(sophia92, 27.04.2009, basne)
taký obyčajný deň
ked pofukuje a slnko sa cerí
v nohách zopár kilometrov
na uliciach davy a v nich postrácaní ľudia
mám na šnúrke okolo krku
ponavliekané korálky
darček od dieťaťa
svojich nezrelých tridsťpäť
a osem rozčítaných kníh
ktoré čakajú, rovnako ako ja,
kým budú môcť zo seba
ponúknuť to najcennejšie
to všetko ma zdobí
na akých váhach, kto a kedy odváži,
či to stačí?
a komu vlastne?