(Juraj Hrom, 25.09.2009, basne)
Padol lístok na zem,
i ďalší preň,
pre zem, pre život ďalší,
a ten bude opäť trochu krajší,
jeseň, pomaly pieseň,
svoju kvapká na onú zem, sklo, i sem,
kráča vpred, nestojí,
s ňou leto v boji neobstojí,
počasie pocítiť dá,
že svoju dušu podivne zapredá,
myseľ behá tu i tam,
keď očko pohliadne k jesene žltým šatám,
zapeje pozor,
na krátke rukávy iný má názor,
a že letu zamávaj rukou,
(aspoň raz ešte prejsť sa tak lúkou),
párom v dušiach Slnce už tak nepáli,
hoc naveky nezaspali,
no v srdci plameň šľahá,
pec, z ktorej vždy sladké teplo ťahá,
pieseň jesene čuť,
tá, čo zvláštne zlatistú má chuť,
znie pieseň prírody,
odteraz spievať bude ona svoje príhody.
Copyright © Juraj Hrom