Budeš môj

3. kapitola

„Víkend bol zjavne nadmieru uspokojivý.“ Počula smiech svojej kamarátky, sediacej v ich boxe.

Nie že by bol skutočne ich, s ceduľkou reservé, ale vždy keď šli do tohto baru, sedeli presne tam.

Na úplnom kraji, v boxe z čiernych sedačiek, vytvárajúcich pomyselný pól štvorec, kde ich nik neotravoval.

„Tebe tiež ahoj, Kata.“ Krútiac hlavou sa zvalila na sedačku úplne do rohu, vykladajúc nohy hore.

„Už som ti niekedy povedala ako otravný je ten tvoj poorgazmický úškrn? Do kelu, niektorí tu sušíme papuľu a aj príhodnejšie časti tela a ty sem naklušeš aj po takmer dvanástich hodinách absencie s čerstvým šklebom! Kurňa, aj ja chcem svojho Jakuba, čo mi to tak urobí!“ kričala nahnevane, no kútiky úst jej trhalo, ako sa chcela smiať.

Kata bola posledný človek, čo by trpel nedostatkom. Bola chlap v ženskom tele. Už pravdepodobne nemohla spočítať koľkí jej prešli rukami pre jej vysoký apetít a neukojiteľnosť, sama to o sebe tvrdila, proste potrebovala stále iného, hľadala toho pravého, čo bude mať toľko fantázie a skúseností, že ju neomrzí.

„Možno keby si sa vykašlala na tie erotické sračky, čo čítaš a viac času investovala do hľadania vhodného partnera, už by si ho dávno mala,“ upozornila ju, načahujúc sa po jej kole.

Kata pokývala hlavou, pritiskávajúc si svoj nápoj k hrudi, čo najďalej od nej.

„Po prvé, nie sú to sračky, sú to erotické romány, po druhé, nelopkuj mi to málo potešenia čo mám a po tretie, veď ja hľadám každý víkend toho pána pravého, ale ono je ťažko nájsť takého, ktorý by mal všetky body, ktoré požadujem pre vzťah,“ sťažovala sa, aj keď v skutočnosti ju to vôbec netrápilo.

Mala rada svoj život, ako z kníh čo čítala. A ona jej ho nebrala, nevyčítala.

„Tak trošku uber z požiadaviek.“

„Nemôžem, čo by to bolo ak by som sa uspokojila s málom? Čo by to omne vypovedalo? Čo? Potrebujem k sebe dokonalosť, nebudem uspokojitel.“

Vyprskla smiechom, tá teória, spomínaná v jednom seriáli, ju tak vzala, že skutočne verila tej blbosti o polepšiteľovi (človek, čo si vzťahom s človekom, čo je krajší, zaujímavejší, má trebárs viac priateľov, polepší) a potom uspokojiteľovi (človek, ktorý sa vzťahom s menej atraktívnym človekom, uspokojí s málom, čo mu ponúka).

Bola to absolútna blbosť, ale Kata bola jedna veľká hlúposť a zmes citátov a zážitkov, ktoré prežil niekto iný. Niekedy ten človek alebo bytosť v prípade fantasy upírov a podobných blbostí, nemusel byť ani skutočný.

„Ty tomu nerozumieš, si jedna z tých šťastných súk, čo si našla nabíjača skôr, ako sám vedel, že z neho taký žrebec vyrastie a že s tým šaškom v slipkoch raz bude vedieť urobiť poriadny bodrel!“ vyčítala zasa, hromžiac na celý bar.

Nenápadne sa poobzerala, samozrejme, že na nich pár ľudí už gánilo. Ale aspoň upútala pozornosť barmana, ktorý zdvihol konečne pohľad od niečoho na jeho strane baru, za ktorý človek nemal šancu vidieť a všimol si, že má nového perspektívneho zákazníka a dajaký ten tringelt do jeho vrecka.

„Zasa až tak dokonalý nie je,“ upozornila šeptom.

Mala svoje predstavy dokonalého muža a ten bol svalnatejší, oči viac modré, úsmev viac pokrivene záhadný a vlasy boli omnoho tmavšie, takmer ebenové.

„To nikto, ale určite nie si uspokojiteľ, ste tak na rovnako, čistá harmónia, dopĺňate sa a ste spolu dokonalí. Ja chcem také niečo aj pre seba.“

„Čo to bude?“ Objavil sa pri nich barman, s malým trhacím bločkom.

„Kolu s ľadom a citrónom, prosím,“ poprosila s úsmevom, ktorý jej ten fešák opätoval. 

