchlo schovával pod kuchynskú linku "už si hotový?"
"Takmer," odvetil mu Spencer a Nick počul, ako prevracia ten neporiadok vo svojej izbe hore nohami, aby našiel správne knihy. Keď sa konečne ukázal vo dverách, bolo osem desať.
"Zase meškáme," poznamenal Nick a podal mu pohár s kávou," bolo by od teba pekné, keby si niekedy začal deň ako iný normálny smrteľník..."
Spencer sa napil kávy a naposledy skontroloval, či má v taške všetko.
"Poslednú prednášku mám o druhej popoludní," oznámil Nickovi," od tretej do štvrtej som nútený stráviť nejaký ten čas s Jessie. Ona je však vyberaná a keď som ju naposledy vzal do knižnice,bola dosť otrávená...Neviem, čo jej vadí na Imannuelovi Cantovi...Od šiestej makám U trpaslíka, kde mňa a mojich kolegov neustále buzeruje Šialená Jane. Keby to videl chudák Lincoln, asi by sa obracal v hrobe. Otroctvo zrušil už dávno- ale pre Jane to neplatí. Domov sa dostanem asi o jednej ráno a ešte sa musím učiť...a to ani nehovorím o tom, že si robím bakalára z matematiky. Skús niekedy prežiť môj deň- ráno budeš dosť vyhecovaný. "
"Nie, ďakujem," uškrnul sa Nick a bral kľúče od auta," ozaj, ako vám to klape s Jessie?"
"Vlastne ani neviem, " pokrčil Spencer plecami," najprv bolo všetko...fajn, skvelé...ale v poslednom čase jej všatko vadí. Vadí jej, že som na psychológií, že som sa chcel nabúrať do vládneho počítača..."
"Počkať," Nick spozornel," ty si sa nabúral do vládneho systému?"
"Nepočúvaš ma?" odsekol Spencer, "chcel som sa nabúrať. Nepodarilo sa mi to. Ich firewall je zatiaľ nad moje sily."
"Spencer Grace," nadýchol sa Nick, chystajúc sa na siahodlhú prednášku," môžeš mi veriť, že ak na dvere tohto bytu raz zaklopú gorily v čiernych oblekoch a so slnečnými okuliarmi a ukážu mi zatykač na tvoje meno, s radosťou ťa odovzdám do rúk spravodlivosti. A Jessie sa vôbec nečudujem. Pri tebe je ťažké existovať."

Nick odomkol a vyšli na schodisko. Didy bola naučená na to, že ju celý deň nechávali samú(i keď spočiatku sa stávalo, že Spencerovi mizli okrem topánok aj papiere do školy).

"Nick Peterson!" ozval sa krik starej pani Finniganovej, ich nie až tak milej susedy, ktorá na nich každé ráno čakalo, aby im vahadzovala na oči ich nedostatky," ten tvoj pes opäť šťekal. V noci!"
"Je to pes , pani Finniganová, "odsekol jej Spencer, ktorý ju nemal veľmi v láske," je len logické, že bude štekať a nie mňaukať."
"Ten tvoj spolubývajúci zhorí v pekle!" stará pani Spencera tiež nemala v láske. Jemu to však nevadilo.
"Ja tú starú uškrtím a zakopem kdesi v nevadskej púšti," precedil Spencer pomedzi zuby," a potom pôjdem do Talianska."
"Pani Finniganová, sľubujem vás, že dnes už Didy šťekať nebude," upokojoval ju Nick a schmatol Spencera za rameno, lebo vyzeral, že svoje hrozby splní," a čo sa týka Spencera, je ateista, takže je mu srdečne jedno, či sa bude smažiť, alebo nie."
"Ale mám diplomatickú imunitu v Taliansku," dodal Spencer spoza Nickovho chrbta.
"To stačilo kamoš, ideme," vyhlásil Nick a Spencera ťahal za sebou.