(avolanus, 15.09.2007, basne)
Ty jediný máš pre mňa pochopenie
a vieš kam ma moja túžba ženie.
Vzbudil si vo mne túžbu
a ja znova mám v ušiach hudbu.
A predstavivosť,
aké túžila by som poznať miesta
už konečne viem,
kam vedie moja rojčivá cesta.
Vezmem ťa raz pod hladinu,
kde budeme spolu plávať,
nebude to na hodinu
a čas nebude rolu hrávať.
Len my dvaja v čírej vode
dve slnečnice na slobode.
dve bytosti hriešne spanilé,
dve telá k sebe tak pribilé.
Plávať si a bezstarostne do očí si pozerať
vzájomne si ich ticho obzerať
a strácať sa v nich s každým prílivom,
ktorý vyvrcholí túžbou našou v ňom.
Stačiť nám budú len oči
v ktorých neha sa zračiť.
Neha z neba
len pre teba..
Viac ti neviem dať,
i keď tá túžba je viac
než môžem Ti povedať.
Spoločne tie sny precítiť
spoločne ostať v nich žiť.