Bol na spapanie, na ježka ostrihané svetlohnedé vlasy, veľké pistáciové oči a pod tričkom sa rysovalo pár pekných buchiet. Nenápadne nakopla Katu k činu. Ak niekto vedel flirtovať, bola to ona, navyše splňoval jednu z podmienok, teda hneď prvú... Pokojne mohol byť stvárnením hlavnej postavy v jednej z tých úchylných kníh, alebo upírom, alebo padlým anjelom, alebo kýmkoľvek. Proste bol nezvyčajne výnimočný na slovenských chlapcov.

„A ty kráska? Donesiem ti niečo k tej kole?“

No Kata nereagovala, ani na jej kopanec, ani na sexy chrapčák, len ne neho civela a z otvorených úst jej každú chvíľu mohlo uniknúť trochu slín.

Mohlo to byť dosť ponižujúce, aj keď pre Katu, jedine dobré znamenie, teda možno...

„Odpusť mojej kamarátke, ona sa takto zvyčajne nechová.“ Zatlačila jej ústa do kopy a otrela si ruky do stehien, znázorňujúc zaslintanú ruku.

Chlapec sa pousmial a pokýval hlavou.

„Je to všetko, či si dáš niečo k tej kole ty?“ pokračoval a na Katu už ani nepozrel.

Pokývala hlavou a on odišiel na svoje miesto za bar, stále po očku sledujúc ich stôl.

„Mária, Katarína, čo to s tebou je? Ten chalan ťa nazval kráskou, mala si sním skončiť niekde pritisnutá o stenu v ich sklade, tak to robievaš, či?“ posmievala sa.

„Prestaň, bola som tu v piatok, keď tu bol jeho prvý deň, nedokázala som takmer vymačkať ani prosbu o kolu, včera som to skúsila znova, trvalo mi asi desať minút, kým som dokázala vybľakotať, že chcem kolu, on sa usmial povedal, s ľadom, že? A ja som bola úplne v prdeli, lebo bola malá pravdepodobnosť, že si po toľkých ľuďoch bude pamätať moju objednávku zo včera. A dnes? Sedím tu od pól štvrtej a pri jednej kole, ktorú som si ani neobjednala, on mi ju proste doniesol, oslepil ma tým dokonalým úsmevom chlapca z obálky a... Ach, nechápem, prečo sa pri ňom chovám ako úplná hus. Musí si myslieť, že som úplne dementná, alebo nesvojprávna, alebo čo! Kurva! Keď on je taký Storm!“

No, pravdepodobne to bol výraz z jednej z tých vysoko kvalitných kníh, čo furt čítala...

„Tak sa mi zdá, že si z neho úplne namäkko,“ smiala sa.

„Navlhko, dievča.“ Nemienila sa k tomu vyjadrovať.

Kata si nebrala servítky.

Ako spomínala, jej kamarátka bola chlap uväznení v tele sexy ženskej.

Zvykla si na jej zvláštne spôsoby. To mala z tých knižiek.

Barman sa znova priblížil do nebezpečnej blízkosti a vzal jej schopnosť reči.

„Ďakujem,“ prevzala si svoje pitie a švihla pohľadom na Katarínu, ktorá sa chystala spáchať samovraždu zástavou dýchania.

Barman sa k nej naklonil, posunul jej malý papierik, odtrhnutý z jeho bloku a žmurkol.

„Liebensbrief!“ vyhŕkla, nakláňajúc sa k ramenu svojej kamošky.

„Nehryziem, zavolaj,“ šepkala a vyvalila oči. „Didi, on mi dal svoje číslo!“ Poskočila ako dieťa.

„Možno si ho zaujala svojou mlčanlivosťou, chlapi majú radi ženy, čo vedia kedy mlčať.“ Čo nebol Katin prípad....

„Myslíš?“

„Nie!“ zasmiala sa, „zaujali ho buď tvoje reči, ktoré si tu viedla na tému ty a promiskuita alebo kozy, ktoré si na neho celý čas tvojho onemenia pučila, alebo kombinácia všetkého,“ smiala sa, sledujúc po tajme barmana, ktorý im nevenoval viac ani pohľad.

Nevedela, či preto, že to nepovažoval za dôležité alebo proste nechcel tlačiť na pílu a uviesť úbohú Katarínku do väčších rozpakov, než už to stihol spraviť.

„Nerob si žarty, ja mu nemôžem zavolať, napísať, v jeho blízkosti som nemé teľa. Tri dni sem chodím a snažím sa nahodiť do behu starú, dobrú Katu, no ako náhle na mňa hodí tým svojím zelenkavo-hnedým pohľadom, som absolútne odstavená.“ Vzdychala znova sklamane s rukami zaborenými vo vlasoch, ktoré vytvorili pred jej tvárou jemný závoj, ako sa oprela lakťami o stôl.

