(Petbab, 05.12.2007, basne)
Šumí, kdo to šumí
noc jej neprozradí
šumět sladce umí
ve vzdechech se tratí
dotýká se uší
pohladí po tváři
polibkama suší
slzy na polštáři
bledá luno zhasni
vždyť se tolik třpytí
slzy od těch básní
jako rosa v kvítí..
Šumí, kto to šumí
noc Ti nenapovie
sú to tiché dumy
hviezd či luny, ktovie
kvapky z rias postiera
bozkami ich suší
ako perly zbiera
slzy po vankúši
spln keď spať odíde
nech kvapuočky rosy
šumenie tých krídel
na nebo vynosí