Sila túžby - Prológ

Moje meno je Anastasia. Áno, presne tak. Keď som sa narodila,mama bola zbláznená do knihy 50 odtieňov sivej a možno si myslela, že mi to meno prinesie šťastie. Alebo aspoň bohatého, kontrolou posadnutého muža. Ani jedno sa nestalo. Zatiaľ. Aj keď by som veľmi chcela, aby ma niekto pohladil, ľuďom som odporná. Pýtate sa prečo? Sama neviem.
Priatelia, ktorí pri mne aj po rokoch ostali ma prezývajú Ana. Je to vtipné, pretože aj moja najlepšia kamarátka sa volá Ana. Jej celé meno je však Anorexia. Anorexia nervosa ak chcete. Lekári hovoria, že to je choroba. Ja hovorím, že to je len nástroj na zdokonalenie sa. Som hrdá na to, že môžem patriť do pro ana komunity. Tento život som si vybrala sama. Hneď po tom, ako sa moji rodičia rozviedli. Mala som 10. Aj ja, aj môj brat sme ostali s mamou. Otec si našiel inú rodinu. Zabudol na to, že jeho rodina sme my. Aj mama si našla svoju spriaznenú dušu. Jej priateľ, Gregor, je to najhoršie, čo sa mohlo do môjho malého sveta pripliesť. Teraz mám 16, pár priateľov a skvelý život na internáte.
Študujem v hlavnom meste Slovenska. Pre tých, ktorí nevedia, v Bratislave. Idem si za svojím snom. S Anou po boku. Viete, čo je na nej najlepšie? Nebýva s rodičmi. Je stále so mnou. Ako pravá kamarátka. Vždy ma vypočuje, pohladí, poradí mi. Niet divu, že ju tak milujem. Poznáme sa už viac ako 3 roky a ani raz ma neopustila! Niektorí ľudia by sa od nej mohli učiť.
Ak chcete, vyrozprávam vám príbeh. O mne. O mojom živote, o tom, aké sme s Anou skvelé priateľky.

S dôverou v očiach a láskou v srdci,
Vaša Ana Daniels