(Petbab, 15.08.2009, basne)
Uprostred spánku ma svetlo oblialo
robil som sa, že spím ďalej, ospalo
stočil sa do klbka.. zrazu ťah v jase
zdvihnúť ma chcel, iný pritlačil v páse
naspäť na lôžko, tak riešil som únik
sledoval bokom len cez očný kútik
to, čo sa hneď nato okolo dialo
ak toho bolo dosť, nebolo málo
vypľul som z úst wormhole, rýchlosťou svetla
skrátil si cestu - keď stopy zamietla
zas som ju zhltol, jej hrdlo mám v hrdle
a ústa v ústach.. mám od detstva dudle
najradšej zo všetkých umlčovadiel
v nahote bez plienok a spodných prádiel
som ako decko na tele i duši
v súhvezdí Cephei ku kozmickej ruži
pritúlim sa ako mládenček malý
bozkami presvedčím, aby sa stali
najväčšie zázraky lásky na nebi
verím, že ružové sny sú fér.. (že by?)