(Mišiačik, 22.02.2009, basne)
Každý večer chodí po meste
jeden ošumelý pán
a ja sa potichu pýtam:
Prečo je tak sám?
Vo svetle večernej lampy
ktorá mu osvetľovala tvár
zdalo sa mi, akoby si v srdci
strážil nejaký dar
Akoby sa nechcel pošrkvrniť
ľudským hriechom a klamstvami
Akoby sa nechcel o spravodlivosť
biť holými päsťami
Sedel na lavičke
uprostred kamenného námestia
a otepľoval si zmrznuté
zápästia.
Keď som zbadala, čo nosí stále pri sebe,
uvedomila som si,
že nie je sám.
A raz mi povedal: Pozri, čo tu mám.
Z tašky vytiahol
pero a úzky zápisník.
Aha, toto je Básnik.