(lennerka, 07.11.2009, basne)
*
keď s kvapkou na nose
jeseni volám
zbohom
cez dúhové listy
život mi zaspáva
v náruči
zahmlenej
a ja cítim
že krása chladných
podvečerných ciest
viac už nás pohladiť nevie
- Kde si? -
volám do svojho detstva
a v dlaniach snažím sa oživiť
zmrznuté motýle
veď ešte predvčerom
k lietaniu vábil ich
jarne čistý vzduch
zabúdam, a predsa to nestačí
k úsmevu
motýľov viac už nebude
nikdy?
komu zajtra ukradnúť chcem krídla?
z detstva len ozvena
ostala mi
s poslednou dúhovou kvapkou jesene
- Aha, pozri, srnky! -
zavoláš a ja v objatí
ukradnem ti čiernu baretku
- Tak mi tú kvapku teda zotri,
krídla už nebudem potrebovať..
..veď mám teba -
*