(Bianka, 03.08.2016, aforismuscitatrikanka)
Bertík a klobáska
Som Bertík, dobrým deň prajem.
Ja vám to tu všetko zjem.
Vbehol Bertík do špajzičky,
dostal chuť na klobásočky.
Bertík beží jak o závod,
keď ukradol si jeden pár z klobások.
„Ten bordel nie je moja vina.
To Lojza, môjho pána.“
„Vyskladal tie dobrotky moc vysoko.
A ja nie som jak vlkodav, to chlapté konisko.“
„Som len malý vořech, prosím,
tak netrápte ma, papať musím.“
No beda, Lojzo kričí jak pominutý,
berie metlu, nie do minúty.
A tak beží Bertík s lupom,
do lesa jedným veľkým skokom.
Tam má svoju tajnú skrýš,
veď je malý ako myš.
Tam ho pánko nenájde nikdy.
Problém však nastal s líškou Vendy.
„Som tvoja kamoška, ty darebák!
Podeliť sa musíš, veru tak.“
„Inak zrútim tvoju skrýš,
viac sa sem nedovalíš.“
Nemať skrýšu? Strach a hrôza.
A klobáska je veľká predsa.
Je to jeho kamarátka,
s ňou najlepšia je lesná naháňačka.
A tak jednu nôžku z nej,
dal Vendy, Bertík - gentleman.
Priateľstvo si treba ceniť, vážení.
To nerastie na motúzkoch ako klobásky.