(Juraj Hrom, 28.05.2009, basne)
Taká realita občas býva,
žes' na naše city rôzne díva.
Srdce sklamané hľadáva pravého, pravú,
vysnilo si dokonalú, kúzelnú a vášnivo dravú,
čo splní našich myslí taje,
nádejame sa v raje.
Blúdime, hľadáme, dáka, dáky živel,
ký samote, rozorvanosti: slastný pokoj! (zadá povel).
(...ách taký človiečik...)
No zvykom býva, náhle sa zjaví onen,
vzbĺkne vtedy dnu rebier oheň,
vnútro zajasá: je lásky už korunovácia!,
radosti a spáse ovácia.
...a tak znie konečne chorál,
...doteraz clivá moja kráľovná, kráľ.
Copyright © Juraj Hrom