(Juraj Hrom, 28.05.2010, basne)
Celé roky,
spoločného súžitia,
odsypávajú piesky času,
ešte vidím v tebe krásu.
Zažité bolesti,
presiaknutý radosťou,
vysušený dennou starosťou,
mnohí nevedia o tvojej minulosti.
Maľovaný ľudskou rukou,
cesta osudu je nejasná,
prechádzam za teba mukou,
no nádhera tvoja nezhasla.
Kusy hračiek, dreva,
kusy, čo nás sprevádzajú od skorých rokov,
nostalgia nadobúda podobu ťaživých okov,
ktorých zbaviť sa ťažko, hoci treba.
Nábytok, bábiky, odevy od nás odchádzajú,
rozdávanie, predaj, vyhadzovanie,
veci, čo s nami žili, iných už sprevádzajú.
Minulosť však v mysli ostane,
hoci speňažená,
z popola často opätovne vyvstane,
spomienky, čo budia neraz, tak príjemné povstanie.
Copyright © Juraj Hrom