(Terulienka, 22.10.2009, basne)
Chcem pieť na slávu jeho mena,
pokiaľ mi v pľúcach vzduch bude znieť.
Hrmot skál silnejúci do stratena
mi jasná z diaľav temnie odpoveď.
Počúvame.Vzduch stená
a priepasťami ženie prúd
slov,ktorým rozumieť je
ako znovuobjaviť chuť.
Skalín riečišťa slaných
vôd dávnych môr.
Kým buble,a oni ho nečistia
sa pýtame,radšej skôr.
V očakávaní zahlaholí posledným tónom
mocný,vzdialene duniaci hlas.
Nesie svoj zvuk ako zvon poľom
a tlmene doznieva v nás.