(maliska, 20.07.2013, basne)
sedím na vysokej starej borovici
a sledujem ľudí podo mnou
ako sa snažia zachrániť
jedno telo
pomáhajú ako vedia
"strácame ju
robte niečo"
odmietam pomoc
už len z princípu
a len sedím
nečudujem sa
strata blízkych bolí
len sedím
rozhodujem sa medzi cestami
na jednej miske váh
je ich utrpenie
a na druhej miske váh
to moje
a ja mám pocit
že to moje preváži celý vesmír
a tak len sedím
alibisticky ich pohladím po líci
zotriem slzu bolesti
a poberiem sa
sebecky vlastnou cestou
za svetlom