Scenár, I.

Úvodná scéna
Záber na hodiny; ukazujú pol ôsmej ráno; záber na upratanú kuchyňu, všetko vyleštené, veci sú vzorne na svojich miestach, dlážka pozametaná; do záberu vchádza Dávi, kamera má v zábere len jeho nohy a ruky, rsp. postavu odzadu, do tváre mu nevidno; obuje si šľapky, ktoré sú vzorne položené pri drevenej lavici pri stene; kráča ku skrinkám v kychyni, z jednej vyberie musli, nasype ich do misky, zaleje mliekom; zrazu zazvoní mobil, ktorý je položený na parapetnej doske (záber naň); David nahnevane pustí vrecko s cereáliami a tie sa rozsypú; berie mobil a zodvihne;
(záber na Davida zozadu)
David: Prosím.
Volajúci: Dávid? Čo s tebou, dočerta, je? Včera si odišiel tak skoro, párty ani nezačala...Zvykla s tebou bývať sranda, kámo...Si v pohode?
(záber na Dávida - ruky zviera do pästí, akoby chcel niekoho udrieť)
Dávid: Mal som niečo dôležité na práci...
Volajúci: Zas? Vždy máš niečo na práci! Kým si nešiel na tú fyziku, bol si úplne v pohode...Nemyslíš, že to preháňaš?
Dávid: Nie. Nepreháňam. Sorry, ale už musím končiť. Čau.
Volajúci: Dávid? Neskladaj to!
Dávid: Ahoj. (zloží)
Dávid pomalým krokom prejde k oknu, mobil položí na to isté miesto, potom vyberá metličku a zametá rozsypané cereálie; robí to pomaly, dôkladne; potom dá metličku na miesto a prejde po kuchyni smerom k dverám do pivnice(pri chôdzi nestúpa na čiari na podlahe) a otvorí ich. Šťukne vypínačom a po schodoch prejde dolu.
Kamera: Záber zdola, na Dávida kráčajúceho do pivnice; sú tam nejaké haraburdy, potom sa kamera upriami na zaprášenú detskú postieľku, je v nej plyšový medvedík; ďalej vidíme fotku mladej ženy, ktorá drží na rukách dieťa, tiež je zaprášená.
Dávid si pohmkáva nejakú melódiu(nejakú klasickú hudbu), podíde ku stene, odsunie odtiaľ starý matrac a odhalí tak ošúpané dvere. Otvorí ich.
Záber na mladú zviazanú ženu, na ústach má pásku. Koniec úvodnej scény.