Vedela presne ako sa cíti, ona to prežívala zakaždým, keď bola v jeho bezprostrednej blízkosti. Jeho vône a jeho celého.

Tiež bola ako nemožná, dementná, infantilná, ktorá nie je schopná zo seba dostať zmysluplnú vetu.

Zatriasla hlavou. A ako znamenie jej zazvonil mobil a na displeji sa ukázala sms od Jakuba.

Ak by ste to veľmi prehnali s pitivom, napíš, vyzdvihnem vás. S láskou, J.

Usmiala sa. Akoby sa stávalo pravidelne, že ich ožraté musí viesť domov. Aj keď pravdou bolo, že párkrát sa to stalo, ale väčšinou bola pod obraz Kata a ratoval skôr ju.

Nemyslím, že budeme piť, Kata je totiž disfunkčná, :P úplne odpálená jedným barmanom. S láskou, P.

„Ty si s ním esemeskuješ iba po párhodinovej prestávke? Bože, iba teraz ťa doniesol domov a už otravuje? Už som ti vravela, ako hrozne ho nenávidím?“ vrčala stále nahnevaná na seba a nie na Jakuba.

Mali sa radi akýmsi divným spôsobom. Keď jeden podpichoval toho druhého, vymýšľali si nezmyselné varianty krstného mena, alebo sa osočovali pre rozdielnosť pováh a životných štýlov. Ale keď išlo do ostrého, vždy stáli pri sebe a obhajovali sa. Jedenkrát dokonca Kata nakopala jedného chlapca, s ktorým to mala pekne rozohrané len preto, že Jakuba nazval blonďavým Harrym.

Samozrejme, že sa Jakub zasmial, len ona to akosi nepochopila a mala potrebu s tým mierne pripitým chalaniskom vytrieť podlahu.

Do toho večera stále frflala, prečo si tí  dvaja nemôžu rozumieť a  prečo je Kata tak útočná. No potom pochopila, že je to skazený, pošahaný, iba jej vlastný spôsob, ako vyjadriť kamarátstvo frajerovi jej kamarátky.

„To nie je pravda, priznaj, že ho máš rada, Jakuba nejde nenávidieť,“ zabávala sa na jej pokrivenom ksichte.

„Nech si nasere, pán dokonalý, čo ťa kontroluje na každom kroku, ja mať takého chlapa, pošlem ho k vode, ani dýchať ti nedá!“ šomrala, stále žmoliac malý papierik.

Kata a disfunkčná? Čo to presne znamená?

Esemeska ňou až mykla a ona sa znova ospravedlňujúco pozrela na Katarínu, ktorá zatínala päste.

Má blok a nevie s ním naviazať hovor, proste ju svojou dokonalosťou pripravil o reč. :P

Sms prišla takmer okamžite.

Boh mu zaplať za tie dary! Zabav sa na nej, najlepšie mi urob krátke video! Ak by dačo alebo aj nedačo píšte. Jakub z neba sa ukladá k spánku. :*

Už ho videla, ako sa ani nie o pól deviatej teperí do postele a ak aj, tak pravdepodobne s dákou knihou so vzorcami, či chemickými, matematickými alebo možno učebnicou fyziky pre vysokoškolákov.

Ďakovala všetkým svätým za Katu, pravdepodobne by s ním musela stráviť nudný a nekonečný čas nad knihami a vzorcami, ktorým nikdy neporozumie.

„No tak, Kata, vzchop sa! Čo by na to povedala Kenyon alebo Lyn? Keby videli ako sa bojíš sexy chlapa, sľubujúceho kvalitnú rozkoš ako bojovníci, či super inštalatéri z ich príbehov?“ povzbudzovala ju a na jej prekvapenie to skutočne zabralo.

Kata sa otrepala ako vtáča, keď vyskočí z malej mláčky, dopriala si jeden preafektovaný dúšok z koly a prikývla s vážnosťou jedného z atentátnikov na drahé, zosnulé dvojičky.

„Máš pravdu, pred temným lovcom aj tak neutečieš,“ šomrala skôr pre seba a Didiana si musela zahryznúť do pery, aby sa nerozosmiala.

Jej kamarátka bola skutočný pošahanec, keď jej predstava, že je ten barman dajaký lovec démonov, či čo to vlastne tí sexi chlapi lovili, pomohla...

S pobavením sledovala tú trubku ako sa pohla k Hunterovi a sama napísal tomu svojmu, nech po ňu príde, bolo jasné, že Kata rozohrala svoju epickú hru, kde si ľahko predstavila, že je jednou z hrdiniek, ktorú čaká večnosť pri správňakovi loviacom zloduchov.