(Lenka Hrdá, 02.10.2010, basne)
Na piestiku bielej margarétky
Krídlami kreslila som na oblohu
Ako chameleón splynula s belasou
A ďakovala v duchu Bohu
Že v snoch je možné vzlietnuť
Že v snoch človek je motýľom
Verný svoj odraz videla som vo vode
Ochutnala sladký nektár
Splynula v milostnom tanci
A ďakovala matke prírode
Že v snoch som Parnassius vzácny
Že v snoch nie som človekom
Dievčatko šteklila pri ušku
Šeptala príbehy o horizonte
Veď ono samé ľutuje
Že motýle má iba v brušku
Že len v snoch má krehké krídla
Že len v snoch žije