(Escheria, 14.05.2008, basne)
Smutní anjeli a ruže z mramora
v zaragoze sa brány navždy zatvoria
smútok domu - smutné steny
čierni anjeli pod prachom nemí
bázlivé šelesty odchádzajú strechou
v osamelom paláci zabudnutom nehou
mám baroko v srdci, temnú zaragozu
to, za čím sa svätí anjeli neobzrú
úškľaby bosoriek v tom temnom srdci
nasledujú ma, sťa temní lovci
volanie chaosu ma zo sna prebúdza
že vo mne sa buduje krutá zaragoza
šedé slnko ženie ponad záhrady padlé lúče
v rukách od Zaragozy zvieram v ľútosti kľúče
Môj nový krutý domov, tá budúcnosť hrozná
víta ma nový život, temnú zaragozu spoznám.