(Zbynislaw Thinkiewicz, 27.02.2016, basne)
Navenek úsměv
uvnitř zoufalost
že nezastavím
ten okamžik
doteku našich rtů
a chvilky
nenápadných pohledů
když
hleděli jsme na sebe
z nedalekých břehů
k nimž neklenul se most
a lano zteřelé
vždy povolilo
ačkoliv
neřekla jsi
ne...