(sophia92, 23.02.2009, basne)
na svitaní leží v poduškách už len
odtlačok uniknutej noci
sme tichí zmierení
v tom prímerí odchádzaš
ja s uchom pritisnutým
ku dverám
počítam, koľko schodov ťa ešte čaká
viem, že to robíš práve tak
a bránu privieraš čo najtichšie
aby si ju rovnako ticho
uprostred ďalších nocí otvoril
a pre nás znovu nastala
hodina zažínania sviec