(sophia92, 31.01.2009, basne)
cez otvorenú bránu
(pripomínajúcu malú ranu)
krv bytia prúdi malým obehom
a v pľúcach dýcha čistý kyslík
(vieš na čo myslím...)
a další sťah a srdca ston
plné je
(krv musí z neho von)
tak veľkou cestou rozlieva sa
do tela
(mlčíš, snáď nechcela som priveľa...)
do každej bunky preniká
miazga života
(vo mne panika)
so sebou vezme čo je nepotrebné,
city a možno zopár vzduchu bubliniek
(len v bruškách prstov cítim chvenie
a na to nie je žiaden liek)
posledný ston
a bránou srdca
odplaví sa i bolesť kamsi von...
a stále tlčie, stále bije
ten malý čistý neúnavný zvon
lebo-
srdce je priečne pruhovaná láska