(Ria, 04.02.2006, basne)
Oceľové mraky
plávajú po nebi,
zvestujú dážď
a spúšť.
Slnko je ukryté,
komáre štípu,
lastovička strihá chvostom
tú poslednú belasosť oblohy.
Všetko je stratené.
Sivá obloha pozerá z vrchu,
mraští tvár,
plače,
hnevá sa na nás,
že nevieme žiť!