(maliska, 27.06.2008, basne)
Hojdám sa na hojdačke vonku,
môj zrak dvíham k nebesám,
jem mliekom zaliatu vlárku,
ty narozdiel odomňa nehojdáš sa sám.
Pavúk lezie po zhrdzavenej rúre,
pozerá na mňa a vysmieva sa mi,
Vidím mu to na očiach,viem,
že sieťe tká si z mojej bolesti.
Čo sa to deje so mnou,neviem,
nedokážem sa smiať,tešiť,plesať,
namiesto červenania rýchlo blednem,
a srdce zmrazené musíte len vykresať.
Už viem,kde nastala chyba,
prečo môj život naberá taký spád,
ty si to,čo mi v živote chýba,
ty si ten,koho ja mám milovať.
No ja nie som vraj pre teba stvorená,
ukázal si to už milionkrát,
ja nenosím,ako ona,priezvisko z tvojho mena,
tak súd sa začína,na javisko prosím kat!