(Juraj Hrom, 19.02.2011, basne)
Vyziabnuté stromov koruny,
prázdnotou zívajú,
sú v područí sivej,
k pohladeniu lúčmi vyzývajú,
odpoveďou sú studené kvapky oblohy divej,
a steny domov, čo sa červenali,
teraz sú temné,
melanchólia s pochmúrnosťou ich zajali,
no písmom sa prifarbiť snažím krajinu,
farby stmavli,
stromy, zem, vzduch to vedia, len rukou nad tým mávli,
celé toto obdobie,
a tempery, paleta farieb prírody tohto času,
črtajú svoju vlastnú matnú krásu.
Copyright © Juraj Hrom